Ako sa dnes máš? 18

Ahojte,
dlho sa odhodlávam, že vám tu napíšem, ja sa vôbec necítim dobre, mám silné úzkosti, hlasy, Depot nepomohol, ale prehĺbil mi úzkosti, tak mám nasadený 2 krát denne lexaurin, drobčekovi neviem čítať knihu, lebo moja pozornosť a celkovo kognitívne vlastnosti sú v nedohľadne, jedine čo ma napĺňa sú doučká, že sa musím na ne pripravovať, mám 13 hodín týždenne, čo mi aj celkom stačí, hlavne nech sa mi rátajú odrobené roky, že si požiadam o invalidný... zajtra mám kontrolu na onkológii, či sa kŕčok pekne vzrástol a snáď už budem môcť chodiť do posilky, lebo som za tých 7 týždňov nič robenia a nenamáhania pribrala skoro 2 kg, tak snáď ako rýchlo prišli, tak aj odídu. Dúfam, že budem čoskoro v pohode. Pekný deň vám prajem

Tak syn už je bez teplot, má jen končící rýmu.
Přemýšlela jsem, jestli za této situace vůbec jít k pediatričce. Nakonec jsme šli.
Myslím, že to byla chyba. Pediatrička byla velmi důsledná - předepsala synovi antihistaminikum Clarinase a ATB kapky do nosu Pamycon.
A syn je z té Clarinase celé odpoledne unavený a přitom když chce usnout, tak usne na chvíli a za chvíli se probudí a začne mu zrychleně tepat srdce. Našla jsem v letáku, že jsou to časté až velmi časté nežádoucí účinky (potíže se spaním, ospalost, bušení srdce...). Tato noc bude asi "výživná".
Zítra budu o tom telefonicky informovat synovu pediatričku. Ta je ale na telefonu asi až od 13h a do té doby by měl syn užít ještě jednu tabletu Clarinase ráno. Nevím, jestli přemýšlím správně, ale napadlo mě, že rozhodne dnešní noc následovně: pokud bude "jen" ospalý, ale nebude mu bušit srdce, tak mu ranní tabletku ještě dám, v opačném případě mu Clarinase vysadím.
Ještě mě napadá volat pediatričce před 11. hodinou, tzn. jako akutní případ, ale moc si nevím rady, jestli je syn akutní nebo ne.

@motylek
Ahoj, verím, že je synovi už lepšie.
Neviem ako u vás teda, ale v našich končinách sa dosť zdráhajú predpisovať lekári Clarinase repetabs - kombinácia loratadínu+pseudoefedrínu (áno, tá kontrolovaná látka). To, že bol unavený je typický prejav lieku proti alergii, búšenie srdca až zvýšený krvný tlak zas často NÚ pseudoefedrínu. Inak niekoho tento liek unavuje, iného výrazne stimuluje a nemôže spať (preto sa prípadná poobedňajšia dávka má podať najneskôr do 15.hod.). Ja ako "dutinár" ho veľmi uznávam pri ťažkých zápaloch či alergii, avšak jeho použitie má byť čo najkratšie!
Následne sa prechádza na samotný loratadín (napr. Claritine) a pod. Lepšie je potom podanie na noc, tak či tak má účinnosť proti prejavom alergie 24 hodín.
Pamycon je taká klasika, lokálna dvojkombinácia ATB - ak sa kvapká do nosa, prioritne sa to robí s cieľom miestne preliečiť prinosové dutiny, no hlavne zabrániť rozvoju bakteriálnej infekcie cez sluchovú (Eustachovu) trubicu do stredného ucha.
Momentálne je najnovšie antihistaminikum na trhu bilastín (Omarit napríklad), ktorý podľa klinických štúdií nevyvoláva ospalosť a môžu ho bezpečne užívať po odskúšaní NÚ aj vodiči či osoby s nutnosťou zachovania zvýšenej ostražitosti pri práci. Musí sa však užívať nalačno (t.j. minimálne dve hodiny po jedle a 30 minút pred ďalším jedlom) pre účinnosť.
Veľa zdravia do ďalších dní

@Lucas Ano, synovi je už lépe. Nahlásila jsem pediatričce ospalost i bušení srdce. Ospalost je prý běžný účinek antihistaminik, ale bušení srdce lékařku zarazilo a máme tedy Clarinase vysadit (už syn vysadil včera) a zapsala to do karty. Upřímně nevím, proč mu takový lék vůbec předepsala, když má takové NÚ.

