Moj pribeh a otazky

Uvod :

Ahoj, dnes som sa zaregistroval na toto forum a teda sa najprv trocha predstavim. Volam sa Matus, mam 20 rokov, momentalne zijem v Bratislave kde studujem a brigadujem (manualna praca mi pomaha). Mal som prerusene studium kvoli hospitalizacii, momentalne znova studujem ale asi to necham - nemam ziadnu motivaciu a popravde, je mi uplne jedno ci dokoncim skolu. Buduci mesiac budem podavat ziadost o invalidny dochodok kedze ubehne rok od hospitalizacie a zistenia choroby. Moja diagnoza je paranoidna schizofrenia a tazka depresia (momentalne asi v remisii).

Moj pribeh :

Uz ked som mal cca. 12 rokov, pocitoval som depresivne stavy. Dovodom bola sikana v skole a problemy v rodine (otec bol velmi agresivny). Pocas nasledujucich rokov som uvazoval nad samovrazdou. V cca. 15-tich kedy som uz tu situaciu nevedel vydrzat, zacal som planovat samovrazdu. "Nastastie" som napadol jedneho z tych co ma sikanovali. Po tomto incidente som bol presunuty na inu skolu a depresia trochu polavila. Uz v tej dobe sa naplno rozvinula socialna fobia, uzkost, depresivne stavy, paranoja, apatia... Povedal som o mojej depresii mame ktora ma zobrala ku psychologicke. Ta mi robila rozne testy ale ked sa so mnou chcela rozpravat nedokazal som zo seba vydat ani hlasku. Hodinu som ticho pozeral do zeme. Asi som sa trochu hanbil . Nakoniec mi vraj nic zavazne nezistili aj ked som pod otazkou ci uvazujem o samovrazde napisal ano.  Netrvalo dlho a depresia sa neskor niekolko krat zase vratila a polavila, vratila, polavila... Avsak uz som nemal ani dovod byt v depresii. To bolo na tom najzvlastnejsie. Takto som zil dalsie roky. V 17-tich som zmaturoval a siel na vysoku skolu (FEI STU). Po dvoch rokoch studia na mna prisla zatial najsilnejsia depresia aku som zazil. Opat bezdovodna depresia. Uz som ani nepozeral ci idu auta ked som siel cez cestu len som sa modlil aby ma nejake auto zrazilo. Zacal som popijat alkohol a planoval sa zabit. Na zaciatku skuskoveho obdobia z mojho telefonatu mama vycitila ze nieco nieje v poriadku a zobrala ma za psychiatrom. Ten povedal ze je nutna okamzita hospitalizacia a museli sme si zobrat taxik lebo sa vsetci bali ze po ceste nieco vyvediem. Tak ma hospitalizovali na Antolskej v Ba... zo zaciatku ma liecili na depresiu. Dali mi nejake antidepresiva ale neucinkovali. Potom mi dali nejake silnejsie AD a zrazu som presiel do manie (najlepsie obdobie mojho zivota aj ked si z neho vela nepametam ). Neskor zacali pracovat s teoriou ze mam schizoafektivnu poruchu. Zacali mi davat elektrosoky. Dostal som 2 serie po 6x. Bol som z nich uplne mimo a stratil som pamat (niekolko mesiacov pred a obdobie pocas hospitalizacie - pamatam si len zablesky). Elektrosoky napachali velke skody v mojej hlave ale musim priznat ze aj pomohli. Za ucelom dalsej liecby ma presunuli do Velkeho Zaluzia. Opat ako aj na Antolskej som bol najprv na akutnom oddeleni (asi zopar tyzdnov - neviem presne, az posledne dni na akutnom sa mi zacali opat tvorit spomienky). Tam mi oznamili ze liecba ktoru mi naordinovali v Ba mi vobec nezafungovala. A tu som sa po prvy krat dozvedel ze mam schizofreniu (teda aspon si to myslia). Bol som tam este zo dva mesiace a potom ma prepustili. Hned na to som zacal liecit ambulantne u psychiatra (Olanzapin-depot + Akineton) a opat na mna zacala prichadzat depresia tak mi nasadil aj antidepresiva (Brintellix - maximalna davka). Neskor mi nahradil Olanzapin Aricoganom. Pol roka som bol doma a nasledne som sa vratil do Ba a zacal znova studovat. A zvysok som napisal v uvode .

