Ako sa dnes máš? 4

Ahoj,
môžem len môj laický pohľad. Niekedy som mal pocit, že to bolo takmer okamžité (zyprexa cisordinol), ale niektoré mi dávali v liečebni týždne či mesiace a furt niečo pozorovali a mne moc ok nebolo... Možno ak už to fakt "sadne" tak je to relatívne rýchle... filipka iste odbornejšie poradí...

J.

Ahoj venusa, u antipsychotík nastáva účinok skôr ako u AD, takže je celkom možné, že Ti lieky už začínajú účinkovať. Ja Ti veľmi želám, aby si konečne našla lieky, ktoré Ťa dlhodobo zastabilizujú.

Ako sa mám? No zle. Ako sa len môžem mať? To je dosť oničom otázka. Kto ju vymyslel? Tuším ešte Lapaj.

Bárs by zhynul deň, keď ma počala moja mať.

Neznášam sa. A neznášam svet. Moje ideály zhynuli a ulita pukla. Šedina skúseností už nasýtila ten plevel, čo mi rastie na hlave. Fuj. Otras.

Všímate to? Trápny matejko zaspamoval celé fórum svojimi trápnymi výlevmi. No fasa. O, aký som pyšný a namyslený. Moja pýcha je väčšia ako diablova. Aspoň podľa Zákona. No nezaslúžim si pochvalu? Veď je vo vašom záujme likvidovať ten naničhodný svet službou satanským silám, tak by sme mali ťahať za jeden povraz. Tie satanské nevraživosti v mojej duši, tie prenikajú mečom nenávisti moje srdce sťaby šíp plný horkosti a jedu. Je to zlé? Veď tak to má byť. Zlo je dobro a dobro je zlo. No nie? Nebolo to tak odvždy? Tá atmosféra, tie vlny, tie bosoráctva. trápny matejko, radšej sa choď vyspať, veď zajtra treba vstávať jedenásty deň do robotky po sebe... tu majú ľudia iné problémy než aby riešili nejakého nedorostlého trapoška,,,

Cítite to? Citite to zlo, ktoré ma naplňa? To, že plačem, to je jedno, to nikoho nezaujíma. Boh má spočítané všetky vlasy na našej hlave, ale slzy nepočíta. vždy sú doležite skutky a nie city. jak mi vysvetlil jeden fundovaný katolík (inak podporovač slobodomurárskeho bergoglia), tak viera nie je o citoch. A moje skutky sú zle, preto aj moje srdce podľa tejto logiky je zle. No čo už. Totalite sa nemôžem postaviť nijak. Naprším do najväčšieho utrpenia, aké kedy existencia mohla spatriť, bezhlavo a uvidíte, že ešte ma donúti povedať, že je to spravodlivé