@motylek
Predpokladám, že ho predpísala v dobrej viere mu uľaviť od nepríjemných príznakov (ja som na ňom doslova vyrástol bez výrazných NÚ). Každopádne je schválený od 12 rokov, hoci ozaj dávka pseudoefedrínu je vysoká - 120 mg v porovnaní napríklad s voľnopredajným liekom na prechladnutie/chrípku Modafen (kde je 30 mg v tbl
+ ibuprofén).
Preto je výlučne na rozhodnutí lekára predpísať. U nás ho skôr píšu ORL špecialisti pri zápaloch PND a ucha alebo alergológovia pri ťažších alergických prejavoch.
Hlavné je, že sa nestalo nič horšie, evidentne je syn citlivý naň, a preto bude vhodné sa do budúcna
vyhnúť podobnému lieku (u nás je ešte obdobne
Aerinaze tbl, sirup Trifed, kedysi bol aj Disophrol tbl)

Ahojte kamaráti!
Dávno som sa neozval, lebo som mal malý problém s wifi a routerom. Nakoniec som to riešil cez Telecom a mám tak Net cez nich. Cítim sa primerane, raz dobre, inokedy unavene. Tradičné poroblémy so spánkom zostávajú, veď aj môžete vypozorovať, kedy píšem tento príspevok. Na druhej strane, si môžem odpočinúť aj počas dňa. Snažím sa o primeranú výpomoc našim a venujem sa aj "akp.", málo som v prírode teda, zostáva mi len mestská zeleň. Otec sa zdravotne chodieva trošku prejsť, ale je lepšie ísť s ním. Niekedy ho zavedim k splavu pozrieť vodu, alebo ideme do supermarketu po niečo na večeru, či doplnenie minutého. Otec sa môže chytiť nákupného vozíka a tak pekne ideme k pokladni. Najbližší obchod máme BILLU a prekvapuje ma v dobrom, že hľadajú spôsoby ako si udržať a získať zákazníka. Najnovšie dávajú do ich kartičky body rovnajúce sa centom až eurám. Osobne si myslím, že je to dobrá cesta.

Zatiaľ vám prajem pohodový piatok a primeraný relax počas víkendu. Tuto

Ahoj @Tuto. Teším sa veľmi, že od Teba znovu čítam príspevok. Vidím, že sa Ti naďalej darí mať svoj rytmus dní a aktivít, ktorý mi bol vždy vo viacerých smeroch inšpiráciou. Prajem Ti aj do ďalších dní stabilitu, zdravie a mier v duši. Drž sa, kamarát!

...

Ahojte.

Tento týždeň som mal a ešte aj naďalej mám veľmi-veľmi ťažký. Najmä po emocionálnej stránke. Ďakujem ľudkom, ktorí mi minule napísali do duše reakciu na posledný môj príspevok. Čo sa týka odpovede @Lucasa, tak okrem iného som hneď aj zainvestoval do toho Acutilu. Prvé 2 dni týždňa sa teda niesli v znamení optimizmu, možno aj vďaka tomuto doplnku resp. mojich očakávaní od neho, ale tak-či-onak, bol som celkovo aktívnejší a so všeličím som pohol už dopredu. Od utorka večera až do štvrtka rána som potom mal nádchu a bolesti hlavy. Čo však do toho vstúpilo podstatnejšieho, je, že prišli v stredu za mnou 2 riaditelia z našej centrály, pozvali ma "na kávu" a priblížili mi ponuku pracovnej pozície, o ktorej u nás miestne vrabce už nejaký čas čvirikali. Ak vynechám detaily, tak skrátka dopadlo to tak, že som to prijal. Fyzicky nakoniec nebudem na analytickom, ale možno pre mňa aj o čosi lepšom, a síce v tíme, ktorý vyvíja, nastavuje a testuje prostriedky na automatizáciu rôznych firemných procesov (či už prevádzok siete, administratívy na centrále, či eshope). V základe budem systemák na supporte, takže sa musím úvodné obdobie zasvätiť do riešení všetkých typických problémov, s ktorými sa rôzne kúty našej firmy na support obracajú. A popritom majú kolegovia vlastne svoje ďalšie agendy za samostatné príplatky, pričom teda ja by som mal práve vyššie spomínanú automatizáciu. Dozvedel som sa, že čo ja som teraz už dlho zainteresovaný do automatizácie tovarových príjemok, tak že oni tam už majú načatých alebo naplánovaných aj 10 ďalších oblastí, ktoré chcú automatizovať alebo už aj automatizujú. Takže ja som vlastne bol doteraz namočený do veci len tak okrajovo a plne sa do veci mám ponoriť až teraz. No a kedy teraz? Už od apríla...

Takže mám v hlave, že čo všetko musím odovzdať a naučiť svoje kolegyne a šéfku, aby to mohla robiť namiesto mňa. Lebo môj flek, žiaľ, nebude nahradený. A to je jedna z tých vecí, pre ktoré som v úvode napísal, že mám ťažký týždeň. Nie je to jednoduché nielen pre ne, ale ani pre mňa všetko zhrnúť a ku všetkému spraviť manuály, aby som mohol odísť s čistým štítom. Avšak to, čo mi prišlo najťažšie na celej tejto situácii, je práve tá emócia pocitu straty tých priateľstiev, ktoré sme si tam za roky vybudovali. Mám pocit zrady a viny. Mnohé tam boli na mňa spoľahnuté a moja náhla neprítomnosť ich veľmi rozrušuje. Aj ja som plakal doma so slovami v hlave "čo som to urobil?!" Mal som silnú skľúčujúcu ľútosť,... ľútosť z toho, čo všetko týmto krokom strácam. Predsa len som tam bol takmer 9 rokov.

