Ustavna liecba

Ja by som sa len chcela opytat na par veci.
Poslednych 15 rokov som si myslela ze mamina trpi schizofreniou & bipolaritou, avsak v marci mi bolo oznamene ze trpi f25 + bipolaritou.
Doktor ma tiez informoval ze mamin stav sa zhorsuje a uz lepsi nebude, a mame zacat uvazovat o ustavnom zariadeni, pretoze on ju nemoze primat niekolko krat do roka na liecenie, pretoze sa to zle vysvetluje poistovni a taktiez nam bolo odporucane ze nabuduce ked mamina ''spadne' mame ju dat do inej nemocnice pretoze do tejto uz chodi 15 rokov.
Otazka
1) ma lekar pravo povedat 'nabuduce ju vezmite niekam inam, mi tu nie sme vasa zachrane siet' ?
2) kto rozhoduje a informuje pacienta o ustavnej liecbe (ustav )?
3) som fakt naivna ked si myslim ze lekar by mal pomahat a podporovat pacienta a aj rodinnych prislusnikov?


Vopred dakujem za vase odpovede a prispevky.

Nina,to je pravda,že v súčastnosti lekári neradi prijímajú viac krát ročne pacientov na hospitalizáciu.My sme tu zvačša pacienti a ďaľšia Tvoja otázka patrí skor do odboru medicínkeho práva. No a k poslednej otázke,ano,lekár by mal rozhodovať pre dobro pacienta,lebo ho tak núti Hypokratova prísaha.Žiaľ,nie je to tak vždy a niekedy konkrétny lekár za to ani nemože,lebo ho ovplyvňuje poisťovňa, vedenie nemocnicea, zákony.Že má lekár chcieť dobro príbuzným,ono to niekdy odporuje tomu dobru pre pacienta.Napríklad,príbuzní chcú,aby pacient šiel do ústavu a on to nechce.Samozrejme,keď je pacient nebezpečný okoliu,nemal by doma čo hľadať.

Do nemocnice sa vačšinou teraz chodí keď pacient je nebezpečný pre okolie,alebo voči sebe.Keď sa pacient trvale nevie sám o seba postarať a jeho stav je chronifikovaný,myslím že naozaj nemocnica nie je povinná ho za to vždy prijať.Ústav nenavrhuje určite ústav.Myslím,že by ste ho mali vyhľadať vy,ak myslíte,že mama tam patrí.Ak je svojprávna,tak by ona mala súhlasiť či tam chce ísť.Aspoň tak by to malo fungovať.