Ahojte, som tu nový. Zaujalo ma toto fórum, zdá sa mi to byť dobrá vec. Kto to vytvoril? Ty Matej? Dobrá práca, určite pomohlo mnohým ľuďom.  
Mám sa dnes ako tak dobre. Mám problém, že nemám veľmi rád svoju prácu. Chodím tam v pracovné dni na 4 hoďky a aj tak mám toho dosť. Som z toho unavený. Mám tiež problém s tým, že so mnou nie je veľmi reč. Mám pocit, že sa s ľuďmi neviem tak plnohodnotne porozprávať. Dakedy mám až takú povedal by som sociálnu fóbiu. Idem po meste a mám obavy, že stretnem niekoho známeho a budem sa s ním musieť rozprávať, je to hlúpe. Bol som kedysi normálny sebavedomý chalan a teraz je to také aké to je, nerozumiem tomu. Problémy psychického rázu mám od roku 2010, kedy som bol aj hospitalizovaný 2 týždne. Diagnóza bola depresia. Mal som po tej hospitalizácii ťažký rok, ale leto 2011 už bolo fajn, bol som v Blave pracovať na leto, našiel som si koncom leta frajerku...skrátka fajn obdobie. Po lete som nastúpil na výšku tu u nás v Prešove (odbor manažment) a skončil som minulý rok s titulom Mgr. relatívne v pohode. V lete 2012 som bol s otcom na 3 mesiace pracovať do Nórska a keď sme sa vrátili, rozišiel som sa s priateľkou (s tým dôvodom, že bola o 6 rokov staršia). Doteraz ľutujem ten rozchod, dobre sme si rozumeli, celkom nám to klapalo, bola to naozaj moja spriaznená duša. Odvtedy už nie sme v kontakte. Škoda, moja chyba. Dalo sa to urobiť aj inak. Leto 2013 bolo ešte v pohode, užil som si ho doma. Po lete som nastúpil do práce, ale nejako som to nezvládol psychicky a dostal som sa zas do nemocnice na mesiac. Nasadili mi aj tie elektrošoky. Pomohlo to, ale len nanejaký čas. Mal som fakt čudné stavy, problémy so spánkom, čudné myšlienky (niečo v tom zmysle, že som veľmi zlý človek, odsúdený...niečo také, veľmi zle som o sebe zmýšľal, ako keby som bol diablom, samé výčitky...vkuse, ubitý som bol z toho). Ale tiež neviem aké lieky mi dávali, možno aj z nich to bolo.
Nakoniec mi nasadili olanzapin(zyprexu) a doteraz som bral 10 mg večer. Rozhodol som sa ale, že to svinstvo brať nechcem. Preto už piaty deň beriem len polku, teda 5 mg. Z toho lieku som pribral a som veľmi ospalý a taký nejaký tupý akoby. Čítal som, že treba dávať pozor pri vysadzovaní, tak budem brať teraz 5 mg jeden mesiac a potom vysadím úplne. Uvidíme no, viem, že je to tenký ľad, ale skúsiť to chcem, lebo som mladý a nechcem sa zbytočne dopovať niečím, čo telu ubližuje. Nik o tom nevie, je to moja misia, tak držte palce   

Ahoj IGino, mám dotaz, je to preklep alebo si spravil Mgr za rok? Inu k tomu vysadzovaniu. Chápem, že je to hnus tá zyprexa, ale predsa len to asi drží ten stav v stabilite. Ak ti vadia vedľajšie efekty ako priberanie hlavne, možno by stálo za to to riešiť s psychiatričkou. Ale z mojej skúsenosti, nie sú veľmi odvážny psychiatričky čo si trúfnu meniť medikáciu. Ja som na svoju ex-psychiatričku tlačil nech mi to znižuje. Ona znižovala a hľa, relaps. Takže, asi to určite vieš, ale ak ti proste nevadí skončiť na nejaký čas v liečebni, neriskuješ stratu práce atď atď tak do toho, držím palce. Ja by som to ale neriskoval... Nech sa ti tu páči a darí sa.

Ahojte,
dávno som sa aj ja neozvala, ale nestíham. Aj ja beriem Kventiapin, teraz mi zrušila Rispen a Mirzaten, tak mi už zostal "len" ten Kventiapin a Valdoxan.
   Veľmi sa tomu teším, lebo akonáhle mi vysadila Rispen, cítim sa taká čulejšia. Pribrala som za 2 mesiace 17kg!!! Som z toho zúfalá, tak poraďte ako schudnúť. Tieto lieky sú svinstvo, to je pravda. Mladí sme a takéto svinstvá jesť. Normálne som bola oťapená, celý deň ospalá, nemotorná - ja viem, to aj tou váhou...

Prečítala som si všetko čo ste písali, a je mi to veľmi ľúto. Keď som čítala o tých halucináciach, hlasoch, veľmi mi to prišlo ľúto, lebo to je asi veľmi ťažké bojovať s niečím takým. Ja mám veľmi rada film čistá duša, určite to poznáte, na začiatku, keď som mala tie hlasy aj ja a dostala som sa z toho, tak som si pozerala ten film, aj viac krát, a tam som si povedala, že keď to príde, zvládnem to ako on. Vďaka Bohu to už neprišlo, ale veľmi držím palce, aby ste to zvládli.

Ja sa mám veľmi dobre, som už v práci a je to úplne iné, už nemám toľko času, lebo aj okolo domu musím porobiť, upratať, variť, žehliť a tak. Ale hlavne že sa po psychickej stránke cítim dobre    som tomu veľmi rada a prajem to každému jednému z vás...

