Zaciatky choroby - vase pribehy

Ďakujem za privítanie aj rýchlu odpoveď . Moja diagnóza je F23.0 / F12.1. Psychiatra mám celkom opatrného. Už som aj konzultovala s iným skúseným psychiatrom, kvôli vzdialenosti nemôžem k nemu dochádzať. A on ma podporoval v postupnom vysadzovaní liekov. Trochu mám pred tým rešpekt. Ale zatial to klape. Môj psychiater mi tvrdil, že tie pocity bezemočnosti a nekomunikatívnosť sú stále prejavom psychózy, ktorú vraj stále mám. Ja dúfam, že to raz pominie, budem sa vedieť opäť zamilovať a žiť normálny život. Čo sa týka tej bisexuality, keby viem kam to až dovedie tie moje strachy, tak by som to hneď prijala. Teraz mi to príde úplne smiešny problém. Dôležité je pre mňa len znovu niečo cítiť a je jedno či k ženám alebo mužom. V poslednej dobe som to dávala za vinu elektrošokom. Stále som prekvapená, že sa pre niečo také rozhodli. Keď som len mala malý relaps a ani som nemala samovražedné myšlienky. A bola som hospitalizovaná prvý krát. Psychológovia sú dosť proti tomu. A tvrdia mi, že tá zmena v tej emocionalite môže byť aj tým spôsobená.

Chcem sa spýtať, neorganizujú sa aj stretnutia z tohto fóra? Ja by som určite rada spoznala ľudí s podobnými problémami.

ahoj,

na hlavnej stranke schizofora.net je tema zello dialogy, clenovia komunikuju cez skype,
myslim, ze anonymne.

Skus sa tam ozvat adminom fora Tutovi alebo Matejovi, ze ako to presne funguje.

Inak, myslim, ze je to u Teba na dobrej ceste, ze znizujes lieky a citis sa dobre.
S tymi elektrosokmi mas pravdu, stryko ma schizofreniu a elektrosoky
mu aj v 90-tych rokoch nasadzovali len v nutnych pripadoch.

Domievam sa, ze pocity bisexuality, podobne ako u mna, boli u Teba skor prejavom psychickej labilnosti
súvisiacou s diagnózou.
Ja diagnozu nemam, lieky nemam, ale mam predispoziciu a viem, ze nie som uplne
psychicky zdravy - mal som v puberte problemy: hanblivost, co bola vlastne socialna fobia, potom ta pseudohomosexualita,
dnes mam trochu problemy v medziludskych vztahoch v praci, partnerske vztahy nie su moja silna stranka,
a celkove som labilnejsi na vykyvy. Musim si davat pozor.
Navyse potrebujem obcas poradit s mamou a strykom,
preto som na fore.

Zatial ahoj a ozvi sa obcas,
Tomitos

Ďakujem za info. Ja verím, že to bude dobré A nech to je dobré s maminou a strýkom.

Ahoj le pluie!
Vitaj na schizofóre a nech Ti je diskusia čo najviac nápomocné.

Osobné stretnutia s členmi sú vlastne Tvojou individuálnou záležitosťou, niekto je ochotný sa stretnúť a iný nie. Môžeš si však nainštalovať Zello, kde sa v "Zello dialógoch" dá rozprávať naživo o našich problémoch. Zajtra (so 16.9.) bude o 20:00. Podrobné návody a oznamy sú v téme vyššie a na http://krizovatkaduse.osvobodse.cz/zello-dialogy/.

Prajem Ti, aby už hospitalizácie neboli nutné a Ty si smerovala k lepšiemu a kvalitnejšiemu žitiu. Držím palce. Tuto

Ahoj, le pluie.

Elektrošoky akoby už dávali kadekomu, len aby rýchlo aspoň dočasne zabrali a mohol pacient uvoľniť lôžko. Bez ohľadu na riziká alebo vedľajšie účinky.

Ja som mal naposledy elektrošoky v roku 2010 v januári, celkovo séria piatich konzulzií. Stav mi stabilizovali rýchlo... miera motivácie bola však nízka a nastali výrazné problémy v kreativite, dovtedy som tvoril mnoho filozofických článkov na wikipédii alebo som aktívne blogoval (okolo 60 článkov za rok 2009), po nemocnici z roku 2010 som napísal za nasledujúcich 5 rokov sotva 10 článkov dovedna, nehovoriac o zníženej schopnosti tvoriť referáty a seminárky do školy, kde som študoval filozofiu, čiže kompilačné a úvahové seminárky boli vyžadované ako bežná súčasť mnohých predmetov.