Moje otazky :

1. Je mozne mat schizofreniu ked som NIKDY nemal halucinacie ani bludy (maximalne pocit ze sa na mna vsetci pozeraju, prenasleduju, ohovaraju, chcu mi ublizit, ze ma vecer nejake auto chce uniest a podobne somariny... proste taka paranoja)? Ak mam schizofreniu tak ide hlavne o negativne priznaky. Stale niesom presvedceny ze ju naozaj mam...

2. Oplati sa chodit do denneho stacionara? Co sa tam robi? Pomaha to?

Zaver :

Kludne ak mate nejake otazky aj na mna tak sa bezproblemov opytajte .

Zdravím ťa matúš, schizofréniu môžeš mať aj keď si nemal nikdy bludy, je viacero druhov schizofrénie. Trochu ma metie, že máš akože paranoidnú, keď si hlasy a bludy nemal, ale to bude zrejme tými negatívnymi príznakmi. Ku dennému stacionáru som "oslávil" pred nedávnom rok na ňom a je tam super. Je to veľmi dobrá vec pre ľudí, ktorí sa chcú posúvať dopredu a tiež môže poslúžiť ako prevencia pred ďalšími hospitalizáciami. Má to tam svoj režim, ktorý treba dodržiavať. Na začiatku sa mi páčilo tam menej, postupom času som veľmi rád, že tam môžem byť. Čo sa tam robí, tak je to asi rôzne záleží od toho, čo ktorá nemocnica má k dispozicií. Naša nemocnica je dobrá, máme pracovné terapie (2 dielne na ručné práca, keramickú dielňu, záhradu, škoda že nám zrušili technickú dielňu). Prebiehajú lekárske vizity. Môžeme si na polhodinu zacvičiť na rehabilitačnom oddelením pod dozorom školeného rehabilitačného personálu. Organizujú sa skupinové psychoterapie, na šťastie i moje ochorenie polroka je už zaradené a dá sa dozvedieť veľa informácii. Celkovo dá sa povedať, že ten stacionár je taká ambulantná nemocnica, ktorá má režim takmer totožný s klasickou psychiatrickou nemocnicou. Len ideš do nej z domu.

Ahoj matus!
Vítam Ťa na stránke diskusie schizofóra. Čo sa týka diagnózy je to hlavne pomôcka pre psychiatra. Vlastne je to hlavne o tom, že Ti zabrali neuroleptiká a pravdepodobne z toho vychádzalo ďalšie diagnostikovanie od doktorov. Depresívny syndróm je veľmi nepríjemný, podobne som ho v určitých formách mal aj ja, hoci terajší jeho vplyv je oproti minulosti neporovnateľe menší. Denný stacionár je z môjho pohľadu výborná inštitúcia, blízkou a prirodzenou formou sa tam dostávaš ku kamarátstvam, zdravšiemu pohľadu na svet, získavaš pocit, že nie si v "tom" sám... a to aj pomocou nenásilnej formy pod jemným dohľadom terapeutov, teda aj celkového prístupu všetkých zainteresovaných.

Čo sa týka otázok:
Ako si predstavuješ ďalšie svoje kroky v živote?
Ako sa postavili príbuzní k Tvojmu ochoreniu?
Máš nejaké overené metódy, ktoré Ti pomáhajú zvládnuť depresiu?

............

