Pobyt v nemocnici

Zaujímal by má váš názor na pobyt v nemocnici, psychiatrickom oddelení.
Aký ste mali program, či ste si našli priateľov, vaše odporúčania a hlavne zaujímavé zážitky.

Ahoj. Ja som bol na oddeleni asi dva mesiace. Z toho tyzden a pol na uzavretom oddeleni a sest a pol tyzdna na otvorenom. Na uzavretom som sa necitil dobre, lebo tam boli niektori fakt tazko psychoticky chori. Mam odtial, vsak, vtipny zazitok: Jeden pacient sa sklanal ku elektrickej zastrcke a ked sa ho niekto spytal, preco to robi, tak odpovedal, ze mu tam spadol pes . Na otvorenom oddeleni bolo fajn. Vsetci, ktori boli so mnou za ten cas na izbe, boli v pohode. Okrem toho tam bol vynikajuci personal, pocnuc od sestriciek, az po doktorov. Zhruba tolko.

Ahojte. Aj ja som bol v nemocnici na zatvorenom oddelení 2 mesiace. Lekári mi veľmi nepomohli, napchávali ma diazepanom, zyprexou, haloperidolom, hypnogenom. Celé dni som bol veľmi ospalý. Veľmi som z tých liekov pribral. Nevedeli mi pomôcť, elektrošoky mi nemohli dať, lebo som predtým pri operácii nohy pri narkóze dostal analfylaktický šok. Na otvorené oddelenie ma ani nedali, na požiadanie ma potom pustili domov. Bral som ďalej zyprexu a bol ospalý. Asi mesiac som bol doma a potom som sa na vlastnú žiadosť dal hospitalizovať do krajskej nemocnice, kde ma za 3 týždne dali dokopy, naučili ma v noci spať a cez deň byť hore. Tam mi diagnostikovali F25 a predpísali mi tieto lieky: Rispolux, Anafranil. Táto liečba mi vydržala 2 roky, znovu sa mi môj zdravotný stav zhoršil a moja lekárka mi zmenila lieky. Predpísala mi Quentiapín a Anafranil, ani to nebolo dobré a teraz beriem Serquel XR 600 mg, Anafranil 2x75 mg a Kventiax 2x25 mg. V prípade potreby mám ešte aj predpísaný Rivotril kvapky. Pred prvou hospitalizáciou som bral tieto lieky: Seroxat, Solian, Zyprexu, Diemexol, Zoloft, Zeldox. Zo zeldoxu mi prišlo veľmi zle, zvracal som, nevládal som ani chodiť, točila sa mi hlava, videl som hviezdy, bolo mi na odpadnutie a mal som ešte aj halucinácie. Skončil som v nemocnici. Majte sa dobre, Robo.

Neviem si predstavit 2 mesiace na psychiatrii, ved by som tam uplne zosalela!

Ahoj Filipka. Ani ja neviem, ako mi vtedy tie dva mesiace v nemocnici prešli. Bude to asi tým, že som veľmi veľa dní a nocí spal. Každý deň ku mne chodila na návštevu moja mama a aj pri nej v jedálni som sem-tam driemal. Bolo tam strašne veľa alkoholikov, ktorí tvrdili, že vidia hady, žaby, biele myši, takí ako ja sme boli asi traja. Ak by som tam vtedy nebol predrogovaný liekmi Diazepan a Hypnogen, tak by som tam, ako aj ty píšeš, za tie dva mesiace zošalel. Maj sa dobre, Robo.

