Ako sa dnes máš? 18

@Matej komplexné myslenie by sa aj mne hodilo, hlavne pri písaní. Podľa mňa sa človek musí oslobodiť koľkokrát aj od naučených fráz a nechať plynúť voľné asociácie. To je asi len jedna z metód, ako dosiahnuť komplexnosti v myslení, no určite existuje a sú aj iné možnosti. Kdesi v hlave proste tie doteraz naučené slová(myslím vedomosti,výrazové prostriedky, pren.múdrosť) jestvujú. Je to čosi ako upratať doma v pivnici:-)
@motylek skús pozrieť doktora Pečeňáka, má také pdf na nete o schizofrénií. Bolo tam písané, že sluchové halucinácie(auditórne) sú jednak hlasy, ďalej komentujúce hlasy, no ale aj zvuky. Možno ti to na niečo bude. Ja som mal asi všetky typy, ale len počas aták. Hlasy boli dosť zvučné-ja som počul v nich iné osoby, ktoré poznám osobne, ale aj z médií. Ohľadom diagnostiky-je to presne vymedzené a nie vždy jednoznačné, o akú chorobu potom ide. Ak budeš mať čas a chuť, nájdeš cez google dobré dáta o schize-naťukaj:pečeňák, schizofrenia, pdf, má to taký šedý obal.
@lucas tiež si myslím, že sa dá do istej mieri pripraviť na psychózu a je múdre ísť za svojim psychiatrom, keď sa niečo deje. Stále zastávam aj svoj optimistický názor, že pri dlhodobej liečbe by sa mal stav stále len zlepšovať(s čím tu asi nie všetco súhlasíte).
Tiež som váš fanúšik a obdivujem, ako s tým každý bojuje(trochu aj seba:)

Ahojte

no ja som mala iba pred a pri prvej hospitalizacii dajme tomu suicidalne myšlieky --- a ked to rozvediem na drobne tak proste som asi 3 dni nespala...v mojom vtedajsom ponimani som si myslela ze 5 dní a viac....ale proste sama som vyhladala pomoc a išla do nemocnice....pri vysadzani podotýkam s doktorkov som to nedala asi po mesiaci...som prisla za nou ze neviem no neda sa to ....a neskor pri vedšom srese som zase mala sluchove myšlienky...prerastli do zvukových halucinácii a teda že som bola zase raz velmi unavena po dlhom cestovaní a uz som mala vystupovat a pocula som hlasy ze o par sedadiel dalej odo mna sedela moja segra a jej kamošky a ze ma ohovaraju atd....co viac dodat nevyznam sa presne ako sa to delí....ale od začiatku poctivo beriem nastavenu liečbu - urcite mam nejaku hladinku tych liekov....:-)....a okrem toho od začiatku som musela dodrziavat psychycku hygienu, harmonogram spanku... teraz da sa povedat ze pomaly zvladam aj dost pre mna stresujuce situacie, alebo rovno dni...a viem aj vypnut v podobe viekendov, alebo po praci :-)....

Prajem krásny zvyšok večera...

Mous napísal:[] Tiež mi pomáha tvorba-básnenie a poviedka. [] A čo je nové? mám veľa roboty-píšem, chodím plávať, stsrám sa o záhradu,psa, no a celkom som otvorený životu. [] Veľa robia vzťahy, no a liečba, aj aby sa choroba nevrátila.
Inak som dorobený ako kôň, v tej záhrade-najprv som vyťal stromy, čo nerodili aj s koreňmi no a potom pleval, sadil ríbezle, najprv však nákup zeminy...skrátka záhradné práce.

Tento príspevok mi veľmi pomohol, ďak. autorovi. Minulý týždeň mi totiž prišiel list zo súdu, v ktorom zastavujú konanie ohľadne zrušenia firmy a zdalo sa mi to nefér. Nebudem to tu rozpisovať, ale sudkyňa podľa mňa poprekrúcala základné fakty. Vedela, že odvolanie ma bude stáť ďalší poplatok, tak sa neodvolám. Takže som sa znova (použijem odborný výraz) dekompenzoval, pričom sprievodným prejavom bolo (domyslite si). A zrazu sa tu objavil tento pozitívny príspevok a povedal som si, že to vyskúšam aj ja.

