Ešte niekto osamelý?

Zdravím,
na toto fórum som sa dostala vlastne kvôli tomu, že som (na odporúčenie kamarátky) hľadala nejakú zoznamku, cez ktorú by som to skúsila. Vraví sa predsa, že klin sa klinom vybíja.

Takže ak je tu niekto do 19, nech sa prosím ozve.

Som bisexuál.

Svoj popis uverejním až v odpovedi.

V prvom rade si treba vyriesit psychicke problemy. Nechces predsa niekoho vtiahnut do vztahu kde ty mas depresiu a nedokazes ani sama seba ukontrolovat nieto este stiahnut druhu osobu do podobnych stavov. Az ked sa zacnes liecit a bude ti lepsie vtedy ries vztahy. Aspon to je moja rada ale ty mas vlastny rozum tak sama posud ci mam pravdu alebo nie. Viem ze sa citis osamela. Ja tiez. Taktiez som uvazoval ze tu zalozim podobnu temu a ja si myslim ze uz po tych dlhych rokoch trapenia a liecby som schopny vztahu. Nenahnevaj sa na mna ale ty este pripravena podla mna niesi a ak sa dostanes do nejakeho vztahu tak to bude jednostranny vztah resp. ze ti bude musiet neustale pomahat partner zvladat tvoje stavy. Zhrnul by som to tak ze najprv liecba a potom riesit vztahy. Dufam ze to neberies v zlom lebo ja ti chcem len dobre poradit z vlastnych skusenosti.

Rozhodne nepopieram, že máš pravdu. No pár ľudí mi radilo, že ak si nájdem niekoho podobného, vraj sa budeme podporovať navzájom. A keď si predstavím, akí kadejakí ľudia majú vzťahy a.. Samozrejme že sa nimi chvália ako keby neuvažovali nad tým, že to nie každému dobre padne. A ja nečakane po tom túžim tiež. I keď by to bolo asi dosť egoistické.

Ak najdes niekoho podobneho mozu sa udiat zopar veci.

1. Obaja nelieceny - budu padat a padat nizsie a nizsie psychicky a budu sa navzajom nicit
2. Jeden lieceny a jedna neliecena - to by teoreticky mohlo fungovat kedze ten lieceny uz cca. vie ako zvladat svoje stavy a tym padom moze pomoct tomu druhemu. Len ten vztah je potom o tom ze jeden do toho dava 80% a druhy 20%. Ak vsak zacne ta neliecena osoba podstupovat liecbu tak s podporou uvedomeleho partnera sa to moze vyrovnat na nejakych 60% ku 40%. To uz moze fungovat
3. Obaja lieceny - to asi nema zmysel opisovat. Je to idealne. Obaja sa chapu. Vedia sa vysporiadat sami so sebou a ak pride tazko tomu druhemu tak mu vedia pomoct lebo to uz zazili. Tu sa striedaju obdobia. Raz potrebuje pomoc jeden raz druhy a vedia sa podrzat.

To len tak narychlo spisane mozno som tam urobil nejake myslienkove chyby. Predsa len uz som uzil vecerne lieky diazepam 10mg a hypnogen 10mg.

Bohužiaľ je to pravda.. A asi by som si svoju hlavu mala začať riešiť. I keď som vlastne ani nespomenula fakt, že je dosť možné, že city, a teda aj lásku už nebudem môcť dať.

Urcite to musis riesit ak si neprajes byt v takom stave v akom si. To dava logiku. K tomu citeniu... mam potlacene emocie dovody som tu uz na fore pisal vela krat... no proste niekto citi 100% a ja dajme tomu 10% ale stale som sa dokazal zamilovat aj ked to nebolo take intenzivne. Paradoxom je ze som hypersenzitivny a mam zvysene intrapsychicke napatie. Je to celkom sranda a ked sa nad tym zamyslis tak zistis co som zazil. Takze niesi strateny pripad!

Ja mám jednu spolužiačku, má niekedy samovražedné myšlienky, ale nelieči sa. Ako viete, aj mám suicidálne tendencie. Naše rozlady sa väčšinou striedajú. A keď mám ja na to chuť, tak ona ma upokojuje a dáva mi dôvody, prečo ešte žiť.
Potom keď ona má stavy, tak ja robím to isté. Úplne choré...

Chcem tým povedať, že niekto blízky, komu sa môžeš zdôveriť, by ti pomohol

Iacobus napísal:Ja mám jednu spolužiačku, má niekedy samovražedné myšlienky, ale nelieči sa. Ako viete, aj mám suicidálne tendencie. Naše rozlady sa väčšinou striedajú. A keď mám ja na to chuť, tak ona ma upokojuje a dáva mi dôvody, prečo ešte žiť.
Potom keď ona má stavy, tak ja robím to isté. Úplne choré...