Už som v inej kapitole písala,že som bola v nemocnici viackrát.Hlavne v mladom veku.Bola som aj dva mesiace.Boli aj zlé zážitky ako Haloperidol,sieťová posteľ,ale časom som sa ostrielala a bola som tam akože mazáčka.Depresívni pacienti mali predo mnou rešpekt.Hlavne v Pezinku sa kradlo a somrovali cigarety,no ja som im dala najavo,že u mňa nepochodia.Zo začiatku bývali hospitalizácie horšie.Rozhodla som sa,že už do nemocnice nepojdem.Posledné tri razy som sa tam dala hospitalizovať sama.Vačšinou preto,že mi nechceli ambulantne zmeniť lieky, ktoré mi nerobili dobre.Akurát dnes mi druh povedal,že ja tam nepatrím,že si tam chodím len oddýchnuť.No on ma nevidel,keď som mala okolo 30 rokov a mala som bludy ako "vyšité".Chvalabohu už mám skoro 8 rokov pokoj od bludov.Len mám občas výkyvy nálad.Počas pobytov v nemocniciach som si našla aj nejaké kamošky.Niektoré ma prenasledovali telefónom,no urobila som opatrenia,tak to prestalo.Dve sú celkom fajn. Mám aj zdravé kamošky z VŠ,no im nemožem povedať všetko.Pripadala by som si trapne.No odkedy žijem s druhom v spločnej domácnosti ani na tie dve kamošky mi moc času neostáva.

Ja som bola v Hrani ako mensia tam je hrozne, ale drzala som sa, nebola som za sibnutu, skor zdrogovanu....v Kremnici bolo dobre, tam je prijemny personal aj rezim. Nasla som si kamaratku, s ktorou sme tam boli hviezdy, mali sme hrozne vela dobrych bodov, to som bola na detskom.... Vyhrala som aj plysovu opicku, ktoru mam dodnes na posteli, starali sme sa s kamoskou o malych autistov, obcas to bolo na nevydrzanie, ale vydrzala som, no. S tou kamoskou si doteraz pisem, jaaaaj, spomienky, to bolo pekne obdobie, paaavy v noci vyskali jak husi, lamy boli v areali, na kone sa chodlio. Tam je take jazierko, trhali sme palky a sestricka nevedela o com kecam, ked som si chcela jednu odtrhnut, lebo oni volaju palku bambus.....Dokonca, ked prislo jedno tazsie obdobie doma, chcela som sa vratit na psychiatriu, ale to mi trosku sibalo.Neviem ci mi nesibe aj teraz, ale to je o inom. Rezim bol tam dobry, nehali vas dospat, ked ste boli v zlom stave a vedeli to dobre posudit, do nicoho vas nenutili, boli ochotni, len obcas nevedeli kde im hlava stoji, myslim sestricky, a nechceli mi dat lieky na ten pyramidovy neviemco krc asi. Vtedy mi bolo hrozne, myslela som ze to su dajake prejavy psychopatie a navzdy ostanem na psychiatrii...Az potom mi povedali, ze to su vedlajsie ucinky haloperidolu. Dalo sa, niekdey tazko, deti boli nevychovane, aj romovia, aj s roznymi poruchami, ale kamaratka mi pomohla a ja som pobyt vnimala pozitivne. Teraz by som uz svoj zivot nechcela takto stopnut na mesiac. Lebo ja vnimam hospitalizaciu ako posun dozadu.

Milá Abbynko,aj ja vnímam psychiatriu ako posun dozadu.Život máš pred sebou:prajem Ti aby si už šla len dopredu a na psychiatriu sa už nedostala.

Priatelia, napíšte, že v akých veľkých nemocniciach ste boli , či na psychiatrických oddeleniach nemocníc alebo psychiatrických nemocniciach a ako boli oddelenia členené, ja som bol na psychiatrickom oddelení nemocnice, ktoré sa členilo na 4 pododdelenia, zatvorené /akútne/, režimové, otvorené, a protialkoholické. Potom aké psychologické hry ste hrali počas skupinovej terapie. Ja si spomeniem na dve. Jedna bola taká, že každý si na chrbát nalepil papier a každý každemu musel niečo osobné napísať, čo si o ňom myslí a tak, bola to celkom dobra hra, potom druhá, psychologička nám dala 15 rôznych otázok a mi sme mali na ne odpovedať najskôr písomne a potom sme sa posadili do kruhu a každý prečítal svoju odpoveď a okolo nej trošku obšírnejšie pred všetkými odpovedať.

