Pracovné a študijíne ambície

Rozmýšľal som, že by mojím študijným cieľom malo byť PhDr. z môjho odboru, hoci môj odbor naozaj nevychováva k žiadnym peniaze generujúcim schopnostiam. Skôr by to bolo len pre vlastné potešenie a skúsenosť. Nie som si istý, či som však schopný vôbec spraviť aspoň jeden riadny semester.  Snáď ma tam príjmu, 4 semestre by som už nejak vydržal...

Ak by ma neprijali, chcem skúsiť jazykové a PC kurzy, z ktorých by som mal nejaké hmatateľné certifikáty. Bol by to zaujímavý argument do životopisu. 

Túto noc sa mi sníval inšpiratívny sen. Nezáleží na kontexte a deji toho sna, ale na tej myšlienke. A síce, že som chcel vykryť voľný čas (kedy som aj tri dni stále doma mimo pracovných smien) tým, že by som niekde bridádoval ako esbéeskár. Spravil by som si tu v TT kurz a hurá aspoň na 70 hodín mesačne brigáda. Tým by som si zlepšil finančnú situáciu, nenudil by som sa a zároveň by ma to možno hádam aj bavilo. Ako bridádnika, ktorý tam nestojí dvanásť hodín pri pípačoch denne, určite. Je to len taká idea a platila by asi iba vtedy, ak by ma neprijali na mgr. 

Chcel by som rozšíriť svoje voľnočasové aktivity aj na nejaké dobrovoľníctvo, charitu alebo také niečo. Len teda si musím tieto veci ešte premyslieť, keďže s tým nemám skúsenosť. Tiež by som chcel skúsiť cez leto využívať služby našich cestovných kancelárií, s ktorými by som chcel precestovať naše slovenské mestá a ich pamiatky. To by ma veľmi bavilo, lebo cestovanie mám v láske a k šťastiu mi stačí naše malé Slovensko. Netreba mi zachádzať do cudzích krajín, keď ešte som ani nevidel poriadne trebárs taký Trenčiansky hrad alebo som neprekročil smerom na východ nikdy hranice Spiša. Túžim spoznať Slovensko a mať z neho fotečky a zážitky. Aj keby som mal ísť sám, čo mi nevadí, veď budem súčasťou nejakého výletného autobusu. 

Inak sa mi v mojich ambíciách zatiaľ znovu zmenila preferencia a mám v sebe túžbu zvládnuť prácu, aj mgr. Táto preferencia sa môže ľahko zmeniť, no nebol by som tým nadšený. No to je zbytočné predbiehať, keď mi stále neprišla odpoveď na moju prihlášku. 

matej

To je krásna myšlienka, Matej, keď chceš precestovať Slovensko.  Veruže tu je čo obdivovať. Aj hrady, aj zámky, príroda, hory, jaskyne atď. Inak, ja som bol v Jasovskej jaskyni. 




Keď máš chuť cestovať, určite podnikni nejaké výlety. 




Ja mám z cestovania velikánsky stres, ale ako veľmi by som chcel dostať sa z toho!

PS: Nejako sa mi nedarilo nastaviť správnu farbu písma, tak som dal takúto červenú.

Práve som si prečítal celú túto tému a až som žasol, ako sa mi v priebehu ostatných 2 rokov menili názory, na to či ísť do školy alebo nie.

Momentálne to cítim tak, že si mgr. chcem dokončiť. Minule v mojom meste neotvárali externe, ale len denne, tak som šiel na alternatívny odbor denne, čo som v kombinácii s prácou nezvládol. Teraz mám 5 pracovných dní a cez soboty by som si mohol dokončiť štyri semestre magistra. Nebol by to síce môj pôvodný odbor, ale aspoň by to bolo externe a bolo by to tuná v meste, nemusel by som cestovať.

Brat na mňa dosť zatlačil, aby som si mgr. dokončil. Vlastne by som si k tridsiatke daroval promócie. Som momentálne tak naštelovaný, že to chcem skúsiť. Je to skvelá šanca. Minule to zlyhalo nielen na mojej psychike, ale aj na tom, že som ešte nevedel, čo bude s mojou prácou.

Ešte by som chcel aj kurz angličtiny. Ale ten otvárajú asi až v marci alebo apríli. A ani neviem, či by sa dal kombinovať s mojou pracovnou dobou... takže toto zostáva veľmi otázne.

ja som zacal vymyslat pred casom, ze si skusim spravit aspon Bc. v nejakom lahkom odbore, ale uz mam 26, takze by som si studium musel plne hradit sam, tiez neviem, ci by mi to pomohlo sa uplatnit. Tiez by som mal menej casu na poker   

Zajtra zasadá komisia na fakulte, ktorá rozhodne, či mi otvoria externé štúdium, a či ma naň príjmu. Držte, prosím, palce, aby mi ho otvorili, a aby ma prijali. Ako také je prijatie bez prijímačok, ale problém môže byť najmä mierna nekompatibilita štátnic s magisterským odborom, a jednak to, že či vôbec majú na Mgr. dosť prihlášok, aby externé štúdium otvorili. Minulý rok totiž kvôli nedostatku prihlášok neotvorili.

Otvorenie a prijatie by mi otvorilo cestu k dokončeniu vzdelania popri práci. Ale ak príde na lámanie chleba, a nebudem môcť ísť na externé, tak si vyberiem cestu zamestnania.

Snáď sa komisia rozhodne zajtra múdro.

