Zvysene nervove napatie

Ahoj. Poslednu dobu zaspavam okolo poobedia a zobudzam sa okolo 1 hodinny rannej tak ma napadlo ze nieco napisem kedze sa teraz nudim. Co mi teraz prudi hlavou je moje zvysene nervove napatie.

Bolo mi to povedane viac krat ze nim "trpim". Ci uz v nemocnici, pri posudkovej komisii alebo uz v 15-tich rokoch pri psychologickom posudku. Ja by som to nazval zvysenou citlivostou na podnety okolia a nespravne interpretovane situacie vnimane ako nebezpecenstvo. Ako sa to prejavuje? Konstantny stres v obycajnych situaciach. Staci ked idem do obchodu a pri podavani penazi sa mi nehorazne trasie ruka. Nasledne ked odtial vyjdem tak som cely dopoteny a zostresovany. Niekto by si povedal ze to je socialna fobia ale aj ked vyjdem v noci von na cigaretku tak je to velmi podobne. Ked pisem tieto riadky neustale trasiem nohou taktiez sa potim a podobne...

Coho sa tak obavam a preco tak reagujem? Neviem. Vsetky podnety ako keby moja hlava zaznamenavala omnoho intenzivnejsie a nebezpecnejsie. V minulosti to malo vyznam. Ak clovek chcel prezit musel vycitit nebezpecenstvo a aplikovat Fight-Flight-Freeze system. Pointa tohto systemu je ochranit jedinca ci uz bojom, utekom alebo zastavenim sa a napr. schovanim sa. Je to vbudovany ochranny system v nas ludoch. Ale co ked moj mozog interpretuje takmer vsetko okrem mojej izby ako nebezpecenstvo.

Povedzme ze kazdy clovek ma urcite mnozstvo energie ktora sa dobija ked clovek odpociva. Tuto energiu clovek cerpa aby podal vykon v praci, navaril alebo sa venoval svojim konickom. Pride domov a zacne sa dobijat. A takto fungujeme ak to mam povedat zjednodusene. Kazdy clovek ma rozne mnostvo energie a rozne situacie roznym ludom uberu rozne mnostvo tejto energie. Povedzme teraz ze aktivacia Fight-Flight-Freeze systemu, stresu a podobne rapidne navysi spotrebu tejto energie kedze clovek zacne mat rychlejsie reakcie, rychlejsie premysla atd. pretoze sa citi byt v ohrozeni. A teraz si predstavte niekoho ako mna... v mojej hlave je takmer neustale aktivovany tento rezim prezitia.

Co to pre mna znamena? Znamena to ze mam omnoho menej energie k dispozicii ako bezny clovek, ze tento stres je dovodom preco sa vyhybam spolocnosti a vacsinu casu travim doma... ale zaroven to znamena ze mozem podat lepsie a kvalitnejsie vykony ako bezny clovek len po kratsi cas lebo inak vycerpam vsetku energiu. Ako priklad uvediem ucenie sa na maturitu alebo skusky na vysokej skole. Citil som taky stres ze na maturitu zo slovenciny som sa naucil vsetko za jeden den. Doslovne. A to som nebol ktovie aky dobry student. Malo kedy som sa ucil. To som vsak dokazal v dobijacom prostredi resp. doma. Ked som vsak v strese a zaroven v prostredi ktore cerpa moju energiu tak nedokazem podat take vykony. Preto som si zo skoly alebo prednasok malo kedy nieco zapamatal. Vtedy som venoval pozornost "hrozbam" a nie ucebnemu materialu. Doma som sa vsak plne koncentroval len na tu jednu hrozbu a tou bola napr. skuska alebo maturita.

Mozno viete ze roky som trpel tazkou depresiou. Ale ako prepukla moja psychoza v 19-tich? To je zasa iny pribeh. Povedzme ze som bol dobity zivotom uz pred nastupom na vysoku skolu. A teraz si predstavte ze som s mojou "citlivostou" musel zit na internate na izbe s dalsimi dvoma ludmi a to konstantne. Ked som sa chcel ist najest musel som ist do obchodu alebo do jedalne. V oboch pripadoch tam bolo hrozne vela ludi kedze v mlynskej doline zije hrozne vela studentov. Nikdy som nemal klud. Nikdy som sa nedokazal dobit. Maximalne pocas spanku a to nieje dost. Vsetci dobre vieme ze konstantny stres a zatazenie vedie k syndromu vyhorenia ale podla mna sa takto moze clovek dostat do psychozy az ku rozvoju psychickych chorob akou je napr. aj schizofrenia. A takto sa to stalo mne. Nekonciace vytazenie s nedostatkom dobijania.

