Bludy- ako a prečo vznikajú?

dávam do popredia túto prácu- Vývoj názorov na blud

Môj osobný názor na vznik tohoto fenoménu je nasledovný:

Blud ako taký nemôže vzniknúť u človeka, u ktorého sú primerane napĺňané fyziologické aj psychologické potreby. Samozrejme, miera jednotlivých potireb je závislá od dedičnosti a prostredia.

Častý nedostatok vykazuje potreba moci, ktorá je podľa ADLERA hlboko "zakorenená" (v zložke ID a výrazne podporovaná v získanom SUPEREGU) v nevedomí. Znamená to, že prirodzene fungovať znamená aj "vládnuť", a to nielen na elementárnej úrovni samého seba, ale aj okolia. Zároveň v okolí v počiatkoch ontogenézy je výrazne táto potreba budovaná napríklad nadmernou starostlivosťou o kojenca, batoľa, dieťa predškolského veku. V neskoršom období jedinec naráža na problém, že de facto táto potreba nie je napĺňaná ale potlačovaná. Miera potreby však zostáva. Rodičia síce objektívne nepotláčajú potrebu, ale jej predtým vzniknutá veľkosť vytvára frustráciu. V extrémnom poňatí môže dôjsť k postupnému narušniu a vytvoreniu akejsi umelej ochrany pred vonkajším nenapĺňaním potreby moci a to z vnútra, vytvorením si vlastného sveta v ktorom jedinec spomínanú moc má. A tým vznikne megalomanský blud.

... dalo by sa ešte popísť čo to...

hmm... síce mám priamu skúsenosť aj s megalomanským bludom, koniec koncov sa tento blud u mňa prejavuje v oveľa menšej miere pri depresii, ako pri mánii a väčšinou sa strieda s bludmi mikromanickými pri depresii, ale trápia ma viac iné, ani nie tak samotné bludy, ale ich komplikované konštrukcie, ktoré sa však (zatiaľ) nijak neprejavujú navonok, čo som rád. niektoré z nich ani neviem definovať a tým pádom ani zaradiť do žiadnej z kategórie bludov. všetky si plne uvedomujem a momentálne prechádzam akútnou fázou. bludy, ktoré sa ma netýkajú mi pripadajú vždy viac komické, ako bizarné- napr. kozmický blud, ruinačný blud, originárne a religiózne bludy, čo sú všetko, myslím, najbežnejšie kategórie a bludy samotné.

woJAczek napísal: mám priamu skúsenosť

Samozrejme, záleží aj na intenzite bludných myšlienok. Pri nízkej i. sa dá uvažovať o primeranom zvládaní a teda aj o normálnom fungovaní. Správanie je nenarušené, zato je postihnuté prežívanie. Život však prináša rôzne situácie a ľahko sa môže stať, že udalosť zapríčiní vyhrotenie myšlienok a následný "boom" do správania. Každopádne Ti neželám aby k až tomu došlo. Omnoho lepšie je predchádzať prelivu do správania primeranou dávkou antipsychotík, ktoré určí doktor. Odstránenie bludu môže byť sprevádzané aj ľútosťou a túžbou návratu k chorobnému stavu. Ak sa Ti to stane, uvedom si, že práve spomínané je mimo skutočného zdravia. Viem, že je to veľmi náročné, ale na druhej strane predídeš zbytočným problémom. Postav sa k užívaniu medikametov zodpovedne a neboj sa "následkov", ktoré vnášajú predsudky - sú neoprávnené.

Odstránenie bludu môže byť sprevádzané aj ľútosťou a túžbou návratu k chorobnému stavu. Ak sa Ti to stane, uvedom si, že práve spomínané je mimo skutočného zdravia. Viem, že je to veľmi náročné, ale na druhej strane predídeš zbytočným problémom. Postav sa k užívaniu medikametov zodpovedne a neboj sa "následkov", ktoré vnášajú predsudky - sú neoprávnené.

len ťažko v sebe potláčam onú túžbu návratu k chorobnému stavu, avšak nedokážem si uvedomiť, že je to mimo skutočného zdravia, totiž ja sa stále nachádzam niekde na rozmedzí a pokúša ma otázka, či práve toto je pravá skutočnosť a tamto nie, alebo naopak a viac sa prikláňam k druhej alternatíve. je to veľmi ťažké a nejde mi to. čo sa týka liekov- nechcem ich brať, ale som do toho nútený- pokladám to za obmedzovanie vlastnej slobody, ale nemôžem ísť proti svojej mame a rodine. aj väčšia časť bludov sa týka práve liekov, takže je to o to ťažšie.