Teraz som akýsi bez ambícii. Rád by som bol keby ma niekde zobrali na VPP na nejaké 4 hodiny. Stále mám oprávnený pocit, že jednoducho teraz viac nezvládnem. Napriek tomu, že táto ambícia nie je veľká, už dlhodobo sa mi v tomto nedarí.

Je celkom ťažké nájsť si niečo na VPP, snažím sa na to však pripravovať trebárs na záhrade. Tam je tempo také svojské, môžem si aj oddýchnuť a niekedy zasa pridať. Do určitej miery sa to podobá na brigádu, len nemusím ten čas robiť stále to isté. Už som kedysi zamakával aj dvanástky nočné medzi so a ne, tak stále môžem dúfať, že tie prípadné 4h primerane zvládnem.

Jedna moja obava ma trápi viac ako ostatné. Je to spánok, trocha sa bojím, že aby to nebolo podobné ako vo V. Záluží, kde som koncom "pobytu" bol štandardne budený o 6-tej a spanie bolo pekných 8 hodín, ale prakticky som na skupinách zaspával. Poslali ma na izbu sa dospať, čo som odmietal a radšej som sa snažil doslova silovo udržať viečka roztvorené a neporušovať režim spaním. To bolo ku koncu, ale našťastie to už doktori neriešili a prepustili ma v štandardnom čase. Vtedy som už nemal okrem tohoto iný problém, tak som bol rád, že to dopadlo ako dopadlo. Hlavne dúfam, že v potenciálnej práci sa ma toto už nebude nejako týkať. 



Na osmičky a dvanástky si momentálne vôbec netrúfam. Vzhľadom, že kto je na UPSVaRE sa povinne musí chodiť popytovať na zamestnanie, som už vlastne mohol dávno pracovať. V jednej fabrike sa ma personálna tri razy pýtala, že či sa to nedá posunúť, že by ma zobrali na osmičky. Možno ten mesiac by som aj zostal, ale nie som si sebou vôbec istý. Tak hľadám ďalej... Bodaj by...

Momentálne je asi rok, čo som písal o mojej ambícii zamestnať sa na 4h. Podarilo sa. Pracujem v škôlke ako pomocník školníka, vlastne sa jedná o dobrovoľnícku činnosť pod záštitou UPSVaRu, ktorý mi je teraz prakticky ako zamestnávateľ. Celý projekt trvá 6 mesiacov a práve teraz pracujem už 8 dní. Práca sa dá zvládnuť, šéf je príjemný, dokonca sme si aj potykali. Vykonávané práce sa menia a tak je dobrá variabilita činností. To vedie k tomu, že práca nie je rutinná, ale naopak. Zatiaľ to zvládam, najviac ma vyčerpáva postávanie, alebo ničnerobenie v tomto zamestnaní. Na UPSVaR musím každý mesiac aj tak chodiť s lístkami. Práve v piatok vyhlasovali hneď 5 voľných pracovných pozícii v neďalekej fabrike, ale zas len TPP na smeny. Mám dojem, že by som to nevydržal. Začiatok by bol dobrý, ale už mám odskúšané, že by to veľmi pravdepodobne skončilo pod vplyvom nespania a silnej úzkosti buď na PN, alebo rovno v nemocnici. Už teraz sa toho dosť obávam, lebo s pribúdajúcimi rokmi bude šanca na smer normalizácie (práca-rodina-voľný čas) čoraz menšia. ...

Zajtra idem za profesorom, ktorý má rozhodnúť, či sa mi uzná éčko z jednej dôležitej skúšky, takže by som daný predmet nemusel absolvovať v súčasnom roku, a teda by som nemusel chodiť v piatky do školy, ergo by som mohol pokračovať v externom štúdiu, lebo by sa mi to nebilo so zamestnaním.

Držte, prosím, palce, aby to profesor uznal a predložil dekanke svoje odporúčanie uznať danú skúšku.

Ja držím... 

Matej, hodne Ta (a i ostatnych, co zvladli vystudovat ci zamestnat sa) obdivujem a samozrejme drzim vsetky styri palce.
Ja citim, ze na VS uz nemam. Vyrazili ma na konci 2. rocnika a megapredavkovanim inzulinom som si posahala minimalne pamat, ani nehovoriac o IQ. Ucit by som sa nezvladla. Pracovat som nepracovala ani brigadnicky, ale vyhovovalo by mi prekladat knihy v nasom vydavatelstve. Problem je u mna vo vydrzi. Samozrejme, keby som mala volu, slo by vsetko.

Ahoj Meretseger,
to, čo si napísala ma dosť oslovilo. Mám síce VŠ, ale reálne mi to nie je nič platné. Dlho som bol len doma. V nemocničných zariadeniach mi dávali elektrošoky, ktoré mi spolu s nočným bdením dosť šiahli na psychiku a to hlavne pamäť a mám dojem i na IQ a sústredenie. Dosť som sa nad tým natrápil, ale zasa som sa pohol a dával som si denné úlohy, ktoré nazývam "akožepovinnosti", mierne, ale fakt mierne cítim zmeny. Cvičím si psychické funkcie a zároveň sa všeličo aj dozvedám.Záznamy robím písomne v diári a odškrtávam si a hodnotím, ako som to v daný deň zvládol. "Akožepovinnosti" mi skutočne pomáhajú. Možno Ťa inšpirujem...

Môj príbeh si môžeš prečítať TU.

Maj sa pekne Tuto