Od piatku sa venujem bežným činnostiam. Pozornosť som nasmeroval mimo túto nepriaznivú udalosť. Nakúpil som si mäsko, upiekol, mňam som sa najedol. Prečítal som si niečo zaujímavé. Cez víkend som sa konečne dopracoval k prednáškam fyziky, ktoré som odkladal (možno aj roky). A ajhľa, sprievodné prejavy sa stratili. Na sudkyňu som aj tak nasr**ý - keď som hľadal kontakt, že sa jej aspoň opýtam, narazil som na jej zlé hodnotenie (zrejme takto šikanuje slušných ľudí) jedna firma sa dokonca sťažovala na najvyššom súde, ktorý nariadil disciplinárne konanie proti nej.

Už som to tu písal, mám rozpozeraný seriál Shogun - veľmi sa mi páči mentalita Samurajov - bojujú do posledného konca, tak ako my všetci. Inak v stredu u nás vykuklo slniečko, tak som sa trochu opálil. Cítim sa pomerne dobre. Je fascinujúce pozorovať ako sa to u mňa neustále mení, transformuje. Občas ma to až zaskočí, kam ma karma/osud zavial. Priznám sa ale, že ak by sa ma pred 11 rokmi niekto opýtal, či by mi vyhovovala takáto forma bytia, tak by som si poklepal po čele a ostentatívne by som protestoval. Lenže toto je zmena. Nepredvídateľná. Neplánovateľná. Neuchopiteľná..

"Keď dlho hľadíš do priepasti, priepasť začne hľadieť do teba."

Držte sa..

Ahojte. Zas som bol bloknuty. Ako, co trepem dve na tri? Sak pisem, co sa mi deje. Vy tu inak zijete, uz som pochopil, ze to tu nemam pisat. Ale, zaroven, preco?! Sak mozno, aj vy by ste tuto, komunita videla, ze inak zijem ci nie? Ale nebudem uz perly pisat, aj ked, boli by take, na napisanie To tu nikto neni, taky, ako ja? Ze PERLY robi? Ahojte a keby niekto je Perla, napis sukromnu spravu. Ahoj

Ahojte,
mala som ťažšie obdobie, dcéra, zať a aj vnuk boli chorí, tak behali viac po lekároch a bolo treba viac opatrovať vnúčatá. Hoci som to navonok moc neprežívala, bolo to stresujúce, najmä kým sme nevedeli, kde je príčina a cítila som, že mám z toho vysoký tlak. Zároveň som tri dni robila taký malý kurz psychického detoxu - nejaké cvičenia a na večer meditácia. Aj nás varovali, že budeme z toho vyčerpaní, no a aj som bola. Pre istotu som sa vrátila na pôvodnú dávku liekov a na čas to znižovanie radšej odložila.
Dcéra s deťmi už sú z toho vonku, odišli do Bratislavy. Zať bude mať zajtra výsledky, Snáď to nebude nič vážne a pomôžu mu.
Dnes som takmer nič nerobila, iba oddychovala.

@motylek, ja som hlasy našťastie nikdy nemala. Pri prvej epizóde boli síce myšlienky čo mi kadečo navrávali, no nepočúvla som ich. Až po hospitalizácii a návrate späť do normálu som si uvedomila aké boli nebezpečné. Po návrate z nemocnice mi napadali myšlienky, že by tu deťom a mužovi bolo lepšie bezo mňa, ale nebol čas ich rozvíjať. Musela som sa prekonať a ísť napr. navariť. Odvtedy keď ma chytala beznádej, vždy som si len vravela, že bude lepšie a slepo tomu verila. A aj bolo. Zo všetkých psychóz som sa vyhrabala, užívala lieky a snažila sa byť užitočná a tak sa to nejak pomaly stabilizovalo a zlepšovalo.