Ahoj woJAczek,
môžem Ti povedať, že cesta smerom k "ochoreniu" vedie len smerom do nemocnice alebo k spomínaným 10%, teda smrti. Zaplatíš až príliš veľkú cenu za nesprávne kroky.

Ak však sa budeš smerovať na uzdravenie, budeš brať lieky a sledovať primerane svoj stav, je pravdepodobné, že nielen z toho vyídeš so zdravou kožou, ale aj budeš hodnotným členom spoločnosti. Netvrdím, že to budeš mať ľahké, ale mnohí to dokázali. Občas sa stane, že to nikdy nebude v poriadku, ale pokrok v medecíne je veľký, tak sa dá uvažovať o všeličom pozitívnom.

Neznechaj sa zatiahnuť do choroby, buď zodpovedný sám pre seba, maj nadhľad.

Na druhej strane, blud môže byť aj veľmi príjemný. Dokonca aj paranoidný. Môžete mať napríklad dojem, že Vás nesledujú preto, aby Vám ublížili, ale naopak, aby Vám pomohli, obdivovali Vás...
Zvláštnym druhom je megalomanský príp. velikášsky blud, kedy si namýšľate, že ste niečo viac ako v skutočnosti. Nebezpečenstvom je, že si postupne aj realitu uspôsobujete tak, aby blud práve podporovala a nie mu odporovala. Pokiaľ je spojený s paranoiou v zmysle podpory, je neskutočne zaťažko odtrhnúť sa s týchto neskutočností. S tým sú spojené slastné pocity naplnenia potreby hodnoty seba samého. Ja osobne neviem, či je takáto slasť aj návyková, ale na z druhej strany nie je príliš príjemné, keď Vás z tohoto sveta trhajú späť. Kedysi, keď neboli medikamenty na takej úrovni pacient zostal v spojení s realitou výlučne so základnými životnými potrebami ako jedenie, vylučovanie, spánok... Väčšina jeho fungovania bola v priamom spojení s jeho chápaním a prežívaním bludu.

V poslednom uvedenom je veľmi ťažké určiť, či by pacientovi bola príjemnejšia realita v chápaní pobytu na oddelení. V určitom zmysle sa vlastne pacient bránil všetkému reálnemu svojim "vnesením sa" mimo reál. Nemám pocit, že práve to je bolestné. Veľké riziko je pre spoločnosť, keďže pacient je prakticky úplne pasívny a pre spoločnosť nehodnotný.

Kedysi (neskorý stredovek, novovek) bolo súčasťou liečby k návratu k realite aj kruté až mučivé zaobchádzanie s pacientami. Žiadnou výnimkou nebolo bitie palicou alebo korbáčom. O tomto by sa dalo aj hovoriť ako o humánnejšom oproti "ťahom" inkvizície, ktorá však "liečila" rovno duševne chorých ako posadnutých diablom alebo čarodejníkom, takže skončili uhorením za živa na hranici.

Jaký máte bludy? Já už se léčim 13 let, ale bludy mám pořád, nikdy jsem neměl pocit, že mi nějakej prášek pomáhá, asi jsem farmakorezistentní, byl jsem i dvakrát na ECT, ale to mi taky nepomohlo, jenom na chvíli, s doktorkou se o svejch bludech bojim mluvit, nechci, aby si myslela, že jsem úplnej magor. I když už ani nedokážu rozeznat co všechno je blud. Popíšu jeden svuj blud, někdy mě bolej zuby, i když se zubama nic nemám, je to taková obrovská bolest, že nemůžu kvůli tomu ani spát, taková tupá bolest zubů, cítim jí jakoby byla úplně stejná jako skutečná bolest, vydrží to i několik dní a opravdu u toho hodně trpim. Co vy?

