Princeznička

To si zabil.....
Super
Ok

Inak... Ze vraj v Ammarike uz takto rozmyslaju o istych dusevnych chorobach... Ze akonahle ludia ktori nimi trpia zbadaju ze niekto je od nich zavisly.. Dajme tomu ze sa im narodi dietatko... Tak vlastne ich to zacne liecit... To ze ich niekto potrebuje. A len ich... Nedaju sa nahradit inym... Ze vtedy sa stavy niekdy velmi zlepsia. Dostanu opat kick a najdolezitejsi prvok do zivota... Nepodmienecnu lasku.
No ale tak od veci teraz... Ok.
Budeme OK.
Uz idem pozerat kriminalky... Lebo som stale písala a neviem pointu naco prisli v telke...
Pa pa

Doobre len treba si davat pozor vazne.
Predsa sme tu kazdy na fore nato, aby sme si mohli vzajomne pomahat.
Kazdy nam ma co dat a otvorit nove obzory.

Necital som si to cele, iba posledne dva prispevky, ale dovolte mi tiez prispiet svojou kvapkou. "Stastie su ako holuby, pokial ich nahanas, uletia, ale pokial im pripravis vhodne podmienky a nasypes zrno, priletia same." Zrno je nasa duchovna praca na sebe, kazdy nech si vyberie, co mu je blizke a co mu prospieva.

Ahooj! Ano, súhlasím s myslienkou ktorú si nám napísal. A aká bola prekrásne formulovaná
Ked som bola zatial uplne uplne hotova az chora dusevne, telesne po rozchode, tak aj kamoska mi po kazdych toto vysvetlovala. A ja som sa urazila, vzdorovala som tej myslienke povazovala ju za asi aj,, nespravodlivu,,. Ze kym nebudem OK sama so sebou dusevne tak to ozajstne stastie nepritiahnem alebo odplasim. Nenavidela som ten vyrok.
No dnes uz vidim ze to bola pravda. Ak sa clovek prilis boji a nieje dostatocne v pohode so sebou tak aj z fungujucich ludskych vztahov spravi bordel... A odplasi od seba. Ked niesme so sebou dostatocne vyrovnani tak vacsinou podozrievame bez dokazu, bojime sa, a aj ked to druhemu nehovorime, on to citi.. A nejako...to je taka reakcia ze,, odide,, alebo podobne.
A inak, pamatam sa na tvoj pribeh Kubick o vas... O dietatku a ako to ze dietatko potrebuje prave svoju mamku ju vyliecilo a stala sa takou cipernou zenou ako zeny bez dusevnej choroby. A tiez mi podobny pribeh zivotny rozpravala aj jedna teta, moja znama. Jej mamka velmi ochorela dusevne ked mala uz asi 50...proste miestami k nepricetnosti. Skusali vselico, elektrosoky, a nic nepomahalo. Tu moju znamu, tetu nechal jej manzel samu s 2 detmi. Este len tak 14, 12 rocnymi. Teta bola skoro neustale na lieceniach po tom. Aj telesne priznaky mala. Jej dcerka ako 15 rocna sa po skole premocena snehom a hladna vybrala do BA k otcovi. On ju vsak poslal ihned prec hrubo ani ju donutra nepustil. Dievcatko cestovalo nazad 60km k babke... Ku pani co mala tie vazne psychicke problemy. Plakala a povedala jej ze je hladna. Jej mamka bola vtedy v nemocnoci. K babke prisiel aj jej vnucik na druhy den. Bavka, aj ked vraj vtedy uz nezila moc v realite.. Im ihned zacala vyvarat, prat, celkovo sa o deti starat. A teta rozoravala ze za par tyzdnov bola akoby OK, hrozne sa jej stav zlepsil. Co nedokazali elektrosoky a lieky to jednotlivymi impunzami bezpodmienecbej rodinnej lasky a potreby dokazala tato situacia. Dostala naspat stratene... Pocit bezpodmienecnej lasky a to ze ony ju potrebovali. Len ju.
Potom vraj uz do konca zivota dostavala len 1 injekciu a mala sa ovela lepsie. Babku,, dostali spat,,...
Takze ano urcite taketo existuje.
Ale ako ty pises strasne dolezite je zacat sa lubit a pracovat na vlastnom stasti. Pripravit to hniezdo pre,, holubicu,, aj mne sa to zda este straaaasne tatke kedze som vacsinou vysilena dusevne. Ale ma to tak byt. Sme doleziti. A urcite vzdy bude niekto alebo nieco co nas bude potrebovat a mat rad a oplati sa zit urcite.