Vsetko co som napisal je len moj sedliacky rozum a ako to vnimam ja. Preto to neberte ako fakt ale skor ako napad. Pekny den prajem.

Vďaka za hodnotný príspevok. Naopak, dáva to zmysel.

Dakujem anjelik za nazor. Uz som to nemohol vydrzat tak som uzil gerodorm (hypnotikum) a jedno pivo. Po pol hodine sa citim omnoho uvolnenejsi. Takyto klud som dlho nezazil. Ruky su vsak stale studene a spotene, nohou tiez neustale hybem a potenie zostalo taktiez. Takze tento moj maly experiment neodstranil moje vnimanie hrozby len to trosku zmiernil. Alebo mozno este po dalsej polhodine to bude lepsie. Urobil som to za ucelom vyskusania ci mi to pomoze. Neplanujem to robit casto ale len v kritickych situaciach. Viem ze to budete vnimat negativne aj tak. Nemal by som takto hazardovat a som si toho vedomy.

Áno, máš pravdu, po geniálnom príspevku a hodnotných úvahách, ťa vyhreším!
Neexperimentuj s alkoholom na lieky! Áno, si možno teraz ,,kľudnejší,, ale uvidíš, potom to omámenie sa bude ťahať, a ťahať, a bude horšie. To sa len s počiatku zdá, ako super vec!  Napísal si hodnotné myšlienky, áno, určite to podvedome vieš, a teraz sa zato ,,trestáš,, riskantným ťahom. Kde je teraz reflex na prežitie? Niedke v rohu mysle však? Som sa teraz nahnevala.
Troška sa dá ,,uštiepiť,, z toho stresu aj tým, ak si ľahneš, a postupne si začneš rozpamätať na stav, ako keď zaspávaš. Dýchanie sa vyhlbí a postupne sa niečo z toho vnútorného stresu stratí. Pamatáš? Ako keď si písal, že odpočinok si našiel len v spánku, pretože tam bolo počas dňa konstantne pre teba príliš stresorov. Nehovoriac o tom, že pri takomto ,,predspánkovom,, myslení si človek pomyslí na veci, ktoré sú opravdu dôležité pre štastie a pokoj. Aj keď pri napätí to trvá len sekundy, ťažko tie myšlienky udržať. 
Prajem ti pekný dník. A lásku, pokoj v kruhu rodiny. Tvoj príspevok ma naozaj zaujal a bol hodnotný

Ja viem ze mas pravdu... vo vsetkom. Ale mal som v ruke tabletku a proste som neodolal. Ta zvedavost ci by to mohlo pomoct bola az prilis velka. Teraz ked viem ze to len zmierni priznaky tak to nieje kto vie aka velka pomoc. Experiment sa ukazal byt polouspesny. Kazdopadne nehnevaj sa. Som z toho smutny ze kvoli mne pocitujes ten hnev.

Nebud smutny prosim. Ten hnev, to je skôr obava. Že si super, inteligentný chalan, a ten môj hnev je zvyčajne  mix reflexu obavy o dobro druhého : )
Ja si myslím, že tie riskantné ťahy u nás sú taký stret protichodných myšlienok, jednak ten reflex o prežitie, ale aj túžba si odpočinúť. A snaha o odbúranie stresu z tohto- a šup, už máme haluz riskantný ťah, trest, a si myslím že ilúziu o tom, že chceme....nechcem to napísať doslovne...   . Podľa mňa to nieje túžba po  , ale po odpočinok od stresorov zo života.
Nem buď smutný. Si super. Páp

Máš pravdu a to vo všetkom. Všeobecne mi psychotický pacienti znášame ten stres o niečo horšie a v mnohom je aj príčinou nášho ochorenia a relapsu. Napr. na stacionári poznám dievča, ktoré dostalo schizofréniu zo stresu na vlastnej svadbe a skončila napokon v nemocnici. Čiže stres nie je sranda aj môj prípad je identický, ja som schizu dostal zo stresu môjho zdravotného stavu, keď veci pri zlomenine nohy nešli tak ako mali. Pozor na to. Tým vypätím trpím asi aj ja, napr. medzi ľuďmi mám zvýšený tras hlavy. Môže to byť reakciou na nervové vypätie, ale neviem to dokázať. Zatiaľ pripisuje sa to k liečbe, ale lekár má pocit, že nie je s ňou spojené. Bol som i na neurologii nič zaujímavé, som po neurologickej stránke zdravý.