Zároveň Ťa pozývam na Zello, kde hovoríme aj o svojich "záležitostiach" ohľadom psychického zdravia resp. ochorenia.
S pozdravom a želaním zdravia Tuto

Ahoj matúš, vitaj na fóre. Ja by som netvrdila, že si nemal bludy a halucinácie, nimi sú aj tie presvedčenia o tom, že ťa prenasledujú a chcú ti zle, vrátane toho auta, ktoré ťa chcelo uniesť. Sú to perzekučné bludy. Okrem toho nemáš na obdobie hospitalizácie na akútnom skoro žiadne spomienky a nemáš potuchy, čo si porozprával lekárom, mohli to byť poriadne paranoidné predstavy a myšlienky, ktoré si jednoducho nepamätáš. Inak priebeh choroby máš podobný ako ja, len si stále na začiatku, ja sa liečim 20 rokov. Tiež som mala spočiatku depresiu a výsledná diagnóza je paranoidná schizofrénia. Liečiť som sa začala počas VŠ, ktorú som dokončila, čomu som veľmi rada. Pokiaľ viem od iných pacientov, ktorí školu nechali z dôvodu psychických problémov, všetci to ľutujú a chceli by mať školu dokončenú. Pretože z invalidného sa príliš vyžiť nedá, ak nemáš bohatých rodičov ochotných ťa čiastočne živiť a časom sa vyskytne nutnosť si aspoň nejako privyrobiť.

Inak to čo napísala ti filipka môže byť pravda, lebo nepamätám si všetko, čo som hovoril počas prvých dní v nemocnici. Len rodičia mi prezradili nejaké útržky,čo im doktori a sestričky hovorili o mne, čo kecám. Teraz v stabilizovanom stave akosi neverím tomu a považujem to za vtipné

Ahoj Matúš. Celkovo bludy bývajú pri schizofrénii systematizované alebo nesystematizované. Systematizované, teda také, ktoré zapadajú do nejakého vyfabulovaného kontextu v mysli, nie sú obvyklou podmienkou diagnózy F20.0, pričom si trúfam povedať, že naozaj veľká časť pacientov s F20.0 ich nemala. Skôr prevládajú nesystematizované paranoje, alebo velikášstva, čiže len záblesky pocitov, dojmov, záblesky interpretácií, ktoré nevytvárajú štruktúru, iba má chorý rôzne dojmy ohrozenia, perzekúcie, nešpecifickej vzťahovačnosti pohľadov druhých ľudí na svoju osobu psychotického pôvodu prerastajúce do sociálnej fóbie. Zmyslové halucinácie tiež nie sú podmienkou, ja osobne sa prebáram schizo-diagnózami vyše 11-12 rokov a tiež som nehalucinoval ani hlasy, ani zrakové vízie. Za to mínusové príznaky a depresie i sociálna fóbia sú pevnou súčasťou histórie môjho ochorenia. Dlhé roky som bol evidovaný pod schizoafektívnou zmiešanou poruchou, posledné roky som evidovaný pod reziduálnou schizofréniou.

Držím palce.

Dakujem za odpovede . Budem uvazovat o tom dennom stacionari. Tak ale v nemocnici pod vplyvom roznych latok kazdy nakeca rozne somariny cize moze byt ze sa to stalo aj mne a len si na to nespominam... mate asi pravdu . Myslel som ze ked si clovek dokaze uvedomit ze su to asi hluposti tie paranoje ze sa to potom nerata ako blud. Aspon som to niekde cital neviem ci to je pravda . Aj ked na druhu stranu napr. pri situacii s tym autom zrychlim krok alebo ho obidem a teda sa podla tej paranoje spravam ale neskor si uvedomim ze to bola asi somarina.

Matej :
To na mna docela sedi.

Tuto :
Ako si predstavuješ ďalšie svoje kroky v živote?

Planujem opustit skolu... nemam ziadnu motivaciu ani volu ju dokoncit. Budem si hladat pracu na plny uvazok ako programator (to som studoval). Ak to nevyjde tak zostanem pri momentalnej manualnej brigade a mozno prejdem na plny uvazok tam. Dopredu velmi neplanujem. Ak ma zivot vyzerat tak ako pre mna vyzera cely moj zivot tak nema cenu dufat v dlhy zivot. Tak trochu dufam ze dostanem nejaku vaznu chorobu a zomriem skor.

Ako sa postavili príbuzní k Tvojmu ochoreniu?