Ahoj Anjelik,
dakujem za peknu odpoved,
ja uz si presne nepamätám, ako som ten pribeh napisal,
ale mam pocit, ze vies cloveka dobre pochopit aj medzi riadkami.
Ten pribeh stale pokracuje, su jasnejsie aj tmavsie chvile, no mam pocit, ze za kazdym z toho vyjdeme mudrejsi a to je asi to hlavne.
Mne pomaha v tazkych situaciach Boh, zacal som vychodnymi meditaciami, ktore mi pomohli citit svoje vnutro a najst svoj vnutorny stred. No stale sa mi to zdalo akesi prazdne a ja osamely, az som zacal pracovat na vztahu k Bohu a dosadil ho do svojho stredu. Teraz sa dokazem s nim spojit a zdielat svoje pocity, ked mi je tazko poprosit ho, aby mi pomohol, vlastne si staci nanho iba spomenut, precitit ho vo svojom tele a odovzdat mu svoje pocity. To mi pomaha nadobudnut stratenu rovnovahu. Ked je clovek v sulade so sebou a s Bohom, zivot mu prináša krasne prilezitosti, akoby zivot dostal novy rozmer. Myslim, ze ma kazdy svoju cestu, ako prist k Bohu, ja to robim cez meditacie, teraz som sa vratil z cesty po Slovensku, prespaval som v aute, vecer meditoval, ucil sa byt sam so sebou. Pomohlo mi to lepsie nazerat na svoje temne stranky a myslienky, uz tolko od nich neutekam, ale skor sa snazim tu myslienku precitit, akoby som sa sam seba pytal, preco to tak citis? Ked dokazem dostatocne hlboko do toho pocitu preniknut, myslienka sa rozplynie a mne pribudne energia, ktoru mi brala.V tom mi zase pomaha Boh, akoby tam bol som mnou a vsetko sledoval, Boh ma uci sa neodsudzovat, ale iba sledovat a pochopit. To je moja momentalna cesta, kazdy mame svoju, no ked ju chceme nastupit, musime sa naucit prekonat strach a neistotu z neznama, lebo to co nam hovori nas vnutorny hlas (myslim hlas Duse, nie Ega) nie je ani logicke, ani podla spolocenskych noriem a jeho skutocny zmysel sa dozvieme az ked sa odhodlame dany krok urobit. Ked som si cital vase pribehy na fore, mam pocit, ze vsetci ste vynimocni a toto je skuska vasho zivota, vratane mojho, na to aby ste sa mohli stat skutocne tym, kym ste a priniest do tohto sveta nieco jedinecne. Nie je sa kam pomahlat, dolezita je vytvalost a sladký hrejivy pocit na srdci, ze to date a vzdy ked potrebujete, mate sa na koho obratit, vo svojom vnutri.

Prajem vsetko dobre a nech sa vam na vasej ceste dari.

S pozdravom

Jakub

Milý Jakub!

Ďakujem aj ja, že si mi toľko o tvojej ceste napísal.
Som rada, že si si našiel spôsob, ako sa ukľudniť a počúvať svoje ,,srdce,, (dušu).
Ani ja si neviem predstaviť lepší spôsob nato, aby sme mohli od seba odsunúť všetok ten strach čo človek pociťuje v živote.
Mne sa asi ešte nepodarilo nikdy poriadne meditovať, aj keď sme to skúšali s kamoškou tak vždy ma upozorňovala že sa nezahľadím sama do seba ale že lietam všade kade No so vzťahom k Bohu mi to asi lepšie už ide. Dosť dlho som ho brala len najmä ako niekoho kto trestá. Pretože som naraz stratila najbližších v živote. Ale potom, asi 2 r dozadu keď som sa cítila už strašne osamelá nonstop a snívala o niekom ku komu sa môžem pritúliť a všetko by bolo kľudné, tak som si povedala že však môžem aj k nemu... Tak som to párkrát skúšala pred spaním si predstaviť že sa nepritúlim k nejakému vymyslenému chlapovi ale že k nemu ako k Otcovi nášmu... A hneď sa mi zdala jeho osoba bližšia a milšia. Začala som ho nazývať ockom a odvtedy viackrát, keď si niečo prajem, tak onedlho sa aj splní. Možno si to namýšľam len ale mne to tak pripadá.
Prajem ti veľa pozitívnych skúseností do budúcna s meditáciou a svojou životnou cestou

anjelik