Ahoj Matus, @matus.

Aj ja si myslím, že ide o veľmi hodnotný príspevok. A myslím si, že také veci vedia v rámci prodrómov byť skutočnými spúšťačmi vážnejších stavov. Sám to vidím aj na sebe, nakoľko mojím prodrómom boli úzkostné červenania, kedy som verejne vystupoval v kostole ako miništrant a zažíval som silné poníženia a odpadávania od prudkého nalievania krvi do tváre, navierania žíl a silného slzenia (tzv. vyvrcholenia, ako som to nazýval). Vyvrcholenia som mával asi 4-5krát za omšu, a 3-4krát denne v škole alebo na ulici počas dňa. Okrem vyvrcholení konštantné škvrny na lícach, z ktorých sa mi mnohí vysmievali. Tam niekde započala korene moja vzťahovačnosť, kedy som sa začal pozorovať a skúmať, či sa mi niekto nesmeje a kto na mňa ako pozerá, a hlavne či pozerá do očí, alebo na líca. Tam započala moja bezmocnosť, tam sa postavil základ pre moju depresívnu melancholickú štruktúru osobnosti. K vypuknutiu prvých bludov v 17. roku veku už potom bol len krôčik, keď alkoholizmus otca nadobudol mimoriadne extrémne rozmery. No ale nechcel som sprvu o sebe písať, iba som chcel potvrdiť, že úzkosti a nervové napätia a podobné veci naozaj vedia položiť základ pre depresiu a budúcu psychózu. Lekári to vnímajú ako prodróm, akýsi predpríznak, znamenie, že sa blíži vážne ochorenie.

Takže do značnej miery Ťa, @matus, chápem, ak to nie je príliš smelé si to takto otvorene myslieť. Hoci sme mali typy úzkostí a nervových vypätí iného typu. Aj tak nás to oboch dostalo. Ty si ale ešte veľmi mladý, v podstate Tvoje dvadsiate roky ešte začali, takže máš ešte kus psychického zotavenia pred sebou. Môžem Ti potvrdiť, že ako idú roky a ako je človek starší, ako to už naznačil kamoš @opadané lístie, tak si človek čoraz lepšie začne rozumieť a objaví mnoho ciest, ako sa s vecami psychicky vyrovnať. Ešte keď som mal 25, som nepoznal horší psychický problém, ako svoje červenavé vyvrcholenia. Dnes? Dnes postupom posledných rokov sa čoraz viac od toho oslobodzujem a táto téma sa veľmi pomaly marginalizuje. Iste, mávam červeň a úzkosti, ale nezamestnáva to moju myseľ toľkými negatívnymi myšlienkami a stresom, ako voľakedy. A to ani neberiem benzodiazepíny od roku 2015 po 10 rokoch každodenného užívania.

Mladosť v 21. roku je zradná v tom, že človek si myslí, že už má veľa za sebou, ale v skutočnosti mu skončila ešte len adolescencia, obyčajné detstvo. Je na svete krátko, a preto sa mu aj 5 rokov života zdá ako veľa, lebo veď 5 rokov dozadu, to mal sotva 15 rokov a "to bol úplne iný, iná doba". Keď má človek 32 ako ja, a to nie som vôbec nejako skúsený, vôbec nie, tak 5 rokov je dosť krátke obdobie. Skutočné gro mladosti je medzi 20-35 rokmi veku, vtedy človek najviac rieši a žije. Nehovoriac o strednom veku, ktorý je jadrom života ako takého. Chcem tým povedať, že naozaj hlavu hore, Matus, pôjde to dobrým smerom. Ja som čakal na zlepšenie stavu 5-6 rokov - v 19tich som začal brať lieky a až niekedy okolo 25-26stky som začal mať výrazné zlepšenia. Som preto pozadu vo vývoji, školu som dokončil až ako 31-ročný kvôli tomuto, prvý pracovný pomer som okúsil až ako 26-ročný, prvé samostatné bývanie som zažil až ako 31-ročný, dovtedy len mamahotel. Všetko mám časovo poposúvané, ale vďaka Bohu aj za to. Ty už máš mnohé skúsenosti za sebou, samostatné bývanie na internáte, škola ďaleko od domova, prvé lásky, pracovné skúsenosti ešte pred dvadsiatkou. Toho som ja vtedy nikdy nebol schopný, ja som bol v tom čase mimo reality, vôbec som "skutočný život" nevedel riešiť.

