Moje halucinácie

Začalo to pred mnohými rokmi. Keď som sa ráno budil zo spánku a počul som rôzne zvuky, tak tieto zvuky, aj potom ako prestali, naďalej zneli v mojej hlave. Napríklad keď išla húkajúca sanitka, alebo keď susedom štekal pes, tak to húkanie alebo štekanie som počul aj po tom ako prestalo.

Niekedy vo februári 2019 som začal počuť hlas. Tento hlas bol napoly ľudský, napoly zvierací, démonický. Nedalo sa rozumieť čo hovorí. Počul som ho vždy v noci, keď som si ľahol do postele. Trvalo to niekoľko týždňov.

Potom som začal počuť hlas, ktorý stále volal moje meno a hovoril: Daj si pozor! Daj si pozor! Daj si pozor! Stále dookola.

Nepamätám sa presne do detailov, čo sa vtedy dialo a čo sa stalo v ktorý deň. Viem že som bol viackrát za psychiatričkou a sťažoval som sa jej, že počujem hlasy. Predpísala mi najprv Kventiax a potom Rispen.

Začal som užívať Kventiax a hlasy sa zmiernili. Vtedy mi napadlo že už som zdravý a prestal som Kventiax brať.

O pár dní, keď som si v noci ľahol spať, sa hlasy vrátili a začali hovoriť toto: Jurajko, dostal si sa do našej pozornosti. Prerobíme ťa do našej podoby. Budeš našim otrokom.

Hlasy začali reagovať na moje myšlienky. Hovorili, že sú duchovnými bytosťami slúžiacimi Antikristovi a že som ich k sebe privolal čiernou mágiou. Hovorili rôzne zlé veci, nadávali mi a vraveli: Si pod našou kontrolou.

Vtedy som siahol po Rispene. Keď som si ho dal, hlasy sa zmenili a začali hovoriť: Sme pod tvojou kontrolou. A potom som zaspal.

O niekoľko hodín som sa zobudil so zapchatým nosom a hlasy som stále počul. Aj ráno keď som vstal z postele. Stále. Keď bolo ticho, počul som ich v tichu, keď hučal počítač, počul som ich v tom hučaní, keď som išiel po ulici, počul som ich v zvuku áut.

V tom čase som si písal s jednou ženou z Bratislavy. Hlasy mi začali hovoriť, že ju zavraždili za Hlavnou stanicou. Bolo to veľmi nepríjemné. Napísal som jej o tom a ona so mnou prestala komunikovať. (Zaujímavé pritom je, že aj ona mala psychické problémy a bola aj v nemocnici.)

Bol som na pokraji zúfalstva. Obrátil som svoju pozornosť ku Kristovi a začal som ho prosiť o pomoc.

Keď som to robil, hlasy začali hovoriť: Ty prosíš Krista o pomoc? Ale veď ty ho nenávidíš... To nie je možné...

Vždy keď som začal myslieť na Krista, tak hlasy začali hovoriť: Kristus je Antikristus. Alebo: Jurajko, Kristus je pán temnôt!

Ja som sa aj naďalej k nemu veľmi naliehavo modlil, lebo som si uvedomoval že on je mojou jedinou nádejou.

Hlasy mi začali hovoriť: Ty si nás opustil, Jurajko... Ale my ťa neopustíme, my ti nedáme pokoj. Nikdy sa nás nezbavíš. Bojíš sa nás bojíš, ale lepšie to už nebude!

Často som počul úchylný hlas, ktorý hovoril: Potrebujem ťa vykastrovať.

Alebo keď som ležal v posteli, tak hlasy hovorili: Máš nás pod posteľou, sme pod tvojou posteľou!

Všimol som si, že mnohé z toho čo hlasy hovorili, boli dávno zabudnuté slová, ktoré som ako úplne malé dieťa počul od rodinných príslušníkov, napríklad od matky alebo od babičky. Napríklad raz som počul ako hlas povedal: Poď ku mne, vymením ti plienočku. Alebo: Jurajko, daj si pozor aby si sa nepopálil. Alebo: Dostal si sa do našej pozornosti, chceš sa s nami porozprávať? Alebo ako mi matka hovorila: Usmej sa na nás. Alebo: Máš ma rád?

