Mystika a schizo ochorenia

no chcem zit v prvom rade v realnom svete...ja mam totiz ten problem, ze mam casto pocit ako keby v nejakom opare, alebo polosne,,,neviem sa proste dostat do reality a na to pomaha uz fakt neviem co,,,proste mam ako keby pocitove haluze,,tazko opisat ten stav...zrejme vela vela spanku mi troska pomaha, ale nie vzdy sa to dari

Myslíš, že kukáš okolo seba a príde ti to všetko divné, podozrivé, nebezpečné, rozprávkové a neskutočné? Farby, zvuky, kompozíca, tváre útočia na zmysly, pretáčajú sa mozgové závity ale aj tak nevieš, čo je vlastne divné? To volám to tak pre seba že MATRIX alebo WONDERLAND  

Je to divné, ale aj dobrodružné. Prúser je, keď ma v takom stave premôže strach, to je potom katastrofa. Konšpirácie jedna radosť....To už nepomôže nič. Ale je to proste časť mňa a vyrezať sa to nedá...

A aj keď sa pozrieš na zdravých ľudí – tiež vidia svet nereálne:
- Pozerajú Krimi noviny a potom majú strach zo všetkých ľudí. Hoci z niektorých by boli dobrí priatelia.
- Alebo sa snažia vyhrať milióny, fňukajú, že nemajú dosť – ale pritom majú všetko, čo potrebujú.
- Ženú sa za pomstou a pritom im uniká vlastný život.

Tiež je to len a len o ich pocitoch. Suma sumárum - nie je výnimočné vidieť svet nereálne

nie nie,,,ja mam ako keby pocitove halucinacie,,,ako keby som bol stale opity, alebo na nejakych neprijemnych drogach,,,tazko to opisat

Myslím, že máš derealizáciu alebo depersonalizáciu, alebo oboje. Čiastočne som derealizáciu zažíval aj ja, ale u mňa sa to spájalo s príjemnými dojmami... možno aj preto, že symptómy boli len ľahké, mierne. U Teba to je vskutku už obťažujúce a znepríjemňujúce život.   

@Luqasvili napísal:chcem sa akurat vyjadrit  mysltike a pod... ja osobne verim na tieto veci - Boha, satana, karmu a pod....Tuto, mna zaujima,, ked si bol u tych vestic a psychotronikov, co presne ti povedali? ja som ich tiez pochodil hojne a samozrejme som nepochodil, tak si nazivam s klinickou depresiou a bohvie cim este...

Luqasvili, ahoj.   Keď veríš v Boha a v satana, tak iste tušíš, že zahrávať sa so satanskými silami, ako sú veštice a psychotronici a podobné veci, nie je odveci pomenovať ako nebezpečné a škodlivé. A navyše je to aj mrhanie peniazmi alebo nádejami. Svoje depresívne ochorenie Ti odporúčam riešiť múdrejšie. Keď už nechceš ostať pri liekoch, čo málokto by chcel tak zostať, tak si sprav akúsi analýzu vo svojej mysli, že čo všetko v hlave riešiš, čo Ťa zaťažuje, aké máš trápenia, akých máš "démonov", traumy, zranenia, ďalej čo by si chcel vo svojom živote inak, tiež čo by Ťa urobilo spokojnejším a šťastnejším a ako môžeš Ty osobne prispieť k tomu, aby si sa spokojnejšie aj naozaj cítil. Proste zvolaj v sebe akýsi koncil (ako to robili pri dôležitých dobových udalostiach a dejinných zlomoch také štáty ako bola svätonemecká rímska ríša alebo aj trebárs taká katolícka cirkev). Zjednaj v sebe všetko podstatné, sprav si aj písomný prehľad o svojich myšlienkach s cieľom efektívne ich riešiť. Je to taká malá autoterapia, ktorú by robil vlastne Tvoj psychoterapeut, keby si k nejakému chodil, len tí psychológovia to robia pomocou otázok a iniciujú to vlastne celé oni sami, pričom nechávajú priestor samotnému klientovi, ktorého nechávajú rozhodnúť o daných problémoch tak, aby bola vec v prospech ich zdravotného stavu.