Takže naozaj hlavu hore, čaká Ťa ešte mnoho dobrých vecí, Matus. Vnímam Ťa veľmi kladne, aj Tvoj osud vidím v svetlých farbách, máš veľa potenciálu, ktorý si už využíval aj počas silných depresií a nervových vypätí. Si veľmi statočný, že si to všetko tak odvážne ťahal a odžil si kusisko vecí. Klobúk dole a všetka česť. Teraz hurá do svetlejších zajtrajškov, hoci sa Ti možno bude Tvoj progres zdať akosi pomalý. To nič, to tak býva. Niektorými vecami si človek musí proste prejsť, aj keby to trvalo dlho, skúsenosť ľudí je vzájomne neprenosná.

Držím palce, Matus, som s Tebou!

Ahoj @Matus

Ohľadom tejto témy, chcem len dodať, že si ešte na prahu dospelosti, máš málo toho za sebou, čo sa týka rozchodenia nervou!
Tvrdíš, že máš nervové stavy podobné triaškam a napätiu v rôznych situáciách.

To mi pripomína moje niekdajše niekoľkoročné nervové stavy o napínanie svalstva panvy a nôh. Totiž nevedel som v kľude stáť, sedieť a ležať na jednom mieste bez pohybu. Mal som stavy frustrácie, nepohody, utrpenia, trápenia a bolesti, pocity byť neustále v pohybe, stresy a panika...
Prial som si v onej dobe len v ľahu zaspať a a necítiť, nepocitovať telo a bolesti.
Jediným liekom bol len ten pohyb, najčastejšie chôdza alebo beh.

To čo ti chcem dopriať, povzbudiť ťa, je stará, známa frázička "treba rozchodiť a rozšlapať zem", rozchodiť každú činnosť, aktivitu, skutok a čin.
Opakovať sa tak poviedac vo všetkom, co si načal!

@kimi2028 Presne tak. Ja by som to mozno nazval tak ze dlhodobym nedostatkom energie o ktorej som hovoril moze vzniknut psychicke ochorenie. Tuto energiu ktoru mame nadmerne sosa napr. stres. Dlhodoby stres ta tak moze uplne vystavit a ak si nedopraje clovek dobitie a pokracuje dalej v strese tak sa mozog ako keby pretazi a z toho rovno moze vzniknut psychicka choroba. Nastastie pre beznych a normalnych ludi oni nepocituju napr. stres kazdu sekundu svojho zivota preto dokazu vydrzat dajme tomu ze v praci dlhsie ako my citlivejsi. Ja som pracoval 5 mesiacov ako brigadnik v mcdonalde. To sa dalo zvladat. To uz som bol na private s vlastnou izbou kde som sa pekne mohol dobijat. Mal som na dobijanie cas lebo do skoly som vtedy prestal chodit a ako brigadnik som odpracoval len nejakych 80 hodin mesacne. Potom som presiel na plny uvazok a zacal som citit ako sa mi mina energia a kazdym dnom v praci som slabsi a slabsi. Trvalo iba 3 mesiace a ja som to prestal zvladat. Uz som zacinal citit ze nieco bude zle. Nechcel som aby som sa dostal do dalsej psychozy kedze som zacal rozoznavat rozne varovne signaly. Preto sa bojim najst si novu pracu. Neviem ci s mojou citlivostou na prostredie dokazem pracovat a ak ano ako dlho? Casto krat clovek musi pracovat v otvorenych kancelariach a to by ma vystavilo dovolim si povedat za jeden mesiac.

