porucha s trvalým bludom F22: skusenosti a prognozy

Vazeni priatelia,

ospravedlnujem sa Vam, ze som Vas posledne mesiace
zanedbaval, bolo toho na mna pracovne vela.

Ako som uz vyssie v starsich prispevkoch napisal,
diagnoza mojej 56 rocnej mamky sa posunula za poslednych 10 mesiacov
od ťažkej depresie so psychotickými príznakmi (F32.3) cez akutnu
prechodnu psychoticku poruchu a paranoidnu schizofreniu az po aktualnu
poruchu s trvalym bludom (bludova/paranoidna porucha, F22).

Podla toho, co som predbezne cital, by mi to aj sedelo.
Povazujem za pozitivne, ze uz druhy psychiater
vylucil paranoidnu schizofreniu, pretoze nepretrvavaju auditivne halucinacie.
Vraj ma tato porucha oproti schizofrenii aj lepsie prognozy, ale inak
sa to lieci rovnako/podobne.

Mama je celkom dobre stabilizovana a prejavy nie su manifestne, ale posledne 3 dni som
po dlhsom case opat spozoroval 2-3 paranoidne vypovede bludneho charakteru.

Chcem Vas touto cestou poprosit, ake mate skusenosti s touto diagnozou,
ake je riziko relapsu (viem, ze nie ste vestci) a co si myslite, zvladne to mama
najblizsie roky sama doma s opatrovatelkou na 4-6 hodin, alebo
bude treba opatrovaci penzion?

Dakujem vopre za Vase nazory a prajem vela slnka.
Tomitos
aktualna medikacia:
inj. depot Zyphadera 210 mg/1x za mesiac
Alventa 150 mg 1-0-0
Akineton 1/2-1/2-1/2
diazepam 0-0-1

Tomitos napísal:
ale posledne 3 dni som
po dlhsom case opat spozoroval 2-3 paranoidne vypovede bludneho charakteru.

Ahoj @Tomitos

v prvom rade by som ta chcel poziadat aby si sa takto na mamu nepozeral ako na choru,sam totiz som doma povedal aby sa na mna takto nehliadalo inak ako normalne,tvoja mama musi predovsetkym si tym prejst sama a ona sama potom vie kedy ist do nemocnice,mne bolo takto zle zo desat krat a vzdy som nasim povedal aby mi zavolali sanitku lebo som si sam nevedel pomoct,psychozy sa prejavuju najme z necinnosti,nezdraveho spanku v podobe vylihovania a nic nerobenia,ako zahnat bludne-haluzne myslienky?treba si vytvorit program na cely tyzden a riadit sa podla neho,ak mama nerobi tak vymyslet celodenny plan rozvrh na cely den,na zaciatok staci stravovanie,hygiena,nakupy,prechadzky a dost pomaha citanie a studovanie,popripadne ak je zahrada tak sa vyventilovat a vybujacit na nej,nesmies nehat mamu len tak lezat pri telke s ovladacom ruke,to je umieranie za ziva,mama musi mat nejaku cinost v podobe sedu alebo pohybu,treba vychytat muchy,sam mam rozvrh a dari sa mi ho naplnat niekedy ma 90% niekedy na polku,ale hlavne nelehnim a nieco robim,

najlepsie ako zahnat nekale myslienky snad to citanie ci nejaky dobry film,popripadne vysedavanie za internetom,
dalej ak by mama chcela si moze vybrat nejaku jednu dve aktivity-konicek za tyzden a naplno sa im venovat,je toho vela ako nebyt zombie,

raz mi bolo zle dostal som psychozu tak som volal 112,nespal som tri dni len lezal s myslienkou zaspat a ako zaspat,a ked sa mi doktor ci dispecer ozval poradil mi jednu nemalu cinnost a to ci by som sa nevyskusal osprchovat,priam od radosti som skakal 2M do vysky,po sprche mi bolo fajn a konecne som sa aj vyspal,je rozdiel medzi spankom a bdenim-vylihovanim,pri spanku sa ti vymazu vsetky aktivne myslienky a pri bdeni je to pol na pol kde to prechadza do intezity,vtedy treba zakrocit,cinnost,cinnost,pohyb,unavit telo,daco precitat...ci venovat sa svojmu programu,