To má väčší význam, než dožadovanie sa rád nejakých veštíc. Čo by vlastne mohli ponúknuť? Odkliatie od depresívnej nálady? Posúdenie dôvodov, prečo sa Ti nedarí? To je vec, ktorá je v kompetencii lekára a potom aj najmä Teba samotného. Veď Ty sám disponuješ v sebe samom kľúčom k svojej mysli a psychičnu. Ty vieš, čo si prežil, čo Ťa trápi a kam by si chcel smerovať. V sebe môžeš odhaliť aj minulosť, aj pochopiť a prijať súčasnosť, i naplánovať budúcnosť. Depresia obrátená dovnútra je najmä zlý pocit zo seba samého. Na ten sa zameraj racionálnym skúmaním a analyzuj si dôvody, pričom postav si na papier alebo do Wordu ciele či medzníky, kam sa posunúť ďalej, aby som sa mal radšej, než sa mám rád teraz. Čiže aby som nemal zo seba taký zlý pocit. Depresívne ochorenie je veľmi vhodné liečiť teda takouto autoterapiou, alebo psychoterapiou vo všeobecnosti. Tá býva však zdĺhavá a posedenia sú málo frekventované, preto ešte účinnejšie je takpovediac debordelizovať svoje myslenie a hlavu.

Držím pri tom pevne prsty. Rád uvidím Tvoje ďalšie príspevky a poteším sa, keď sa budeš riadiť na fóre heslom, ktoré mám v podpise: "Keď sa zveruješ, radosť násobíš a bolesť delíš." Lebo mnohé Tvoje problémy môžu byť nielen psychiatrické, ale aj psychologické, a preto ich môžeme aj rozdebatovávať v zmysle spoločného hľadania východiska a rôznych riešení. Určite sa však nedopytuj satanských síl o pomoc, keď už v satana veríš a poznáš, čo je táto bytosť zač...

Prajem Ti mnoho úspechov, Luqasvili. So srdečným pozdravom
Matej
 

Ahojte veľmi ťažko sa mi otvára táto téma, ale som po akútnej psychotickej poruche a pripúšťam si problém, ktorý som mala a v dôsledku ktorého stále beriem lieky, ale máte niekto skúsenosť s ani neviem ako to popísať, najlaickejšie mi znie Osvietenie aj ked to znie povážlivo, ba priam odvážne

Pred spustením prvej epizódy a teda i samotnej choroby som veľa čítala bibliu. Robila som si z nej výpisky a citáty, ktoré sa mi hodili do vtedajšieho žitia som si vešala na skriňu. Čítala som aj literatúru o tom ako byť lepším človekom a snažila som sa byť láskavá, milá, chápajúca, hoci okolo mňa boli práve ľudia, čo mi ubližovali. Cítila som sa odvrhnutá a nepochopená. Mala som dojem, že vstávam z popola, prechádzam akýmsi očiscom ako bájny vták fénix. Postupne som nadobudla presvedčenie, že som jeden z reinkarnovaných apoštolov. Prežívala som v noci i zvláštne zážitky. neviem či to boli sny alebo nejaké zjavenia, no raz som z rohu okna videla vyžarovať jasné svetlo, jeho lúče šírili všeobjímajúcu lásku, dobro a teplo. Bol to veľmi príjemný zážitok, stretnutie s akosi vyššou energiou v čase keď som bola na dne s psychickými i fyzickými silami. Druhýkrát som zas bola na akejsi lúke, zakvitnutej nádhernými kvetmi, kde to nádherne voňalo, žblnkotal tam potôčik a tiež tam svietilo slnko, bolo to ako v raji. Proste harmonia prírody. Veľmi príjemný pocit. Oba zážitky mi ostali hlboko v pamäti.
Ešte v čase keď som bola zdravá som veľa čítala a s manželom sa rozprávala o duchoch, o druhom svete, o možnosti komunikácie s duchmi... a keď vtedy zomrel svokor raz v noci som sa akoby zobudila na to, že prišiel a vravel, že chce svoj svadobný oblek, čo mal manžel v skrini a teplé ponožky. Vtedy som cítila veľký strach, hrôzu, chytala som manžela v posteli za ruku, no ani jeho blízkosť ma nedokázala upokojiť.
V sučasnosti občas prežívam v noci strach, v akomsi polospánku polobdení (možno je to tá REM fáza, čo spomínal Matej) počujem za dverami spálne v dome nezrozumiteľné hlasy, šramot... prežívam strašné muky, strach, že sú to nejaký zlodeji, zlí ľudia, čo nám prišli ublížiť. Veľmi ťažko sa z toho preberám do pokojnej reality.
Toľko moje zážitky z mimoreality.

regina