Ahoj priatelia,

Dnes sa cítim lepšie. Bol som 12 dní po sebe v práci, spústa nadčasov, stresov a problémov, a tak sa začala moja prepracovanosť prejavovať okrem iného aj tým, že som začal prácu brať príliš vážne, takže sebamenší problém na pracovisku som vnímal veľmi citlivo. S tým sa spojila akási spupnosť a tendencia sa rozčúliť, jednoducho sa môj prah citlivosti na stres veľmi vtedy zmenšil a ja som pri strese reagoval podráždenosťou a silným depresívnym výkyvom, obrátený aj dovnútra ako hnev na seba samého, ako aj navonok. Samozrejme silný pocit zúfania a nešťastia. Po večeroch som tak trochu poplakával a nebolo mi vcelku dobre. Dokonca som si kúpil fľašu vodky, že reku sa v izbe v súkromí zresetujem, ale dal som si len jeden štamprlík a nič z opojenia nebolo. Nemal som proste na alkohol chuť a ani nemám. Pravdepodobne tá fľaša skončí v umývadle alebo záchode. Lieky som počas tohto kritického obdobia bral poctivo. Nevynechával som, napriek tomu však - ako vidno - mám svoje hranice a nemôžem len tak brať na seba všetku zodpovednosť za všetko.

Za toto kritické obdobie došlo na pracovisku aj k viacerým chybám, stresovým podnetom, občas fatálnym problémom, sporom v medziľudských vzťahoch, dokonca hádkam. Som z toho veľmi smutný, ale nechcem sa k tomu vracať ako k niečomu, na čo by som mal teraz stále myslieť. Dúfam, že sa to cez to všetci dostaneme a pôjdeme ďalej v ústrety lepším a pokojnejším časom.

Trochu sa mi aj posúvali do hlavy nejaké pseudobludné ladenia, kedy som pociťoval náboženské konflikty vo vlastnom vnútri. Tie sú chybné aj z hľadiska cirkevnej teológie, aj z hľadiska psychiatrického. Takže preto to môžem nazvať bludným ladením, kedy sa vo mne vyostrovali určité spory medzi akože mnou a Bohom, ktoré boli imaginárne a vykonštruované mojimi nesprávnymi postojmi a zaiste v dôsledku premnoženia stresu. Všetko to bolo v rovine emócií a silných pocitových dojmov, ktoré sa mi stávali novým, ďalším a zbytočným stresovým podnetom.

Veľmi sa Vám ospravedlňujem, že som tu zaspamoval fórum. Som rád, že prispievate naďalej a nejak zásadne Vás to snáď nepohoršilo.   Teda dúfam, a ak hej, tak prijmite prosím moje ospravedlnenie.   

Dnes mám konečne voľný deň, hoci na víkend idem na dvanástky. Za cieľ som si vytýčil hlavne vnútorný pokoj a pocit aspoň minimálnej spokojnosti. Preto sa snažím relaxovať, upokojovať sa, doslova sa preliečovať. Aj včera sa urobila fatálna účtovná chyba pri uzávierke, o ktorej ma informoval až dnešný telefonát, ale snažím sa to nebrať až tak vážne, pripustiť trošku športového ducha, uzobrania. Odľahčiť to a brať veci pokojne, akoby na nich až tak nezáležalo. Musím veľmi pracovať na svojich vlastných postojoch, aby som ten stres zvládal. A nebral vlastnú zodpovednosť ako ustavičnú hrozbu nejakého Damoklovho meču nad vlastným životom.

Prosím, držte mi prštek k tomu, aby som sa zregeneroval a polepšil. Moje kritické obdobie skoro vyústilo do relapsu, ale snáď je už u konca. Inak, občas som v práci hovoril trochu zmätene, nereagoval som na ich otázky, lebo som bol v myšlienkach úplne inde. Pôsobil som občas tak trochu "zadubene". Občas som sa prichytil pri tom, že sedím na stoličke a som akoby nehybný. V mysli som mal pocit, že je absolútne zbytočné na niekoho reagovať, niečo riešiť, alebo odpovedať na nejakú otázku. Len som tak sedel a čumel, stratený vo svojich myšlienkach. Dokonca mi kolegyňa povedala, že je strašné, že musí ona povzbudzovať šéfa do roboty. Myslela to zo srandy, ale mala pravdu.