Niekedy, keď som sa budil zo spánku, som počul niečo čo pripomínalo vysielanie správ v Slovenskom rozhlase. Bol tam kedysi jeden redaktor, ktorý mal taký príjemný upokojujúci hlas. Tak tohto redaktora som počul. Nedalo sa rozumieť čo hovorí, ale pôsobilo to na mňa ukľudňujúco.

Väčšinu z toho čo hlasy hovorili boli nepríjemné veci. Počul som ich najmä v zvuku počítača a tiež keď som si v noci ľahol spať. Veľmi ma vyčerpávali a ja som sa veľmi bál že nikdy neprestanú...

Našťastie, postupne sa to zlepšovalo. Teraz, po dva a pol roku, už hlasy cez deň nemám vôbec. Počujem ich iba, keď sa v ranných hodinách budím zo spánku, aj to iba niekedy.

Stále sa však bojím, že by sa môj stav mohol zhoršiť... Toho sa budem báť asi až do konca života.

No ja sa s hlasmi normálne bavím, jediné čo nemám rád je keď ma nabádajú aby som skočil z balkóna alebo zjedol otravu na krysy

Naštastie ja som hlasy nemal , len take výkriky pred zaspávaním a vstavaním jednu dobu. Musí to byt fakt na nervy počut to.

Ja to mam, keď nie je čo robiť. Najmä teda pri zaspavani. Kedysi to bolo dosť agresívne, alebo ani nie agresívne, len som tomu veril a bal som sa tej skutočnosti.

Teraz je to skôr o tom, že sa rozprávam. Na nič ma to nenabada. Je to prenasledovanie mojej minulosti a je to vlastne pravda, o čom sa bavíme.

Je to pomerne zvláštne a sam tomu neviem porozumieť, prečo sa to deje, ako to vzniká.

Musím povedať, že ma to ruší. Chcel by som už pokoj. A ja to stále musím počúvať dookola. Veľmi nepríjemné.

Musím sucitit s tebou,  @Juraj, lebo ty si to mal oveľa horšie.

Okrem sluchových halucinácií som mal/mám aj halucinácie zrakové.

Čo si pamätám, po prvý krát som ich mal pred dvomi rokmi v lete. Keď som sa v noci zobudil zo spánku a pozrel som na strop, videl som na ňom také tmavé škvrny, ako keby bol od krvi.

O nejaký čas neskôr, keď som sa zobudil uprostred noci, videl som na plafóne ako keby nastriekané graffiti.

Keď som sa v posteli obracal z jednej strany na druhú a pozrel som na podlahu, videl som ako keby bola počmáraná fixkou.

Zrakové halucinácie som mal/mám vždy v noci, keď sa budím zo spánku. Napríklad často sa mi stávalo že keď som sa v noci zobudil a otvoril som oči, tak som videl dve lampy. Jedna, tá naozajstná, visela zo stropu v strede miestnosti. Druhá, ktorá bola halucináciou, visela priamo nado mnou.

Táto lampa menila svoj tvar. Často som ju videl ako veľký luster. Väčšinou bola biela, ale pár krát sa mi stalo že mala tmavú farbu.

Raz sa mi stalo že keď som pozrel na zem, tak vedľa postele vyrastalo z podlahy niečo čo vyzeralo ako čierny, vlniaci sa kábel s USB konektorom.

Raz keď som sa zobudil zo spánku, som videl okolo seba visieť také priehľadné čierne záclony. Inokedy sa mi stalo že som sa prebudil, posadil som sa na posteli a videl som že priestor okolo mňa je pretkaný akousi čiernou pavučinou.

Keď som sa vecí ktoré som videl pokúsil dotknúť, tak väčšinou sa stalo že zmizli.

Zrakové halucinácie som mával aj so zatvorenými očami. Častokrát som videl niečo, čo som nevedel opísať.

Keď som sa v noci budil zo spánku, naučil som sa nepozerať príliš okolo seba, lebo takmer vždy som niečo uvidel...

Už nejaký čas som výraznejšie zrakové halucinácie nemal, ale myslím si že to sa môže kedykoľvek zmeniť...

To co sa deje medzi spankom nemusia byt psychoticke halucinacie, skor sa jedna o poruchu spanku, kedy ti stale "fici" spankove centrum, ale uz si hore a mozog si z toho mala co dostava po tme ocami, posklada rozne vyjavy.

Inak velmi zaujimava tema.

