Skrytá časť sveta, skrytá časť "ja"

Ahoj

Už dlhšie Som sa chcel s vami podeliť o tieto skúsenosti, ktoré Som mal počas psychóz snáď pred tristo rokmi.

Spomínam si, ako Som sa po večierke snažil zaspať a pri pocite, že sa blíži ráno Som vyskakoval z postele, aby Som sa pozrel do kuchyne koľko je hodín. Samozrejme otec a synovec boli ešte hore a akonáhle Som sa pozrel na hodiny, vždy sa pretočili o štyri hodiny do zadu. Mal Som obavy o kamaráta ktorý cestoval do roboty ráno o štvrtej z Trnavy do Bratislavy. Cítil Som zodpovednosť, že mne a kamarátovi sa takto do (ne)konečna predlžuje noc. Dostával Som strach, robil Som si starosti. Takto sa to opakovalo niekoľko dní, ktoré Som si aj nepospal. Potom tuším nasledovala hospitalizácia.

Ďalšia psychóza na ktorú si pamätám bola o susedovi. Cítil Som zodpovednosť za to, že sused a "ja" žijeme v delenom svete. Totiž susedov dom bol delený dvoma majiteľmi. Do domu chodili jak sused, tak aj ten skrytý majiteľ. Bol to skrytý svet, svet hlasov a slov. Robil Som si starosti, že za toto môžem len ja. Starosti, že tu chýba tento skrytý svet. A za všetko, že nesiem zodpovednosť.

Ďalšia psychóza bola pri dodržiavaní diéty, kde Som si kupoval a varil potraviny. Občas sa mi stávalo že časť chladničky a mrazničky je skrytá, (ne)využitá. Že Som okratený o časť dňa. Robil Som si a viedol Som si záznamy o jedle.

Ďalšie psychózy boli o tom skrátenom, skrytom dni, kde chýbala akoby časť dňa, alebo časť zo mňa. Nasledovali potom starosti zo zaspávaním a následnou hospitalizáciou.

Deň sa mi zdal byť príliš krátky a noc príliš dlhá.

Ale potom, čo Som objavil čaro knižôk, čo Som si začal (seba)uvedomovať, že viem kto Som a čo chcem, že Som si istý sám sebov, že zdrojom istoty je Prázdnota a Ničota, Nikto a Nič, že (ne)potrebujem Nikoho a Nič, že staviam na skúsenostiach, že žijem v istom vedomí, kde sa nájde vždy kladné riešenie, že (seba)uvedomenie sprevádza (seba)dôvera, dôvera vo veľkého priateľa podvedomia prepojeného na duchovný posmrtný život pred/medzi/po živote.

Deň sa otočil na zdĺhavý a noc na prikrátku.

Neviem ako vy, ale mne deň od vtedy prebieha zdĺhavo dlhý. Po večierke v pohode zaspávam a užívam si nasledujúceho dňa. Keď sa pozriem spätne do minulosti, ešte pred (seba)uvedomením sa, tak tých 16 rokov starostí ubehlo strašne rýchlo. Ale za to, za posledné štyri roky (seba)uvedomenia ubehlo pomerne zdĺhavo. Deň sa zdá byť zdĺhavý a plne využitý.

"uvedominie ze nepotrebujem nikoho a nic"
ako to presne myslis?

Byť (seba)uvedomený znamená byť samostatný a (ne)závislí na Nikom a Ničom. Teda, že k životu (ne)potrebuješ Nikoho, vieš byť sám o samote, ako samotár. Že (ne)potrebuješ žiadne hračky (zveľaďovať majetok), strednej, a bohatej triedy na ktorých by si bol lipnutý.

Cieľom vo finančnej sfére je tak osamostatniť sa, byť finančne (ne)závislí, mať finančnú slobodu. Toto sa mi zatiaľ naplniť (ne)podarilo.

Tak v tomto zmysle sa da chapat aj katatonia ako prejav najvyssej slobody.