ja som bol dvakrat na psych oddeleni v Galante, plus dvakrat v psych nemocnici vo Velkom Zaluzi. V Galante je to jedno zatvorene, zmiesane oddelenie, vo VZ akutne, otvorene, sanatorne. Dvakrat som tam lezal na sanatornom oddeleni. V Galante ked som bol prvykrat, tak tam na oddeleni nemali ani psychologicku, len nas tam krmili liekmi, potom ked som tam bol druhy raz, uz tam bola, no taka mlada, este nemala vela skusenosti, vtedy sme chodili na kratke skupinovky, kde si vyberala kazdy den pacientov, ktori na ne sli. Vo VZ je to uz ina kava, tam je siroke spektrum aktivit, skupinove terapie, pracovne terapie, so skusenym personalom. A hier, nuz, tych sme robili kopu na skupine

Aj ja som bol vo veľkom záluží, tiež na sanatórnom 2 mesiace, hoci od Nitry bývam poriadne ďaleko, ale šiel som tam kvôli vtedajšiemu primárovi Mudr. Teodorovi Rosinskému, ktorý je vraj vynikajúci odborník, lebo prvé dve liečby v nemocnici, kde rajonizačne patrím akosi nepomohli, hoci som mal aj elektrošoky. Bol som vtedy mladučký, mal som len 15, rokov. Nespomínam na tento pobyt v dobrom, nevyšiel dobrý kolektív a hoci som bol na sanatórnom, jeden pacient mi robil stále, zle tak som sa na neho sťažoval ošetrujúcej lekárke, neskôr aj sestričkám no neverili mi, tak ako ponaučenie, aby som sa prestal sťažovať ma poslali na uzatvorené oddelenie na jeden deň, tam to bolo s prepáčením ako v skutočnom blázinci, vonku bola v noci už zima, bol október, ešte poriadne nekúrili a v noci boli všetky vetráky otvorené, bola tam zima ako v psinci, tak som išiel okná pozatvárať, nato sa na mňa dosť agresívne osočil jeden pacient, aby som okamžite otvoril vetrák, lebo on nechce byť v smrade. Celú noc som bdel, boli tam taký dvaja čo v noci chodili po šuplíkoch a kradli čo sa dalo, tretí celú noc grcal na podlahu vedľa postele, dozvedel som sa, že dvaja sú tam na súdom nariadenej ochrannej liečbe. Potom ma postili na sanatórne, bol som mladý, v psychiatrii som sa ešte nevyznal a skupinovej terapii som ešte nerozumel. A to hlavné prečo som tam bol, primár Rosinský bol večne zaneprázdnený, a chodil len na veľkú vizitu, kde som mnou nehovoril dokopy ani jednu minútu. A keď som sa chcel s ním samostatne rozprávať, tak ma k nemu nepustili. Naozaj nerád na tneto pobyt spomínam a odstrašilo ma to na 10 rokov čo som nebol vôbec v nemocnici. Preto to ani nespomínam. Pred tým a potom som bol hospitalizovaný už len v nemocnici, kde rajonizačne patrím. Mimochodom neviem ako je to teraz v záluží, ale ja som bol v kaštieli a ambulancia bola nie na zatvorenom oddelení, ale mimo oddelená plechovými dverami, síce v noci prišli sestričky z baterkou dva razy skontrolovať, ale inak pacienti na uzavretom! oddelení boli sami vydaný napospas ostatným pacientom. Naštastie v tej nemocnici, kde rajonizačne patrím je aj na každom aj uzatvorenom oddelení ambuláncia a keby sa niečo zomlelo tak je tam personál na blízku.

Inak na pobyte v nemocnici sú najdôležitejšie tri veci:
- dobrý nekonfliktný kolektív
- dobrý a skúsený personál / lekári, sestričky, psychologičky /
- dobre nastavená liečba / lieky.../