Ďakujem, ak ma trošku chápete a ak mi držíte palce. Aj ja Vám držím prsty. Želám každému z Vás, priatelia, aby sa darilo a nech Vás naše príznaky obchádzajú.
So srdečným pozdravom
Matej
 

Ahoj Matej, mám radosť, že "si opäť späť". Mal som tú česť zastihnúť všetky príspevky "spamovania" a nezávidel som ti to. Zdá sa, že sa to zlepšuje a čo je hlavné, si schopný sám seba pozorovať a hodnotiť, takže relaps snáď nehrozí. Ja len v krátkosti, mám sa dobre, dnes som skončil v práci dosť skoro, z čoho mám dobrý pocit a zajtra máme oslavu dcérkiných narodenín, tak sa teším. Ženička moja na jej stránky, jak som písal v "Blogové články a eseje" hodila už aj môj príbeh z jej strany. Znie to hádam aj viac hrôzostrašne než to v skutočnosti bolo... ale ono ťažko sa hodnotí ak je človek v tom až po uši. Majte sa všetci pekne a veľa zdravia!  

Ahojte, drahí priatelia!   

Dávno som nepísal. Dnes už je to presne mesiac.

Matej, aj ja som rád, že sa už cítiš lepšie.   Držím Ti palce, aby sa Ti darilo.

Ja mám naplánovanú návštevu lekára, lebo mi nálada zvykne padať do depresie. Asi bude treba skúsiť na to nejaké ďalšie lieky. Lebo zatiaľ okrem dvoch liekov, ktoré sú určené na telesné ochorenia, na psyhózu stále beriem len ten Serdolect.

Dnes som bol v chráme.    Potom som ešte vyviedol von psa.

Vraj sa treba tešiť z každodenných príjemných drobností, ktoré život prináša. Tak ja sa teraz napríklad teším na dobré jedlo, ktoré akurát máme pripravené.   Zatiaľ sa majte pekne.

S pozdravom,
historik

X a historik, ďakujem Vám za povzbudenia a priania.   

Dnešný deň som prežil pokiaľ možno hlavne pokojne. Zväčša som surfoval po internete, pozeral správy (dokonca som si prečítal na nete aj bulvár, čo sa stáva fakt zriedka), sociálne siete, prenášal fotky z mobilu do PC (to mi zabralo aj hodinu, lebo mi to nechcelo sprvu fungovať). Občasne som jedol kelovú polievku, viac ráz za deň. Čítal som si knihu o cvičení vlastnou hmotnosťou, a niektoré cviky som už aj skúsil, ale nebolo ich pre začiatok veľa. V podstate to ani nestojí za reč, ale musím začínať pomaly, lebo som fyzicky tak trochu slabý. Trošku som si poupratoval izbu - síce nie do detailu, ale také to základné uloženie vecí na svoje miesta, to som urobil. Celý deň som sa priebežne sprejoval so samoopaľovacím sprejom, pričom na tvár som použil UV-lampu, s ktorou však doteraz nemám dobré skúsenosti, pretože ma nikdy neopálila - zdá sa mi strašne slabá alebo čo. No pretože mám rád nádejať sa, tak jej opakovane dávam nové šance. Tiež som sa dnes trochu hral SimCity, ale po nejakej krátkej dobe ma to začalo nudiť. Sem-tam som sa rozprával s rodičmi o živote. A teraz večer som si umyl vlasy a osprchoval sa, čím som sa hygienicky pripravil na zajtrajšie vstávanie. Ešte možno sa oholím a zuby vyčistím a hurá skočiť do ríše snov. Snáď dobrých a príjemných.

Čiže dokopy, ako vidíte, som nič dnes nerobil. Ale v rámci môjho súčasného cieľa zachovať pokoj v duši, rovnováhu a akúsi minimálnu spokojnosť, tak to bol vlastne dobrý deň.

Ďakujem Vám, som rád že Vás vôbec mám. Ste mi posilou, keď sa Vám môžem zveriť. Prajem pokojný víkend všetkým forumákom. Držte sa.

So srdečným pozdravom
Matej