Milý motýlek, podla seba si myslim, ze hlas na rozdiel od myslienok je cudzí hlas reálne, s  vlastnym zvukom, tónom, intonaciou, pocuť ho ako nieco mimo mňa, hlas druheho, niekto druhi, pocujem ho v uchu a v sebe pri mne ale nikto neni pri mne.  Myslienka ide odo mna buď ze moja,  ako ked sa clovek rozprava sam so sebou, alebo druha moznost u mna ze iba sa hrajú moje myslienky na cudzí hlas, ale ide zo mna, toto neviem rozlíšiť, beriem to ze su to zli duchovia a namyslam si aj hlas dobreho anjela.ale to ako myslienky vo mne.  Inak velmi dobra otazka, lebo niekedy neviem co si mam mysliet o tomto ze mam take myslienky co hovoria nejake osoby..co myslis, ze moje myslienky ..teda ja sa hram na druheho či ako .ma to niekto este?

Napisem sem uvahu, jak som pisal, ze mi zomrel Roky a potom som bol pre Rexa. Normalne som rozmyslal, ze, keby Rokycek nezomre, nikdy by som Rexika nespoznal. Co je teraz horsie? Keby Rokyk zije, tak ziadneho psa nehladam. Nikdy by som Rexiho nespoznal. Asi by si ho zobral niekto iny a volal by sa inak. Normalne nad tym rozmyslam, lebo mam rad obidvoch. Keby Rokycek zije, Rexa nespoznam. Taka divna situacia. Lebo som rozmyslal, ze mohol Rokyk aspon rok este potiahnut. Inak, Roky mal predlzeny nufak na maltezaka Rex ma zas jake krpate usi, furt sa mu otociavaju Ale Rexik nevyzera jak Roky vobec, uz rastie a vidiet to. Ale tie usi ma jake nedorobene, kazdu chvilu mu ich napravujem Ale to som rozmyslal, ze co je horsie, ze Rokyk umrel, alebo ze by som nikdy Rexika nespoznal. Lebo je to bud-alebo, jak sa hovori

ja sa mam dlhodobo fajn lieky poctivo beriem a tak som davno nebol hospitalizovany predtim som ich svojvolne vysadzal a potom som koncil v nemocnici na oddeleni ale som sa s toho poucil.

Ahojte, priatelia.

Mávam sa v tomto období, žiaľ, zhoršene. Zaznamenávam u seba všestranný úpadok. Najviac ma trápia asi tri veci:

1. Hrubá nespoločenskosť, ktorá sa navonok prejavuje sociálnou vyhýbavosťou, uzavieraním sa do seba, nekomunikovaním s ľuďmi... a vnútri sa mi prejavuje sociálnou úzkosťou, akýmsi napätím, keď som v prítomnosti iných ľudí (či už v exteriéri alebo interiéri) a tiež sa prejavuje (a čo je pre mňa hlavný problém v tejto veci) tým, že mi reálne nič nenapadá, čo mám ľuďom hovoriť. Mávam v hlave dosť prázdno a mnohokrát nekomunikujem práve iba preto, lebo mi naozaj nenapadá, čo mám odpovedať, ako akými slovami mám verbálne interagovať s ľuďmi, keď niečo hovoria (obzvlášť keď komunikujeme ako skupina o počte traja a viac).
   
   
2. Mizerná schopnosť sa sústrediť na to, čo sa voľakde pred mnou rieši (napr. zadania na tabuli v škole, alebo čo prednášajúci hovorí) - prejavuje sa mi to opäť prázdnou hlavou, bez myšlienok, kedy druhí už plní elánu navrhujú riešenia, alebo aspoň formulujú odpovede, a ja mám v hlave doslova vymleté (v zmysle, že naozaj mi nič nenapadá, nemám žiadne uchopiteľné myšlienky, ktoré by som nejak verbalizoval nahlas, nehovoriac že tým pádom ani nemám rozumovo uchopený a uvedomený daný problém, ktorý riešime). Zdá sa, že tá myšlienková prázdnota v hlave nejak súvisí aj s tým prvým, vyššie spomínaným, bodom, kedy tú vymletosť zažívam aj pri interakcii s ľuďmi v bežných small-talkoch.
   