dalej tu spominas psychiatra ja mam jedinu ambulanciu a to novostaru doktorku ktora nastupila po tej co mala rakovinu,ani sa ti necudujem aku mas mienku o doktoroch,maju vela podobnych pripadov a maju sa o co opierat a predovsetkym sa hlada vhodny liek,ja som takto presiel zo 10 zmien lekovych a uz 5 rok ficim na tom poslednom,uplne mi vyhovuje a nemam problem,ale zo zaciatku som si vsimol ze novy liek mi je na skodu nakolko som pocitoval nejake tie vedlajsie ucinky,nebol som nan pripraveny,mal som napr,mensie psychozy z ktorich som sa dostal sam,ako strach,a co ja viem co,doktorku som poziadal o spankovy liek,teda liek na spanie,ale postupom casu si telo a hlava zacali zvykat a mozem teraz povedat ze bez lieku som schopny vydrzat max.tri dni,potom prichadzaju drsne stavy i fyziologicke,chce to len cas a trpenlivost a hlavne mamu nenutit aby isla do nemocnice,o tom musi ona sama rozhodnut,ona bude vediete kedy je zle,

raz som uzil dvojnasobnu davku a prisla psychoza jak hrom a tak som zacal bojovat snou,boli uvahy ze zavolam sanitku do nemocnice ale nezlomil som sa,po dvoch hodinach busenia pri srdci a v hlave som ju prekonal,hlavne mi pomohly bludne haluze v podobe sebakontroly ze ako zijem a staram sa o seba,je to cele o psychohygiene a hygiene samotnej,teraz uz viem ako ju porazit a nenavstevovat nemocnicu,a hlavne si davat bacha na davky,

ak mas nejake dalsie otazky ,pytaj sa

Ahoj Tomitos.

Celkovo ma mrzí situácia Tvojej mamy, ako aj Tvoja, pretože Ti na nej záleží, pracuješ ďaleko a bojíš sa, ako sa tu bude mať ona, keď budeš preč. Je to neľahké pre Vás oboch. Veľmi dobre si popísal jej príbeh v inej téme, znelo to ako odborná psychiatrická kazuistika z nejakej prípadovej štúdie. To klobúk dole, že to vieš pojať tak fundovane a s dobrým pozorovateľským talentom.

Priznám sa, že neviem, ako Vám poradiť za seba, lebo s jej diagnózou nemám žiadne skúsenosti, ba ani vedomosti o nej. Celkovo však môj laický nezúčastnený pohľad predpokladá, že má celkom dobré lieky a že je tá Zypadhera sadla. Paranoja je des a hrôza, lebo taký človek ustavične žije v pocite, že všetko okolo neho je voči nemu nejak nepriateľské, viac či menej. Relaps je určite možný, ale zaiste dobre zachytiteľný resp. dobre zaliečiteľný prípadnou opätovnou hospitalizáciou. Nemyslím si osobne, že by bolo nutné ju ústavne dávať do celodennej starostlivosti. Ak bude mať kontakt s tou opatrovateľkou, tak je to celkom fajn. Neviem, do akej miery je vlastne aj ona nutná. Ale prikláňam sa k tomu, že je dobrým riešením v porovnaní s tou celodennou opaterou ústavu. Záleží asi aj od iných okolností, napr. či dochádza k náznakom nesamostatnosti, demencie, straty úsudku vo veciach občianskych, finančných, úradných (teda či je relevantné uvažovať o obmedzení právnej spôsobilosti). Práve takéto všelijaké súnáležitosti mi napadajú, ak sa povie, že psychiatrický pacient potrebuje opatrovateľku alebo celodenný ústav. Sú tieto okolnosti natoľko vážne, sú trebárs mnou vymenované náznaky relevantné pri Tvojej mamine?

Celkovo vlastne sme tu na fóre pacienti, ktorí to možno ani nepoznajú. Možno akurát tak niektorí majú schválený doprovod v rámci preukazu zdravotne ťažkého postihnutia. Preto ma otázka opatrovateľky alebo ústavu mierne prekvapuje. Ale zase dáva mi to logiku pri tom, čo mi hovorí intuícia o jej diagnóze, a síce že ide o trvalé bludné zameranie, trvalú paranoiditu. Hm.

Celkovo sa v tomto svojom príspevku iba nahlas zamýšľam, ale nejakú konkrétnu radu, že či to mamina zvládne najbližšie roky cez opatrovateľku, alebo cez ten penzión, tá sa mi veľmi ťažko formuluje alebo hľadá. Možno záleží aj na tom, či je s ňou rozumná reč a či si uvedomuje svoju poruchu. Ak áno, tak je dosť relevantné skúmať aj to, čo ona vlastne chce, teda ako sa ona cíti a či by chcela bývať v penzióne, či by sa s tým stotožnila, že to má byť pre ňu lepšie.

Fakt neviem. Je v tom veľa priestoru pre jej vlastný úsudok, ktorý nepoznám.
Každopádne držím palce, Tomitos, vo Vašom spoločnom ťažkom boji.