Zostáva mi akoby len dúfať, že sa časom ukáže, že to, čo získam, je tiež dostatočne dobré. A že sa to nejako vyrovná a utrasie. A že si opäť nájdem nejaký svoj režim, svoj rytmus dní, svoje rutiny, o ktoré sa opriem a ktoré mi budú zdrojom pocitu ako-takej stability a istoty. Držte mi v tom, prosím, palce, aby mi pocit ľútosti časom strácal na relevantnosti a aby sa ukázalo, že veci idú dobre, či už u mňa, alebo na mojom terajšom, čoskoro bývalom, pracovisku.

Takže touto udalosťou nejako prvý raz vstupujem do IT sektoru a stane sa zo mňa "ítečkár". Síce nejde o full-time programovanie, to ani náhodou nie je pravda, práveže dosť času z osmičky mi zhltne bežná support-agenda, ale do IT sektoru to hádam aj tak patrí na voľaktoré miestečko. Je mi to zdrojom určitej útechy, že nasledujem intencie svojej školy, už len teda, ako som vravel, nechať odznieť tú skľúčenosť zo straty pôvodného prostredia. To mi je v týchto dňoch na prežívaní to najťažšie. Prekročil som Rubikon a niet cesty späť. Ak som urobil chybu, vyžeriem si to až do dna a možno ma to aj zničí. Ale občas mávam chvíle optimizmu, kedy mi myseľ našepkáva otázku: "Ale čo ak si, matej, urobil dobre? Čo ak to bude dobré? Čo ak to bude fungovať?" Takto na okamih otočená rétorika mi vháňa silné povzbudenie v emóciách.

Ďakujem Vám za vypočutie, priatelia. Prajem Vám všetko dobré, držme sa!

S úctou
matej

@Matej
Samozrejme, budem ti držať v novej pozícii palce
Tvoje pocity "z opustenia" sú prirodzené, navyše s nimi spojená melanchólia, že si tam nestrávil mesiac ani rok...
Avšak podľa mňa nie je dôvod sa tým nechať prevalcovať a trápiť - ako sa vraví: "Niečo staré sa končí a niečo nové sa začína - a často lepšie!" A navyše zmena je "život". Mnoho ľudí mení prácu s pocitom, že je to stále to isté dookola. Tebe sa ponúkla výborná ponuka inej práce, prečo to neskúsiť? Kolektív je určite dôležitý, ale treba trošku myslieť i na seba.
Navyše nenechávaš napospas osudu škôlkarov, ale dospelých ľudí, ktorí si rýchlo zvyknú na nové povinnosti. Jednoducho povedané - zvládnu to, navyše sa s dobrou kolegyňou môžete stretnúť na káve alebo si zavolať.
Všetko nové je výzva - a verím, že to zvládneš
Veľa úspechov do ďalších dní!

-

Ahojte,

Tak sa hlásim, dnes mám narodeniny, krásnych 32 rokov, 12 ročný vzťah, 6,5 ročné mojkadlo, 12 ročného psa a 3 ročného zajačika. Ja sa mám kadejaké, bola som tento týždeň na onko kontrole a o 4 mesiace opäť ku ním, keďže biopsia z odobratého tkaniva nedopadla dobre, tak pre istotu ešte ku ním. Dnes mi blahoželali moji milovaní, kamaráti, kamarátky, známi aj neznámi, rodina, len moja matka ktorá zo mňa cucá energiu sa nevie ozvať a to už volala aj s tetou, s ktorou som volala okolo deviatej a že jej už moja mama dnes volala, že má dlahu na nohe, lebo zle stúpila, ale, aby mi zavolala, alebo na tom hlúpom facebooku napísala, to nehrozí. Inak sa cítim nie veľmi dobre, mám silné úzkosti a na ne lexaurín 2-3 krát denne, ktorý veľmi nechcem brať a celkovo už má to nebaví, kvantá liekov brať. Ale som rada, že ste tu a viete vypočuť.
Majte sa krásne, mňa čaká ešte príprava na doučko a potom kus oslavíme s malým a partnerom, keď mi malý tak pekne ráno zaspieval.

@Patty_Pillow
Želám ti všetko len to najlepšie k dnešným narodeninám 🥳! Hlavne veľa fyzického i psychického zdravia, aby sa ti uľavilo...
Ešte k tomu Lexaurinu, chápem, že ťa frustruje kvantum liekov, ja som na benzakoch roky tiež pre ťažké úzkosti. Chronická úzkosť vie s telom narobiť riadnu šarapatu, lekár ti ho predpísal a vedel prečo. Netráp sa zbytočne...