@Matej Normalne mi davas do hlavy nadej. Ja som sa vzdy riadil "Nic neocakavaj a nikdy nebudes sklamany." ale teraz si ma potesil. Som rad ze ma takto povzbudzujes. Fakt mi to vycarilo usmev na tvari. Este by som dodal ze ani vlastny otec mi neveri moju chorobu. Stale hovori ze som simulant. Ale tak tazko mu nieco vysvetlim. Som jeho jediny syn a on si nechce priznat ze som psychicky chory teda aspon to je moj odhad.

@antifajny Dakujem aj tebe za povzbudenie. Snad sa to naozaj zlepsi.

Inak tie hypnotika spolu s alkohol dopadli tak ze po niekolkych hodinach som zasa v strese a ten aspon mierny pokoj odisiel. Cize je to ucinne len na zmiernenie priznakov na urcity cas.

@matus Toho sa obávam i ja, ale ja nie som nútený pracovať. Dôchodok mám taký, že nejakú tú korunu ušetrím mesačne. Finančne som vážne dobre. Práci sa nebránim, ale výber je ťažký, aby podľa možnosti by bolo dobre, keby tých ľudí bolo minimum. Tiež aby práca bola menej stresujúca a menej náročná na koncentráciu. Navyše vidím na stacionári, či tu na fóre, že je s prácou veľký boj. Aj ľudia čo sú na tom relatívne super ohľadom ochorenia majú veľké problémy. Napr. jeden kamarát na stacionári bol dobre stabilizovaný, išiel do práce, vydržal 2 mesiace a ... rovno nemocnica:( Za týchto podmienok práca neviem hm, ja mám takú predstavu, že našiel by som si prácu a robil by som to dlhší čas. Nie pracovať, že vezmú má a o týždeň alebo dva to položím. Chcel by som čerpať viac poznatkov ohľadom toho, aby to bolo i na základe vlastných skúsenosti. Čo z toho jeseň a zimu mám hroznú, len sezónne 3-4 mesiace ročne nechcem pracovať...

@kimi2028 Uplne ta chapem. Aj ja by som najradsej pracoval po dlhu dobu. Predsa len tak mozes v tej praci stupat a vybudovat si lepsie postavenie. Ale obavam sa ze napr. ja toho niesom schopny. Urcite este pracu skusim ale neviem ako to dopadne a ak sa najdem v situacii ze po skusobnej dobe to prestanem zvladat a budem mat vypovednu lehotu tak rovno mozem ist do nemocnice.

Napadlo ma este pouvazovat nad detekciou u mladych ludi a tak detekovat tuto zvysenu citlivost na prostredie. Najjednoduchejsie je to detekovat v skolskom veku a to pretoze je clovek nuteny kazdy den navstevovat skolu kde je hrozne vela podnetov. Cim viac podnetov = tym viac potencionalnych hrozieb teda aspon podla mozgu citlivejsieho na prostredie. Navyse je tam obmedzeny priestor na regeneraciu kedze kazdy den musi clovek skoro vstavat a aj ked pride domov cakaju ho ulohy. Zaujimalo by ma kolko z Vas si uzilo toto obdobie bez problemov. Napr. ja som mal totalne pokazeny spanok. Spaval som ked som prisiel zo skoly na par hodin a nasledne tesne pred vstavanim do skoly som si este lahol na par hodin. Bol som uplne mrtvy. V skole som sa nemohol koncentrovat, citil som extremny stres, potenie a studene koncatiny... proste klasika. Aktivacia "rezimu prezitia". To sa potom odrazalo na znamkach. Bol som priemerny student. Kedze som si zo skoly nic nezapamatal tak som sa musel vsetko ucit doma sam. Neucil som sa vsak vela. Doma to slo ako pomasle. V "bezpecnom" prostredi boli moje schopnosti ucenia vdaka lepsej koncentracii omnoho efektivnejsie a ucil som sa latku len zopar minut a vedel som ju. Mam pocit ze by tu mohla existovat nejaka podobnost medzi nami. Samozrejme tieto veci nezarucuju psychicku chorobu len jej pravdepodobnost na vyskyt. Niekto moze byt v skole vpohode ale potom mu niekto z rodiny umrie a az to mu sposobi extremny stres a polozi ho to. Problem je ze dieta sa vacsinou nezveri rodicom s takymito vecami preto je dolezite si to vsimnut.