Znižovanie liekov

Ahojte.

Pred 4 rokmi mi dignostikovali schizofréniu, ked som sa vrátila z Erasmu v Slovinsku, tam som zažila nejaké stresujúce zážitky, ktoré mi pravdepodobne ochorenie vyvolali. Bola som 2 krát hospitalizovaná. Mala som rôzne príznaky. No v súčasnosti sa mi neprejavujú žiadne príznaky. Už niekoľko rokov. Tento týždeň som bola na kontrole u svojej psychiatričky a pýtala som sa jej, či by nebolo dobré postupne znižovať lieky lebo ma riadne ovplyvňujú, som ospalá ráno a dakedy taká zaspatá proste. Beriem 10 mg Olanzapinu a antidepresívum Elicea. No ona mi povedala, že lieky mi znížiť nemôže lebo sa môže stať, že by sa ochorenie vrátilo, že sa to stáva pri 80 % ľudí. Tak by som sa chcela spýtať vás, že aké máte skúsenosti s vysádzaním liekov. Pravdupovediac, ja som si už sama znížila dávku antidepresíva na polovicu a cítim sa dobre. No bojím sa znižovať antipsychotikum Olanzapín. No nechcem jesť lieky celý život, ked sa mi už choroba neprejavuje.

Dakujem za odpovede.

S pozdravom

Bea

Ja by som si vysádzať lieky netrúfol. Keď som bol v psychóze, tak to bolo celkom hardcore, nechcel by som aby sa niečo také zopakovalo...

Keď Som znížil dávku z 900mg kventiaxu o jednu tabletu - 300mg, tak fyziologicky Som pociťoval aktivitu thalamusu v mozgu. Dosť o sebe dal vedieť takým bzučaním, vybrovaním. Bolo to dosť (ne)príjemné a navyše sa mi stávalo, že sa mi počas dňa zvyklo niečo na moment prisniť.

A tak Som nabehol na starú klasiku 900mg, ktorú beriem roky. (Ne)výhoda však je, že nato aby Som bol po spánku čerstvý a čulý do života, potrebujem okolo 12hod. spánku. Čo si (ne)viem predstaviť, ako by Som chodil do roboty na ranné. To aby Som chodil spávať o 17:00hod. Čo by znamenalo len 2hodiny času na seba a potreby, domácnosť...

sunflower93 napísal:No nechcem jesť lieky celý život, ked sa mi už choroba neprejavuje.

Aj ja mám takú skúsenosť, že, žiaľ, aby sa choroba neprejavovala aj naďalej, tak o to sa starajú práve tie lieky. V minulosti som viac ráz mal obdobia, že som chcel vysadzovať alebo znižovať. Túžil som sa časom dostať až na nulu. Zakaždým, skôr či neskôr, však prišlo zhoršenie stavu.

Momentálne mi lekárka vysadila anxiolytikum Spitomin, ktoré som bral asi aj viac ako 3 roky. Prvý mesiac vcelku ok, no v súčasnosti opäť pociťujem zvýšenú úzkosť a dokonca aj svoje typické červenavé návaly do tváre, ktoré som už neriešil viac rokov. A zrazu ich zase mávam a opäť sa stávajú témou v mojom prežívaní.

Zdá sa mi, že za stabilitu a aspoň ako-takú bezpríznakovosť fakt musíme platiť tým užívaním liekov.

V Tvojom prípade, @sunflower93, by som Ti rád doporučil určite navrhnúť a diskutovať s lekárkou o výmene olanzapínu za niečo iné. To, že sa cítiš utlmená, to vcelku sedí na tento liek, ktorý ja osobne vnímam dosť negatívne. Narobila mi tá molekula v živote pomerne dosť problémov. Na trhu sú antipsychotiká, ktoré by Ťa v bezpríznakovom stave hádam mohli držať aj ony namiesto olanzapínu, a pritom by nespôsobovali takú zaspatosť, ako si to nazvala. Tak mi to príde mne ako laikovi. Tu sa mi vynára v mysli naša reginka (@regina), ktorá rovnako chcela mať čo najmenej liekov, prípadne žiadne, a v súčasnosti teda má aspoň jedno antipsychotikum, ktoré jej nebráni fungovať. A ktoré určite nie je takým ťažkým kalibrom ako olanzapín. Myslím si, že tým akoby vyhrala v zmysle dosiahnutia kompromisu - aj za svoju remisiu platí užívaním aspoň niečoho, aj získava okrem remisie stav bez žiadnych vážnejších nežiaducich účinkov. Myslím si osobne, že aj pre Teba, sunflower, by mohla byť schodná práve takáto cesta.

Držím palce.

matej

Dobrý deň prajem.

Olanzapin ma aj benefity, nezatracoval by som ho úplne. Tiež ho beriem, v pondelok mi lekár znížil dávku z 10 na 5 mg.

Keď však priveľmi tlmí, bolo by vhodné poradiť sa. Možno by ste lepšie tolerovali liečivá ako aripiprazol alebo kariprazin. 

Pozdravujem. J.