Pobyt v nemocnici

Ja som bola dokopy zatiaľ 5 krát, na tom istom mieste - PNPP Pezinok. Prvýkrát ako 18-ročná s akútnou psychotickou poruchou schizofrénneho typu. Boli to skoro 3 mesiace hororu. Vyskúšali na mne všetko: elektrošoky, sieťovú posteľ, remene,...
Dodnes mám nočné mory. Mesiac na uzavretom oddelení, potom na otvorenom a späť na uzavreté...
Nadopovali ma veľkými dávkami Haloperidolu Leponex, Rivotril, Protazin,... už ani neviem čo všetko som brala. Viem že niekedy aj 12 naraz. To bolo leto 2000.
Hrozne som pribrala. Za rok vyše 20 kg. Mala som z toho takú depresiu, že som šla dobrovoľne naspäť už po roku, vraj tam patrím, nemám čo hľadať medzi normálnymi ľuďmi. Plánovala som tam ostať naveky, skoncovať so všetkým a tak... proste myšlienky na smrť.
Chvála Bohu, dostala som sa do dobrých rúk - k jednej zlatej pani doktorke, ktorá mi zachránila život. Po troch mesiacoch na rôznych oddeleniach ma dala do laty, takže som potom vydržala vyše 2 rokov.
V roku 2004 už som sa mala tak dobre, že som to musela pokaziť. Vlastne začalo to skôr. Znížili mi dávky a začala som chudnúť. To sa mi zapáčilo, až z toho vznikol slušný nábeh na anorexiu. Vysušená koža, vypadávanie vlasov, červené kĺby, trčiace rebrá a tak...
V máji 2004 dobrovoľne do PK. Vyliečenie trvalo dlhšie. Zistilo sa že to patrí k manickej epizódke, lebo som mala aj také príznaky ako napr. hyperaktivita, nespavosť a bezhlavé míňanie peňazí. S jednou väčšou prestávkou som tam bola takmer pol roka. P
Potom som vydržala až do novembra 2009. To bol stresový rok, prišla depresívna fáza a pokusy o sebevraždu, predávkovanie. Takmer dva mesiace v PK. V januári ma pustili domov. Momentálne mám dobrú ambulantnú psychiatričku, raz do mesiaca k nej chodím na terapie. Celkom dobre mi nastavila lieky, len to priberanie mi vadí, a únava. Mám prácu, ktorá ma baví.

Ahoj psychojane,
zdá sa, že to u Teba bolo dosť divoké. Hlavne tá prvá hospitalizácia. Je úžasný ten záver príspevku, keďže si na ambulantnej liečbe a aj pracuješ.

Vitaj medzi nami a cíť sa tu dobre.

Tuto

Ďakujem Tuto. Vlastne tá práca je tak trochu ako chránené dielne. Veľa mi tam tolerujú, sme len dve v kancelárii a začíname až o 9.00hod. Veľa tam nezarobím,ale mamina ešte pracuje a pomáhame si. Keď potrebujem, doloží...
Prajem pekný deň!

Zdravím,
ja mám s pobytmi dosť zlé skúsenosti. Bol som zatiaľ 2x, v 2007 na 2 mesiace (oddelenie Bohunickej nemocnice Brno) - mal som hrôzu z toho, že mi každú chvíľu brali krv a dávali injekcie (viem, blbosť, ale mal som proste príšerný strach z tých ihiel). Našťastie som tam nezažil priväzovanie k posteli. To som zažil až teraz - 2011 od novembra do apríla 2012 som bol v psychiatrickej liečebni Černovice Brno. Tam som bol niekoľko krát (tuším 3x) hodený na uzatvorené oddelenie tzv. JIPP. Nebolo výnimkou priväzovanie k posteli. Keď som im tvrdil, že mi treba na záchod, mysleli si, že vymýšľam. Až som im dokázal opak . No potom to riešili plienkou. Fakt veľmi príjemné. A to som si pôvodne o Černoviciach robil ilúzie, že bude lepšia a miernejšia ako Bohunická. Teraz ak by sa znova náhodou malo niečo stať tak by som šiel hneď do Bohuníc. Našťastie v Brne je celkom z čoho vyberať. Ale najradšej by som už všetko vyriešil ambulantne, ak teda bude treba niečo riešiť.