Chcem tým povedať, že niekto blízky, komu sa môžeš zdôveriť, by ti pomohol

Ale zdravy clovek tieto veci nepochopi to viem z vlastnej situacie kde ma moj vlastny otec nazyva simulantom a lenivym. Proste potrebuje osobu ktora uz bude aspon trochu zaliecena ALEBO uvedomela. Takto sa mozu podporovat ako to opisujes. Ale predstav si dvoch neliecenych ludi ktory sa stanu sebe "oporou". To nieje dobre lebo napr. ak obaja maju depresiu tak len sa budu uhlbovat v tej depresii a utapat az to moze vyustit do spolocnej samovrazdy kedy nevidia ine vychodisko. U teba to je ine. U Vas sa striedaju tieto tendencie a zaroven sa uz liecis ale clovek ako ja ma tieto chutky neustale. Zaroven si predstav ze dostanete taketo stavy obaja naraz. Ako sa vtedy podporite ked vidite svet iba cierno? To by ma zaujimalo. Lebo si Vas predstavujem ako obaja placete nad zivotom a trpite hroznou psychickou bolestou a fakt to su tak neznesitelne stavy (lebo ja to poznam) ze mozog vyhodnocuje cenu zivota ako bezcennu. Ako vtedy najdete svetlo? Resp. mozno Vas zachrani len strach zo smrti lebo aj clovek zmiereny so smrtou sa smrti boji je to prirodzene a v nas zakorenene. Pud sebazachovy je velmi silny.

Čo som mala pred pár rokmi priateľku, to sme sa spoznali a dali dokopy v Pezinku, vyšli sme odtiaľ akože poliečené a všetko mohlo byť suppa, ale problém bol v tom, že obe sme hraničiarky. Depresívne. Nestabilné. No a tie telefonáty podchvíľou o tom, ako sa jedna alebo druhá dorezala, alebo sme sa vydierali na striedačku, alebo, čo bolo fakt suppa, spolu sme sa utápali v depresii a ťahali dolu...
No, proste súhlasím s tým, že, Lolita, potrebuješ niekoho... nechcem povedať normálneho, to by tu asi nebolo politicky kóšer, ale dakoho "fungujúceho", kto je stabilizovaný a vie sám so sebou... vydržať? Jo. A mala by si byť tiež v pohode. A už vôbec by som nešla do vzťahu s dakým podobne... ehm... hendikepovaným, pretože fakt, aspoň dvaja hraničiari spolu, to je na zabitie

Áno, je to pravda. Zdraví nás nepochopia. Môj kamarát sa so mnou prestal rozprávať, keď som sa pokúsil o samovraždu. Je pravda, že som ho do toho nepekne zatiahol, ale mal som psychotický stav, vtedy človek reaguje úplne inak. Mrzí ma to, lebo bol dobrý kamarát, len jeho myslenie bolo trochu jednoduché, nedokázal ma pochopiť.

Čiže, ako píšeš, oporu by som odporúčal niekoho uvedomelého, aby Lolitku vedel pochopiť a pomôcť jej... Skôr ako kamaráta, nie partnera v tomto štádiu, do budúcnosti to však nevylučujem. Ďalej Lolitka nebude dlho neliečená, určite spraví prvý krok a vyhľadá si psychiatra alebo psychológa, však?

Čo píšeš ďalej, tak v tom súhlasím. Dvaja takí ľudia by sa ťahali dolu. Lenže u mňa je to trochu zložitejšie. Suicidálne tendencie mám veľmi Často, len nie vždy ich priznám pred ostatnými. Vôbec ľudia o tom ani nevedia, lebo ja považujem takéto sťažovanie sa a sebaľútosť za slabosť. Čiže poviem to iba tu na fóre a asi trom naozaj blízkym kamarátom, o ktorých viem, že ma nezradia. Medzi nimi je aj spomínaná spolužiačka. Keď sa už cítim naozaj tak zle, že by som to vzdal, poviem jej to. Ona mi dá dôvody, prečo to nerobiť... Ale keď sa raz stala situácia, že som bol na dne a ona mi povedala, že je tiež už zúfalá a najradšej by sa o niečo pokúsila, tak mňa to povzbudilo a začal som ju utešovať a povzbudzovať.

matus napísal:mozog vyhodnocuje cenu zivota ako bezcennu.

Presne tak to vnímam ja.

Strach zo smrti nie je to, čo ma tu drží. Je to strach, že ten pokus nevyjde a iba za zmrzačím.

Naozaj vám všetkým úprimne ďakujem za vaše úprimné názory.

Čo sa týka psychiatrie... Nie som ešte plnoletá, a tak sa moc nehrniem sa dať liečiť. Mám dosť známych, čo tam boli. Niektorí spokojní, iní nie. Môj 20r známy tam šiel po pokuse o samovraždu dobrovoľne, a bol spokojný. Zato 15r známu tam dali rodičia násilím a vyšla ešte viac ,,dodrbaná", ako to o sebe sama povedala. A preto by som volila možnosť, v ktorej by som tam nebola zavretá a mohla odísť. A navyše nerada by som sa vzdala možnosti komunikovať so svojími známymi na písanie cez mobil.

Známy, známa.. Bože, už nie som schopná s niekým naviazať ani obojstranný priateľský vzťah a hrabem sa na partnerský. Je trochu smutné, že ich nie som schopná mať rada, tak ako oni mňa.

Také duševné ochorenia je nutné začať liečiť, čo najskôr. Potom aj prognózy vyliečenia bývajú dobre. Napr. schizofrenik s niekoľko dňovými príznakmi, má vyššiu šancu na veľmi dobre zaliečenie ako niekto s niekoľko mesačnými. Tak je to vo všetkom. Neposielam ťa hneď do nemocnice, ale záleží mi na tebe. Najlepšie bude už teraz podniknúť určité kroky napr. o tom rozhodne aj tak psychiater, či je potrebná nemocnica alebo nie. Postaraj sa o seba, čo najlepšie ako vieš. Už čoskoro budeš opäť šťastným dievčatkom, akým si bola pred nedávnom.