   
3. Úpadok motivácie a vôbec pozitívnych emócií. Nie, žeby som nemal žiadne emócie, ale práveže mi vystupujú do popredia len tie negatívne. Veci, čo stoja nejakú námahu, sa mi vyslovene nechcú, veľa prokrastinujem a neskutočne posledné týždne mrhám životným časom. Je tu na vzostupe lenivosť, ktorá je živená vlastne nechuťou k námahe, nakoľko necítim pozitívnu spätnú väzbu zo strany vlastných emócií (napr. nejaké spätné potešenie sa, radosť z vykonaného, pocit, že sa to opláca, a pod.). Skôr mi to príde, že je to len jedna veľká námaha a trápenie, a nič dokopy z toho na oplátku nie je. Nieže by som neveril, že to má zmysel alebo význam, skôr ma dáva dole to, že necítim kladné emócie, ktoré by z toho nejako vyplývali. Je to také chladné, nemastné-neslané... a to, že majú dané činnosti praktický zmysel, mi akoby nestačí. Asi ma poznáte, že som dosť emocionálne založený človek, a preto ani možno neprekvapuje, že pre mňa cítiť kladné emócie z vykonávaného, alebo aspoň z už vykonaného, je dôležité - minimálne aspoň sem-tam, keď už nie zakaždým. Inak sa mi automaticky podčiarkujú všetky tie negatívne emócie, spojené s námahou a nechuťou, a tým pádom ma tieto prevalcujú. Možno keby som bol citovo plochý úplne, že by som nemal nielen kladné, ale ani negatívne emócie, tak hoci by to bolo stále o ničom, možno by som práveže fungoval čo do praktického konania lepšie.
   

Takže tak. Čo sa týka práce, v uplynulý týždeň nenastalo nič nové zatiaľ. Do školy chodím naďalej, aspoň si tam sadnúť a "tváriť sa". Včera sme kódovali v assembleri ... bola to vcelku divočina. Odchádzal som vyfľusnutý, a tak som skysol večer pri počítači, kde som nerobil nič užitočné, iba som sa takpovediac "flákal". Aspoň sa mi podarilo dať prať.

Ďakujem Vám za vypočutie. Prajem Vám, priatelia, aby ste sa mali dobre. Želám Vám do Vašich dní mnoho zdravia a pokoja.

S úctou
matej

Ahoj @Matej

Z toho, čo som sa dočítal si o sebe myslíš, že si neni spoločensky komunikatívny a si s tým nespokojný...Z tohoto usudzujem, že sa nepovažuješ za pravú podstatu "ja", či pravú prirodzenosť "ja", čo v tomto prípade znamená nezaujatý svedok - tichý a prítomný pozorovateľ. Skús si tohto pozorovateľa niekoľko dní, týždňov a mesiacov trénovať v komúnne. Vždy keď budeš v spoločnosti, buď tam ako ten pozorovateľ! A pri tom memusíš povedať NIČ. Budeš si tak kultivovať, budovať dobrého poslucháča a taktiež budeš klásť otázky z pohľadu sprostého. Ak si uvedomíš, že daná osoba má nad sebou cedulu "chcem sa cítitť dôležito!!!" tak jej neháš priestor na vyjadrenie sa. A ona sa potom bude cítiť dôležito a o tebe bude mať dobrý dojem.Ty sa však dôležito cítiť nemusíš, nakoľko vieš kto si. Ak si budeš o sebe tvrdiť, že si tento ...pozorovateľ, nebudeš byť nespokojný, frustrovaný a pod.