Ak znovu napíšeš, pokúsim sa znovu aj ja nejak reagovať, aby som prispel k uspokojovaniu prahnutia forumákov po reakciách. Súhlasím, že sa treba viac snažiť a viac odpovedať, nenechať nič nezodpovedané. Život fóra nemapuje len každodennosť svojich členov, ale ja ako člen a admin ašpirujem na to, aby fórum živo diskutovalo aj priamo o konkrétnych psychiatrických problémoch. Mrzí ma, ak to niekedy stojí a hlavne, keď ja sa necítim na odpoveď, čím forumák postráda reakciu, lebo je nás v aktívnej komunite máličko. Teraz už nemám školu, doma som úplne voľný bez úväzkov, tak si dávam predsavzatie polepšiť sa a viac venovať času fórumákom. Aspoň teda z tej časti, ktorú môžem ovplyvniť ja. Ostatok je otázkou súčinnosti celej komunity a ich "cítenia sa" na odpoveď.

Drž sa, Tomitos. Isto napíš. Všetko dobré.

ahoj Matej,

uz asi 2 mesiace sa Ti chystam odpovedat na reakciu,
tradicne sa ospravedlnujem za omeskanie, musim sa polepsit.
Mal som toho vela a je aj leto, tak sedime menej pri PC.
Dakujem za reakciu, vazim si to.

Mamka sa drzi, ale posledne 3 mesiace pozorujem, ze asi 1-2x za mesiac ma bludy - paranoidne bludy. Presne ako podla prirucky, ide o subor viac-menej vzajomne súvisiacich tzv. reálnych paranoidných bludov. Naposledy som si uvedomil, ze keby ze nevieme, ze je chora,
ani by sme im nevenovali vacsiu pozornost. Tzv. hlasy, resp. podla psychiatra intrapsychicke halicinacie sa od novembra
uz neobjavili, co je pozitívum.
Osobne sa teda domnievam, ze sa nam pomaly potvdzuje diagnoza trvalej poruchy s bludom, nazyvanej podla nasej novej psychiatricky aj
depresivno-paranoidna porucha alebo i bludová (paranoidná) porucha (F.22).

Keby teda tento stav v uvedenej miere pretrvaval dalej, tak by som bol i celkom spokojny. Pozitívum je, ze nejde o
schizofreniu, negatívum, ze sa nepotvrdila tazka depresia so psychotickými príznakmi, ako sa domnieval nas prvy ambulantny psychiater
pri prvých vysetreniach.

V suvislosti s nasimi poslednymi príspevkami si treba polozit otazku, ci sa tento pomerne dobre stabilizovany stav mojej mamky udrzi
a hlavne kolko sa udrzi. Osobne by som ju nenechaval samu doma, ked sa poberiem pracovne do Nemecka.
Mama zvlada momentalne samostane vsetko (nakupuje, vari, upratuje, cestuje i do zahranicia), ale ma napr. problemy s krátkodobou pamatou (posledne sa nato zacal stazovat aj stryko, co naznacuje, ze to sposobuju lieky ako vedlajsi ucinok) a velmi nezvlada rozne administrativne ulohy (napr. banka, rozne vybavovacky/papierovacky), ten mozog jednoducho nefunguje uplne spravne.
Opatrovatelku, trebárs aj kamaratku aspon na par hodin navrhuju aj psychiatri, aby bola trosku pod kontrolou.
Osobne sa domnievam, ze ked bude sama dlhodobo doma, skonci zase na psychiatrii.
V pripade, ze by nastupili opat intenzivne bludy v sprievode halucinacii (co primar na klinike predpokladal) a nezabrala by hospitalizacia ako naposledy, budem ju musiet zrejme uz umiestnit do nejakeho opatrovacieho zariadenia, lebo na jesen 2016 po psychoze bola doma naozaj nesamostatna a je maly zazrak, ze sa z toho dostala. Zabrala jej ta injekcia Zyphadera depot 210 mg a sadla aj Alventa 150 mg.

Preto som sa pytal, ake mate skusenosti s prognózou poruchy s trvalym bludom a celkove s opatrovatelkami
a umiestnenim v opatrovacom zariadeni.

Takze zatial tolko mily Matej,

budem sa snazit odpisovat a radit ludom,
aby som aj ja vratil rady v tazkych chvilach,
ked mi bolo poradene.
Aby nase schizoforum malo zmysel a aby som Vam aj trochu s Tutom pomohol.
Moja "specializacia": schizofrenia, bludove poruchy, depresie zo psychotickými príznakmi,
obsedantno-kompulzivna porucha, socialna fobia.

S priatelskym pozdravom
Tomas/Tomitos

Citam ze mala hlasy, co mi nejde dokopy s F.22, kedze ta nic take nezahrna.
F.22 mam, ale netusim co by som ti poradil, kedze si tu poruchu neuvedomujem.