Zacali sa spravat inak. Zaobchadzaju so mnou ako keby som nebol absolutne nicoho schopny ale zaroven sa zacali aj viac ozyvat za co som rad (chcu ma mat pod dohladom keby sa mi zasa zhorsil stav a ja by som to ignoroval).

Máš nejaké overené metódy, ktoré Ti pomáhajú zvládnuť depresiu?

Jednoznacne praca. Tam clovek nema cas premyslat a premyslanie je pre mna sebedestruktivna cinnost. Dalej je potreba si vyplnit volny cas aj ked to moze byt tazke niekam vyjst. Napr. ja obcas chodievam plavat a planujem chodit na ladove korcule. Ked clovek len sedi doma tak ako som pisal vyssie - je to sebedestruktivne. Vtedy cloveka napadaju depresivne myslienky.

matúš, život nevzdávaj..aj po zlých rokoch sa ti môže polepšiť. Tiež som si myslela, že je všetko na h...., ale už dlhší čas mám svoj život celkom rada, hoci prichádzajú nejaké zhoršenia i problémy. Si ešte mladý a máš možnosť si vybudovať život aspoň čiastočne podľa svojich predstáv. Držím palčiská

Matúš, ach tie tvoje riadky sú mi veľmi blízke, ale dnes mám svoj život tiež pomerne rád. Zmieril som sa s tým, že možno nebudem môcť už nikdy pracovať. Budem navždy bez priateľky a nezaložím si nikdy rodinu. Nebudem mať vlastný byt a kopu ďalších vecí, s ktorými som sa musel zmieriť. Mám sa však v poslednom čase dobre, za čo môže, že som si našiel dobrého koníčka, ktorého budem rozvíjať, keď už som pomaly na tom plnom invalidnom dôchodku. Za dobre nálady môže i alventa. Sem tam vďaka šachu opustím priestor svojich štyroch stien, navštívim mesta, v ktorých nie som tak často resp. som tam ešte nebol. Verím, že vo svojom koníčku (šachu) budem raz veľmi silný a keď sa to skombinuje s ďalšou záľubou v cestovaní tak bude to super. Talent mám na šach obrovský, trochu slabšia hlava, ale myslím si, že zápasovou praxou sa zbavím zlých návykov, psychických obmedzení. Ide len o to, že sa budem musieť viac snažiť ako iní ľudia a bude ma to stať i veľa energie a času, ale ja vytrvám a raz budem skvelým šachistom.

Prečo ti to píšem matúš? Tak, aby som ťa motivoval a aby si si našiel ďalšie nové koníčky, ktoré ťa naučia zvládať tvoju chorobu lepšie. Človek by mal mať veľa koníčkov.

Dakujem za povzbudenia avsak moja hlava nedokaze mysliet pozitivne . Mozno sa mi polepsi mozno nie a tak ako pisal kimi2028 sa budem musiet vzdat viacero veci. No uvidime zatial zijem a dycham. Nechavam buducnosti volny priebeh. Este raz dakujem vsetkym ktory sa vyjadrili.

Napadlo ma dodat k mojmu pribehu novu ideu kedze som sa nedavno vratil z hospitalizacie. Moja choroba je sposobena jednak geneticky a tym mam namysli hypersenzivitu a zvysene intrapsychicke napatie s ktorymi som bol narodeny. Avsak prostredie... sikana na skole a domaci teror vlastne spustili tieto zmeny v mojom mozgu z coho vlastne vznikla depresia. Ak by to bolo kratke obdobie tak by som sa z toho dostal avsak kedze to trvalo dlhe roky stal sa z toho chronicky stav. Z toho vyustili dalsie veci napr. moja uz v poradi 4. zmenena diagnoza teda hranicna porucha osobnosti ktora pasuje aj nepasuje v niektorych ohladoch. Moja pointa a vlastne hodnota tohto prispevku je v tom ze vlastne potvrdzujem ze psychicke choroby su sposobene aj genetickymi predlohami ale aj vyvojom dietata az do dospelosti.