Zlepšenie kognitívnych funkcií nastalo po roku 2012 a najmä po roku 2013. Treba však uviesť pre úplnosť, že v tom čase som už prestal brať dodatočné antipsychotikum ku injekcii risperidónu, ktoré myslím výrazne tlmilo aj kognitívne funkcie, aj mieru motivovanosti. Takže možno by som sa zregeneroval po elektrošokoch aj rýchlejšie, keby bolo možné brať antipsychotickú monoterapiu, teda len čisto injekciu bez dodatočnej antipsychotickej tabletky. Zredukovanie 2 antipsychotík na 1 (injekciu) sa stalo v roku 2012/13 ako kľúčové v zlepšení kognitívnych funkcií a určite aj v zlepšení mínusových stavov schizofrénie (návrat na wikipédiu, zvýšený záujem o rozvoj schizo.sk, nástup do práce, častejšie čítanie kníh, záujem o štúdium VŠ aj po roku 2015, spravenie Mgr. medzi 2015-17).

Kreativita je však naďalej podstatne nižšia, než v roku 2009. Určite sa nehrniem do wikipédie už tak často, aj schizo.sk zahnieva v stagnácii. Celkovo si prídem dosť málo inteligentný, moja schopnosť riešiť problémy je nízka, menej mi "zapaľuje". Technické myslenie je údesné, čo som zistil, keď som mal lepiť fólie na sklá, alebo skladať nábytok, no proste vôbec som nevedel pochopiť obrázky v návode. Keby som mal sa ohodnotiť bez testu na IQ, tak sa ohodnotím na asi 105.

Celkovo mi kreativitu vie príležitostne zvýšiť kofeín, benzoan sodný, ginko, tiež veľa tekutín a obmedzenie jedla (čiastočný pôst).

Dá sa povedať, ak to mám zovšeobecniť, že ako ide čas, kreativita sa mi zlepšuje. Verím, že aj u Teba, le pluie, sa to postupne bude zlepšovať, obzvlášť pri tých tipoch, ktoré som dal dve vety dozadu, a tiež neskôr pri znižovaní antipsychotika, keď sa zotavíš z psychózy. Diagnózu máš celkom priaznivú, šance na úplné zotavenie sú vysoké, stačí im vyjsť v ústrety. Tiež Ťa úprimne vítam aj ja na fóre a určite buď s nami naďalej. Ako Ti radia Tuto a Tomitos, na zvukovo-hlasové pokecanie sa tu z fóra organizuje tzv. Zello. Ja zatiaľ ešte stále nie som jeho súčasťou, ale určite Ti budú nápomocní skúsení zelláci, napr. Tuto alebo iniciátor Zello dialógov Xkrchnav. Moc Ti držím palce, le pluie, maj sa pekne.

S úctou
matej

Ďakujem Vám za privítanie. Ďakujem za reakciu, Matej. Nepotešil si ma veľmi touto odpoveďou. Neviem ako som na tom s inteligenciou. Ale podstatne viac som sa zaujímala pred chorobou o svet aj som písala na blogu občas. A hlavne študujem umeleckú školu, kde musí byť človek kreatívny! No a ECT ma nechali podpísať pri príjme, ked mi bolo fakt jedno čo podpisujem a nemala som silu pýtať sa čo to je a podobne. Nikto ma neupozornil, že po ECT mi klesnú kognitívne funkcie, nikto sa hádam ani nepozrel, že som študentka a môj mozog potrebujem. Iba nás ubezpečovali, že je to neškodné. Nevravím, že mi to nepomohlo ale naozaj to len urýchlilo to, aby som sa dostala z najhoršieho. Hlavne vidím, že je to super, že za rok som z 20 mg olanzapínu prišla na 2,5 mg. Už mesiac tak beriem, tak snáď sa to udrží takto. Som ale iná, tichšia a nezaujímam sa o veci. Doteraz som mala problém, aby ma vôbec niečo bavilo, čo pred chorobou ma bavilo takmer všetko. Teraz sa znovu snažím nachádzať cestu k niektorým veciam.

