naposledy som si kupil/cital...

Tato tema sluzi na to, aby ste sa pochvalili, aku knihu ste naposledy citali (alebo dokonca aj kupili).

Mojim najnovsim prirastkom je knizka Vlasy dupkom od Lubomiry Romanovej:

http://www.martinus.sk/?uItem=103838

zatial som precital len niekolko stran, ale som rad, ze tieto clanky vysli knizne, i ked sa priznam, ze som autorkin blog predtym necital - velka chyba!

----

A teraz sa pochvalte vy, aka kniha odpociva na vasom nocnom stoliku?

m.s. peck-nevyslapana cesta nekonci

everett true - pravdivý príbeh

Sylvia Plathová - Hrana (výber z poézie v preklade Mily Haugovej)

Plathova je vyborna, rovnako velmi podareny Haugovej preklad (vidno, ze to prekladala poetka) - mam doma v policke

Momentalne citam knizku Moderni psychologie, pozicanu od kamosky. Je to dost zaujimave. Zajtra si idem vybavit do kniznice konto aby som si mohol poziciavat knihy. Mam v merku najma Junga, a nejakych humanistov

Ja som strašný lenivec na knihy a tak som si jednu stiahol v predčítanej podobe (tuším na uložto je) a počúval na MP3. Je to:

Egypťan Sinuhet - Mika Waltari

veľmi sa mi páčila.

@xkrchnav napísal:Ja som strašný lenivec na knihy...

Veru aj ja. Voľakedy ako malý som čítaval rôzne encyklopédie a odborné knihy. Bavili ma. Na strednej som však na to zlenivel, a neskôr začali problémy so sústredením, takže som svoje čítacie schopnosti nerozvíjal. Jedine čítať články na internete alebo aj knihy - veru, to mi ešte ide a to ma aj baví. Alebo temer vždy pred spaním mám vo zvyku si kaziť poležačky pri lampe v posteli oči a čítam si jednu-dve strany z nejakej knižky. Taký zvyk čítať pred spaním mám už dlhé roky a mám pocit, že aj mnohí ďalší ľudia to tak mávajú. Aj môj brat.

Dúfam, že už čoskoro budem mať nejaký príjem a začnem si kupovať nejaké knihy. Potom dám vedieť, čo som si kúpil.

Momentálne mám rozčítanú knihu od Anthonyho Robbinsa "Nekonečná vnútorná sila". Ide o nové vydanie slovenského prekladu, pričom samotný originál bol publikovaný ešte v 80tych rokoch. Kniha zahŕňa nielen motivačné prvky, ale objasňuje na mnoho stranách s veľa príkladmi, ako modelovať svoju psychiku a náladu prostredníctvom postupne dopodrobna rozoberaného neurolingvistického programovania. Celý obsah knihy stojí na myšlienke, že človek má v moci to, ako sa bude psychicky cítiť a že si môže vyberať, ako čo vezme, aký prístup si k čomu zvolí a ako bude na čo reagovať. Čiže že človek nemusí sa hnevať a byť bručoun, ale je to skôr vec jeho vlastnej voľby. Alebo nemusí byť nešťastný a smutný, lebo aj to je jeho voľba. Kniha vysvetľuje neurolingvistické modelovanie, teda ovplyvňovanie psychiky a nálady samým sebou tak, aby sme behom pár sekúnd či minút si dokázali úplne slobodne zvoliť takú náladu, ktorá nás povedie k úspechu, alebo aspoň budeme pri nej spokojní a v pohode.

S mnohými myšlienkami v tej knihe dokážem veľmi dobre súhlasiť, preto si už priebežne o nich robím poznámky. Tie využijem pri tvorbe blogových článkov, a to aj na našu webovú prezentáciu o F25. Čiže si to budete môcť čítať a trefne sa informovať aj bez zakúpenia tejto knihy. Knihy, ktorá je už dnes klasikou motivačného žánru.

Len nie vždy sa mi to chce čítať, takže to ide pomaly. Som na nejakej 50. strane. Teraz, keď som bez práce, to dúfam pôjde rýchlejšie.

Matej

Včera som začal čítať Exupéryho Malého princa. Nasilu som zvládol takmer polovicu knihy a dnes sa mi v tom nechce pokračovať. Obávam sa, že to nedočítam. Už som prečítal nejednu knihu o histórii a archeológii, ale išlo to horko-ťažko. Moja pozornosť je nanič. Musím sa „predierať“ od slova k slovu a neraz som nútený aj 3-krát prečítať tú istú vetu, aby som pochopil, o čom je. A keď sa takto stále zastavujem, keď ma to tak brzdí, tak to ide veľmi pomaly a ozaj ma to nebaví. Veľmi dobre viem pochopiť knihomolov, pretože v minulosti som takýto problém s čítaním nemal a súhlasím s tým, že knihy čitateľovi prinášajú skvelý estetický zážitok. Aj ja som ho mával. Kedysi som každý den po škole čítal jednu knihu o lietadlách a tak ma to bavilo, že som si hovoril: „Každý by mal niečo čítať.“ Nedávno som „zvládol“ Dumasových Troch mušketierov. Tá kniha sa mi čítala trochu ľahšie ako obyčajne, lebo to je ozaj pútavý príbeh. Ale asi mám anhedoniu, lebo približne pred 10-timi rokmi som to videl sfilmované a, hoci som to pre tú komplikovanosť deja nepochopil, pripadalo mi to fakt úzasné, také tajomné, romantické a dobrodružné. Jednoducho super, fantastické. A teraz sa raz stalo, že som za 1 deň a 1 noc zvládol 104 strán, ale až taký zážitok som z toho diela nemal. Ale príbehy o láske sa mi čítajú ľahšie. Dokáže ma to vtiahnuť do deja a som zvedavý, ako to dopadne.

