kadial fuka ten spravny vietor

bolo by to kazdopadne zaujimave, spolutie dvoch schizoidov...mozno ako vravis, kazdy vo svojej samote...no ja si pre seba takto sam obcas vravim, ze by som dokazal zit iba so schizoidnou kamoskou...cisto kamaratsky vztah...ale k tomu mam daleko, momentalne bez prace, s mizernym dochodkom, u rodicov...skromne si namyslam, ze by som sa mal dobre s nejakou schizoidnou dievcinou...take dve tiche vody...nenarocne...teda...neviem ci nenarocny uplne som ja...usmew...

hladam Naoko alebo Midori z Norskeho dreva...znacka: Toru Watanabe...

Ja som si v mladosti vytrpela všelijaké fázy choroby,aj bludy,ako som už spomínala,ale nikdy som nemala tušim pocit,že ma ľudia nezaujímajú.Sú miesta kam chodím radšej sama,do obchodu,na prechádzku,no vždy ma zaujímali osudy druhých.Akurát spomínam,to už bude skoro 7 rokov,mala som kamoša z denného stacionáru,pozvala som ho na Slilvestra k sebe,bývala som vtedy sama a o piatej pod večer som ho vyhodila,že idem spať.Aj som šla.A to som nebola opitá,alebo čo.

aha, chapem. ale ved to robi kazdy. kazdy ma zo svojho konania profit, inak by to nerobil. ak sa niekto zaujima o ludi a trebars im chce pomahat, robi to preto, ze to potrebuje robit.

Mna napriklad zaujimaju osudy ludi, ale osobny kontakt nevyhladavam. Zaujimaju ma prave pre tie osudy, aj ked z toho nic nevytazim pre seba. Ked ma niekto oslovi s prosbou o pomoc, zvyknem vyhoviet. Ale na druhej strane, kedze robim s ludmi, su aj taki, co mi vyslovene lezu na nervy.

Chcem dodat, ze mna to zaujima tak akosi "kaleidoskopovo". To znamena, ze si vytvaram istu siet, alebo mozaiku roznych osudov, i ked sa mozno citovo neangazujem.

To si vystihla Slnečnica,že keď niekto pomáha ľuďom,robí to preto,že im potrebuje pomáhať.Mám bývalú spolužiačku,ona sa mimochodom dostala do niakej sekty,či čo.A stále,keď sa stretneme, má plné ústa toho,ako mi chce pomocť.Ide mi to na nervy.Cítim z nej neúprimnosť a podpichovačnosť.Ako keby to vravela pre niake svoje uspokojenie.Ja netvrdím,že nepotrebujem pomoc od nikoho,no od nej je to také provokatívne.Stretávam sa s ňou,len keď sa stretneme všetkých 5 báb z VŠ.Ostatné sú fajn a zastávajú sa jej,že ona to so mnou myslí dobre.No mne to niako nesedí.Ja tiež pomožem napr.bývalým spolupacientkam z nemocnice,no keď ma o pomoc požiadajú.Nevnucujem sa im.Stretla som sa však aj s tým,že mali také požiadavky na pomoc,že to bolo z ich strany využívačné,tak som ich vtedy odmietla.

ano su ludia ktori sa vnucuju, to je neprijemne, na takych som potom aj ja neprijemna. neznasam ludi ktori sa len tak prihovoria. napriklad: sedim na lavicke a prejde okolo spoluziacka s ktorou sa pomaly ani nerozpravame, akurat ze sa pozdravime, a ona ''co si taka smutna?'' no porazit ma ide z takych ludi. vacsinou sa mi to stane ked vobec nie som smutna, len zamyslena, a aj keby som bola smutna tak urcite nemam chut sa o tom s danou osobou rozpravat.

kdesi som citala alebo pocula, ze aj schizoidni ludia su schopni vztahu, ale musia tomu druhemu dovolit vstupit do svojho vnutorneho sveta, hm, no, neviem ci ja som schopna natolko sa otvorit. a este toho cloveka pripadne aj milovat, tak toho ja vobec nie som schopna...

ste schopni lasky? nejakych vrelych citov k inej osobe?

Ja si myslím,že som schopná lásky,ináč by moj partner už u mňa nebýval.Myslím,že mu veľa vecí tolerujem z lásky.A ináč moj názor na spoločenstvo dvoch ľudí,z ktorých každý si žijú sám pre seba a sú spolu len preto, aby neboli sami,bez sexu,ja si myslím,že sa to dá.Napríklad aj staršie manželské páry žijú podobne.Aj s tým kamarátom z denného stacionáru som mala podobný vzťah.Často si uvedomíme,že sme niekoho ľúbili,keď ho stratíme.No niekomu je zase dobre,keď sa rozíde,tam asi tá láska chýbala.

kedysi som bol schopny citov, ale zranil som sa, odvtedy som asi tak trochu (dost) bezcitny cynik, zahladeny do seba....ale napriek tomu si vravim, ze keby som stretol "idealnu" zenu, ze by som bol schopny lasky zase...pod idealnom zenou si predstavujem taku, s ktorou by som mal spolocny nejaky ten zaujem...vravim si, ze by mala byt schopna nieco z tohto: pisat poeziu, hrat sachy, oblubovat pracu s pc a pc hry...vtedy by sme si ticho rozumeli a tolerovali sa...

Slnecnica, vynikajuco si vystihla aj moje pocity, co sa tyka tych znamych ludi, co maju potrebu pristavit sa a kecat

podla mna poruchy su urcita forma obranneho mechanizmu. najprv je zranenie, potom porucha. nechcem vsetkych hadzat do jedneho vreca ale v mnohych pripadoch to tak je, co mam odpozorovane zo skusenosti.