Túto noc som po prvý krát mal halucináciu v ktorej som videl človeka. Bola to žena, ktorá sa zjavila pri mojej posteli. Keď som sa na ňu lepšie pozrel, tak zmizla.

Ahojte. Ja som mala hlasy pocas psychozy . aj halucinacie. videla som pri sebe obrysy dvoch chlapov ktori sa o mne rozpravali jeden sa cchel nadomnou zlutovat a dat mi pokoj a druhy mu povedal ze nie ze ma musia zabit lebo uz viem privela. a potom tie hlasy ku mne prichadzali velmi rychlo a vsetko som to vnimala velmi intenzivne boli to hlasy ktore ma chceli zabit alebo mucit strasne som sa ich bala. a nad tymi vsetkymi hlasmi bol este jeden hlas muzsky a on komentoval vsetko co som robila . ked som sa odhodlala ist na psychiatriu kometoval to ze som chudera ze mi to aj tak nepomoze ze "oni " su silnejsi ako enjake lieky. Bola som strasne zmatena a vydesena a nevedela som comu mam verit. nastastie tie hlasy prestali hned ako mi dali antipsychotika ale ako hvori JUraj to ze mi je dnes lepsie neznamena ze to tak bude stale. Tiez mam strach ze sa to niekedy este zhorsi alebo kadeco sa moze stat. To ze budem v urcitom strachu zit do konca zivota to je aj pre mna neprijemne ale je to tak. majte sa

Ja som mal len také slabé halucinácie. Napr. keď som išiel na dome do kuchyne, tak som v záhrade uvidel človeka, ktorý stojí a pozerá na mňa - v skutočnosti to bola čerešňa. Alebo som počul všade myši - a to boli zase konáriky, ktoré sa vo vetre obtierali o dom.. Hlavne tie postavy v čiernom boli veľmi nepríjemné - vždy som sa strašne zľakol..

Tie moje boli o boji o vlastný myšlienkový názorový systém. Bojoval Som do (ne)konečna. Bol to priam (ne)konečný a (ne)zmyselný boj, ktorý (ne)poznal víťaza a ani porazeného, ale vždy na jar od vypuknutia choroby apríl 2004 až po rok 2013, Som bol každo-ročne hospitalizovaný, Som padal. Psychózy, bludy a hlasy a slová na dennom (ne)poriadku, chaos myšlienok.

Od roku 2013 po leto 2018, som bojoval bez potreby hospitalizácie. Po lete 2018, keď Som porazil, usmrtil a popravil Insomniu, nadobro, boj padol, zmizol. Od vtedy spím pravidelne, bez potreby zobrať liek na spanie. Psychózy, bludy a vnútorné hlasy a slová priam vymizli. Na 99% nie sú! To jedno je tak o ich (u)vedomení, o spomienke na ne.

Postupom času sa nakopili vonkajšie hlasy a slová, ktoré Som sa snažil ignorovať, trancedentne transformovať na ticho. V súčasnosti Som pyšný na seba, najme po psychickej stránke, ako Som priam hluchý k načúvaniu okolia, verejnosti. Priam sa ma Nikto a Nič (ne)týka a (ne)dotýka. Taktiež ich odhadujem na 99%, že nie sú, a keď to jedno percento, tak je to len o (u)vedomení, o spomienke.

Ja som pocul mrtvych ludi. A boli mrtvi urcite,lebo mali mrtve hlasy. A demona som pocul a toho som chcel pocut co rozprava, lebo rozpraval jazykom ktoremu nikto nerozumie. Prisaham. Nic som nerozumel. To nebola ani latincina. A potom som videl postavu na posteli. A to som bol ja z buducnosti. A smial sa na mne. Teda ja som sa smial na sebe. A este si pamatam,ked som sa prevtelil do zvierat, bol som v rybe. A citil som jak ryba vnima. Bol som spinavy, slizky v mutnej vode. Potom som bol v mravcovi, vtakovi, v psovi. A este som pocul v restauracii jak mam mrtvi volaju z radia. V pozadi hudby ich pocut, jak mrtvolne vykriky hovoria. Lebo su mrtvi. Ocujte,toto som opisal jak citim. Dufam ze ma nevymazu

To sú, čo opisuješ (ZOO)halucinácie, ja Som jeden čas počul vrabcov ako si vychvaľujú búdky, ktoré Som im staval, alebo do (ne)konečná štekajuci pes, ktorý na mňa nadával, videl vo všetkom ....