Pokiaľ tie extrémne problémy s čítaním u mňa budú pretrvávať, veľa toho neprečítam...

Tak toho Malého princa som včera dočítal. Hurá!

Dnes som bol v knižnici a požičal som si rozprávky. Milujem ich. Veď sú také zaujímavé, vystupujú v nich zázračné bytosti , králi , kráľovné , odvážni mládenci, mudrci , čarodejníci, víly, šašovia , aj zvieratá a všelijaké iné postavy. A tie príbehy sa končia šťastne. Asi pred rokom som si kúpil tri rozprávkové knihy. Sú super. Keď som bol malý, mal som veľmi rád rozprávky. Keď sa mi do rúk dostala rozprávková knižka, so záujmom som si ju prečítal. A láska k tomuto žánru mi zostala doteraz. Obdivujem rozprávkarov.

Knihovníčka veľa rozpráva a to mi vyhovuje. Vždy sa v tej knižnici zastavím na nejaký čas, sem-tam niečo poviem a ona obšírne rozoberá tému. A ja počúvam. Chcem si tak zvyknúť na ľudí.

Asi to funguje tak, že ťažko sa mi číta vtedy, keď som v depresívnej fáze, a keď mám dobrú náladu, ide to ľahšie. Tak som sa rozhodol, že sa nebudem trápiť a dám sa do čítania len vtedy, keď to pôjde dobre. Hor sa do čítania!

Fúú, rozprávky sú super, úžasný svet, kde je všetko možné a kde sa vždy všetko dobre skončí Tiež ich mám veľmi rada. A tiež báje, kocúr mi na minulé Vianoce kúpil Slovanské báje a povesti a sú úžasné! Stále som ich nedočítala, pretože mám veľmi hektické obdobie aj v práci aj doma.
Viete ako podľa našich predkov prišiel pes ku kožuchu? Takto:

Praboh sa rozhodol, že stvorí človeka. Dlho rozmýšľal, ako ho stvoriť, až nakoniec zamiesil posvätnú hlinu a vymodeloval človeka. Trvalo mu to veľmi dlho, stále nebol spokojný. Chcel, aby bol úplne perfektný. Nakoniec dokončil svoje dielo, a chcel do neho vložiť dušu. Pre tú ale musel ísť na do vesmíru, zobrať ju od hviezd. Lenže to bolo veľmi ďaleko. Praboh sa bál, že kým bude preč, príde Démon a jeho dielo zničí. Preto narýchlo umiesil z posvätnej hliny aj psa, aby človeka strážil. Ale veľmi sa ponáhľal, a nebolo čas na detajly, takže mu nedal kožuch. Nakázal mu, aby k človeku nikoho, ale naozaj nikoho nepustil a išel pre dušu. Len čo odišiel, Démon tam bol ako na koni. Pozoroval Praboha z úkrytu a bol veľmi zvedavý, čo za tvora to umiesil. Chcel si jeho dielo pozrieť, ale pes ho nepustil. Strážil, vrčal, štekal a Démon sa ho bá. Ale potom ho niečo napadlo: Privolal hroznú zimu a pes sa triasol a drkotal zubami. Vtedy Démon povedal: "pusti ma obzriež si človeka, a ja ti dám kožuch!" A psovi bola strašnáááááááá zima, tak ho pustil... Démon si človeka prezrel, a veľmi sa mu páčil. Bol spokojný s Prabohovým dielom, ale nechcel ho nechať len tak, bez svojho pričinenia. Preto ho opľul jedovatými slinami a zašpinil blatom. Tak sa do človeka dostali choroby a zlá povaha.
Keď sa Praboh vrátil, strašne sa na psa hneval. Preto ho potrestal tým, že celý život musí slúžiť človeku a byť mu najlepším priateľom. Praboh potom človeka zobral, 7 dní ho máčal vo vode, aby zmyl jedovaté sliny a špinu, ale úplne sa mu to nepodarilo. Dal mu teda dušu takému, aký bol...

No neni to super? Naši predkovia verili týmto povestiam predtým, ako prišlo kresťanstvo. Grécke báje sú známe po celom svete, ale my sme svoje akosi zahodili