Ahoj derw.

Takéto niečo som nemal. Osobne mi to pripadá skôr ako neurastický symptóm (ako krycia diagnóza). S bludom nie je sranda, aj keď sa neprejaví vo veľkom, trpiaci začne podľa neho meniť správanie a to až do neúnosnej miery. Blud navyše naberá na "obrátkach". Ak mávaš takéto nepríjemné príznaky, skús sa obrátiť na psychiatra.

Ešte som sa nemal možnosť zaoberať sa hypochondriou do takej hĺbky. Viem, že to, čo tu popisuješ sa tomu dosť podobá. Ak ju máš je to problém. Tvoje symptómy sú v Tvojej hlave, sú v prežívaní úplne reálne, somatická príčina nie je však žiadna. Medikamenty zaberajú dočasne. Liečba je skôr v kompetencii psychoterapeuta.

Ahojte,
co vlastne tie bludy su?

Rata sa ked som presvedcena, ze ked idem po ulici ludia sa na mna divne divaju a pozoruju co spravim, ako sa zatvarim, co poviem. Pretoze, podla mna to nie je len v mojej hlave. Som z maleho mestecka kde sa nic neututla a je uz verejnym tajomstvom, ze mam nejake psychicke problemy, zatial sa to ale nerozsirilo v skole a tak som si tam istejsia sama sebou.
Pre ostatnych ludi je to nieco, voci maju predsudky a coho sa boje pretoze je to pre nich nieco nezname a tak ma pozoruju a su zvedavy na moje reakcie.

Alebo je mojim bludom, ze dokazem stravit cele hodiny, niekedy aj celu nad nad svojimi predstavami ako je vsetko fajn, ake je vsetko v poriatku, aka som oblubena, bezstarostna, sebavedoma, pekna, spolocenska, mudra a pocas tychto mojich predstav tomu aj verim a som z toho stastna ale ako nahle to prestane viem, ze to nie je tak.

Mozno je bludom, ze si v predstavach minulosti menim spomienky aby boli este krajsie, vzrusujucejsie a prijemnejsie. No, niekedy to skonci tak, zemoja predstava vytlaci z hlavy skutocnu spomienku a zostane len ona a ja som presvedcena, ze sa to tak stalo.

Co z toho je bludom? Alebo sa opytam takto, je vobec nieco z toho bludom alebo je to len moja bujna fantazia?

Ahoj viki,
ani jedno z popísaných nie je blud v patologickom zmysle.

Nechce sa mi hľadať presnú definíciu, tak skúsim z hlavy.

Blud je veľmi silné mylné presvedčenie, ktoré sa často prejavuje silnou vierou, že jednotlivec je niečím diametrálne rozdielnym oproti reálnej skutočnosti.


Napríklad si navrávaš (si presvedčená), že si spasiteľ ľudstva. Realita je ale taká, že napr. pracuješ v cukrárni a s pokladňou. Blud je podporovaný napríklad pokývaním hlavy zákazníkom, ktorí Ti tak "prejavujú" úctu. Peniaze sú vyjadrením tvojho "správcovstva" nad hodnotami sveta. To, že robíš v cukrárni je metaforou na to, že "dokážeš" osladiť ľuďom existenciu. Postupne začneš v mene bludu aj konať inak, neracionálne. Začneš behať po meste a vykrikovať, že ľuďom pomáhaš, robíš rôzne "tajuplné" úkony s vecami, pohybmi rúk.
Asi tak vyzerá blud a jeho prejavy. Je ich viac druhov. Ja som mal náboženský a velikášsky (megalomanský). Skĺbilo sa mi to aj s mániu, tak to si ani nevieš predstaviť... ale vnímal som to ako veľmi príjemné. Presviedčacie taktiky na akútnom oddelení ma po mesiaci však primäli k reálnemu uvažovaniu - 10 rokov dozadu.