Maj sa pekne
le pluie

Ahojte,
pridám sa aj ja k tejto téme...ja som mala tiež šoky,už dosť dávno, no ak sa na to pozerám z tejto strany tak pomohli, no tiež mám pocit že som taká menej spoločenská. už sa to zlepšilo ale mávam také obdobia, možno to niektorí poznajú, že som raz veľmi aktívna plná energie života a potom bum a skoro pravý opak.....útlm....teraz mám to útlmové obdobie a vôbec mi to tak nevyhovuje. síce ani byť ako zajačik duracell nie je najlepšie.

le pluie napísal: Nepotešil si ma veľmi touto odpoveďou.

Ahoj, le pluie. Aj som sa domnieval, že nepíšem moc povzbudzujúco, resp. že prirovnaním k svojim skúsenostiam nie som príkladom rýchleho návratu kreativity. V Tvojom konkrétnom prípade by som však skutočne vyzdvihol najmä to, že máš antipsychotickú monoterapiu (teda len 1 antipsychotikum) a zároveň už veľmi nízke dávkovanie. Ja si myslím, že u mňa sa zotavovanie roztiahlo na viac rokov aj preto, že som bral až 2 antipsychotiká v pomerne väčších dávkach (špeciálne kombinácia silno dávkovaného Kventiaxu + Risperdal Consta bola pre moje sivé bunky vražedná, to bola jar roku 2011 tuším, teda zhruba rok po posledných elektrošokoch). Tieto faktory prispeli k tomu, že moje kognitívne funkcie sa začali zlepšovať až neskôr a kreativita sa zlepšovala až na štúdiách v rokoch 2015-17, kedy som už písal práce viac-menej normálne, hoci dobrovoľne som netvoril azda nič.

Preto by som u Teba, ak sa vrátim späť k myšlienke, vyzdvihol Tvoju situáciu v liečbe, dávkovaní a typoch lieku, ktorá Ti významne prispieva k rehabilitácii aj kreativity, aj prosociálnosti, aj motivácie. Čo mne trvalo viac rokov, Tebe môže trvať len pár mesiacov. Naozaj, verím tomu, že si v tomto veľmi perspektívny prípad. Takže potom by sa ani umelecká škola nemusela vôbec hádzať do starého železa, ale práveže bude postupne smerovať k zdarnému zavŕšeniu a uplatneniu. Ak si to vyžiada natiahnutie štúdia o nejaký ten akademický rok, vôbec z toho nemaj boja, ja som išiel na vysokú v roku 2005 po maturite a magistrom som stal len teraz na jar, čiže 12 rokov som za svojím "cieľom" kráčal, ignorujúc, že sa to a ono nedá, alebo že mi to nemyslí. Poplakal som si, že som hlúpy, nekreatívny, potom som utrel slzy, vysmrkal sa, možno sa trochu prespal a zas sadol k seminárke. A tak dokola, 2005-2011 jeden odbor, neúspešne opustený v roku 2011 prestúpením na príbuzný odbor, jeho dokončenie 2012, ďalej 2012-2014 pracovanie v zamestnaní, v roku 2014 návrat na denné štúdium, v roku 2015 prestúpenie na externé, dokončenie 2017. Určite, le pluie, kráčaj smelo za svojimi cieľmi, nič nie je nemožné, medze sú len v mysli. Nič Ťa nezastaví, ani elektrošoky, ak budeš dúfať, veriť, nevzdávať sa a dáš si reálny časový horizont pre splnenie cieľa, teda prispôsobený Tvojej špecifickej situácii. Ako vraví múdrosť: Neexistujú nereálne ciele, existujú len nereálne konečné termíny.

Prajem Ti hojne optimizmu a viery aj v seba samu, všetko dobré, drž sa!

Matej

Ono s elektrošokmi ťažko na jednej strane pomáhajú, na druhej strane je tam kopa sajrajtu v anestéze. Dodnes si myslím, že keby som nemusel ísť pod nože v októbri, tak nebol by som schizofrenikom. Bohužiaľ v mozgu mal som preddispozíciu na schizofréniu už po narodením a stačila mi jedna dávka chemického sajrajtu a do 2-3 týždňov som bol jasný... Naučil som sa ešte lepšie bojovať,viac sa tešiť aj z menších vecí a až posledný mesiac až dva bádam, že idem dopredu. Psychózy sú pomerne pekné mršky aj vplyvom liekov, s ktorými sa zotavuje dlhšie a treba pri nich božskú trpezlivosť. Nedá sa mať všetko hneď, ale musí sa napredovať po malých krôčikoch dopredu. Uvidíš, že ti bude raz dobre, ale nie ešte teraz.