U mňa to funguje tak, že po rokoch trénovania tichého a prítomného pozorovateľa si dávam pozor na to, čo a kedy niečo poviem. Dosť často som kvoli tomuto komunikatívny, čo nie som ja. Vždy ako ma napadne myšlienka na niečo, či niekoho zareagovať, sa zaseknem a nechám to tak, ak to nie je dôležité. Dôležitý je ten tichý prítomný pozorovateľ a výborný poslucháč s poprípadnými otázkami. Ak by si potreboval predniesť v komúnne nejakú reč, tak si ju musíš vopred pripraviť, čo si myslým, že o tomto to vieš.

Hlavnou úlohou ...pozorovateľa je nevypustiť myšlienky v podobe prejavu, ktoré ta budú napadať, neprerušovať druhého vo vyjadrovaní a nehať tak mu priestor na vyjadrenie. Ďaľšou úlohou ...pozorovateľa je to počúvanie aj s poprípadnými otázkami. Sám potom zistíš, pri tom množstve napadnutých myšlienok tichým a prítomným pozorovaním pri dialógu, či polylógu si budeš mať, čo vyberať k reakcii, k odpovede.

@Matej
Ahoj, obdobné stavy mám ako cez kopirák, a to doslovne celý rok. Pár dní je svetlých, inak by som povedal, že čisté prežívanie...
Napadá mi z farmakologického hľadiska trošku posunúť (aspoň mne to pomáha):
- čo tak sa skúsiť poradiť so psychiatričkou zdvihnúť dávku AD sertralinu? Si na relatívne nízkej dávke, mohlo by pomôcť do nasledujúcich dní, čo sa týka úzkosti, celkovej nepohody a sociofóbie, hm?
- inak k tomu sústredeniu, i tam sa dá pomôcť jednak voľnopredajným doplnkom výživy Acutil (mám to odskúšané a ozaj funguje!) s viacerými zložkami, prípadne si nechať predpísať lekárske ginko - Tebokan, Tanakan, Gingio, ktoré svojím nootropným účinkom vedia výrazne zlepšiť cirkuláciu krvi v mozgu, jeho zásobenie živinami, pamäť a sústredenie, a tým doslova prejasnia myseľ
- teraz je také sezónne prelomové obdobie zima-jar, mnoho ľudí je celkovo vyčerpaných, je to našťastie dočasný stav (nech už to je za nami)
- skús si dopriať podľa možnosti dostatočný spánok (si podľa mňa v permanentnom strese)
Verím v skorú úľavu od ťažoby na duši, nech sa ti darí

Milí přátelé,

my jsme stále tak napůl nemocní. Manžel už je zdravý (ten byl nemocný jako první), mně už se začíná taky pomaličku ulevovat (kdybych si nedala předčasně nanuk, tak bych byla na tom ještě líp). Nejvíc to schytal syn, který ještě nedávno kýchal a smrkal první ligu. V rámci možností se mu nemoc taky zlepšila.
Co ještě musíme dořešit, jsou synovy večerní nízké zvýšené teploty, pohybující se v rozmezí 37 - 37,3°C a trvající už týden. Vlastně jsem si toho všimla už někdy před cca 4 měsíci, když měl v sobě stent. Už tehdy si občas naměřil vyšší teplotu, ale přičítala jsem všechno stentu. Pak jsme teplotu dlouho neměřili, takže nevím, jestli ji má po celou tu dobu nebo ne.
Zítra s ním chci jít k lékařce, resp. ho objednám (má tam objednávací systém ještě od dob covidu), pokud to bude nutné. Takto ho asi nemůžu poslat do školy - když jsem to zkusila, přišel ze školy s teplotou. Skoro mi připadá, že mu teplota stoupne po několika hodinách soustředění (ve škole, doma u počítače...).
Jinak k tomu, jak mi  @Lucas psal, že by to mohla být alergie: syn docházel v dětství na imunologii, protože má zvýšené eosinofily, ale nikdy mu žádnou alergii nenašli. Vždycky zvýšené celkové protilátky a alergie žádná. Teď jsme na imunologii 2 roky nebyli, řešili jsme jiné problémy... Tak snad, abych ho tam zase objednala...
Mějte se hezky a užívejte hezkého počasí.