Prosím o radu - pomoc mamine

Ahojte. Neviem, na koho sa mám obrátiť, preto som sa rozhodla požiadať o pomoc vás. V tomto prípade nie som pacientom ja, ale moja mamina (61 rokov). V poslednom období som si u nej všimla nezvyčajné správanie, ktoré sa začalo zhoršovať približne od tohto leta. Mamina býva sama, ja žijem v inom meste a domov chodievam raz-dvakrát do mesiaca. Celé sa to začalo tým, že mamina začala podozrievať našich susedov, že jej robia zle. Hocičo sa v našej domácnosti pokazilo, mohli za to susedia. Za to, že máme v byte zimu (pretože susedia robia prievan), za to, že nám vypadol internet, že nám nejde počítač/práčka/televízia (tiež vraj kvôli prievanu). Nemohla som doma ani zakašľať, pretože to bolo automaticky kvôli tomu, že susedia robia prievan, vraj si kúpili aj nejaké hlučné klimatizačné zariadenie, ktoré naschvál v noci zapínajú, aby robili zimu a aby ona nemohla spať. Darmo si vraj ľahne do inej izby, oni "vedia", v ktorej izbe sa nachádza a to zariadenie pustia priamo nad jej hlavou. Ja som samozrejme nič také nepostrehla, a to som bola doma v kuse aj týždeň. Dospelo to až do štádia, kedy mamina zavolal viackrát políciu a chcela susedov zažalovať za ublíženie na zraví, lebo vraj sa jej už z tej zimy pridružili aj zdravotné problémy. Ustavične pociťuje tlaky v hlave, v žalúdku, na chrbtici, v noci sa jej púšťa krv z nosa.. Bojí sa ísť z práce domov, lebo najnovšie začala tvrdiť, že máme v byte hrozný tlak, vraj z toho zariadenia, ktoré susedia používajú a ona už niekedy nemôže ani dýchať . Vidím na nej, že je z toho psychicky úplne na dne. Pár dní sme strávili mimo domu (pozvala som ju k sebe, boli sme na dovolenke) - tam tieto zdravotné problémy vôbec nepociťovala. Ani v práci ich nepociťuje. Iba doma. Spojila som sa s jej obvodnou lekárkou, ktorá jej vybavila vyšetrenie u psychiatričky - výsledok je diagnóza F41.8 a F22.8. Mamina dostala predpísaný Risperidon a Prometazin a o mesiac má ísť na kontrolu. Týždeň som ostala s ňou doma a dohliadala na to, aby tie lieky užívala, avšak teraz som mimo domu a musím sa spoliehať len na jej sľub, že ich užíva . Viem, že liečba takýchto ochorení je dlhodobá a nemôžem čakať zázraky na počkanie, ale zatiaľ sa jej stav nijako nelepší. Keď som doma, snažím sa byť trpezlivá, nebrať si k srdcu veci, ktoré hovorí (každú chvíľu jej je "zle" z toho tlaku, stále otvára okná, aby sa vraj ten "tlak" odstránil, potom je u nás zima a vtedy tvrdí, že tá zima je z toho, že susedia robia prievan.. a tak dookola). Je to však aj pre mňa strašne psychicky náročné. A hlavne neviem, ako mám k nej pristupovať, čo jej mám/nemám hovoriť? Akékoľvek racionálne argumenty z mojej strany neberie do úvahy, stále skončíme pri tom, že jej neveríme a robíme z nej blázna . Ja jej stále vravím, že ju ľúbim a že jej chcem pomôcť, že jej veľa vecí verím, ale niektoré holt proste nie... Nechcem jej tvrdiť, že aj ja pociťujem zimu a tlak v byte, keď to tak nie je. Rozmýšľala som nad tým, že oslovím nejakého psychiatra (nie tú doktorku, ku ktorej mamina chodí, pretože tá sa mi - pri všetkej úcte - javí, akoby mala problém aj sama so sebou) a poprosím ho o radu.. ale vôbec netuším, na koho sa mám obrátiť, či si len tak nájsť kontakt na nete a skúsiť sa spýtať.. fakt netuším, kto by mi mohol pomôcť . Cítim sa tak bezradne... Hlavne mamina okrem mňa nikoho nemá, ja bývam v 100 km vzdialenom meste, kde mám prácu, hypo na krku a potrebujem byť psychicky v poriadku, aby som mohla jednak pomôcť jej a jednak aby som aj sama dokázala fungovať. Avšak už aj ja meliem z posledného . Vedeli by ste mi prosím poradiť, ako ďalej postupovať? Máte niekto skúsenosť s tým, za aký čas by mohli tie lieky začať zaberať? Viem pre ňu spraviť ešte niečo navyše? Vopred vám ďakujem za akúkoľvek pomoc.

Ahoj lulu23,
myslím si, že si určite urobila dobre, keď si zobrala mamu k psychiatričke. Častokrát to majú príbuzný dosť ťažké, a to najmä v začiatkoch choroby. Je vždy otázne, ako pacient užíva/neužíva lieky. Mnohokrát uznanie si ochorenia je dlhodobý a náročný proces. Podľa všetkého Tvoja mama skutočne trpí duševnou chorobou. Osobne ma napadá vybavenie klinického psychológa, ktorý môže pomôcť smerom k poznaniu ochorenia. Považujem aj veľmi podstatné užívanie predpísaných liekov. Netuším ohľadom nemocnice, pravdepodobne aj doktorka si myslí, že ambulantné liečenie je dostačujúce. Možnosťou by mohol byť aj psychiatrický stacionár, ktorý napomáha zotaveniu aj pacientom s takýmto ochorením, avšak keďže je mama mimo domu kompenzovaná, pravdepodobne tipujem, že by bol pre ňu nie príliš vhodný, hoci na druhej strane aj mne stacionár pomohol. Jeho výhodou je, že k dispozícii je aj personál, ktorý sa spravidla vyzná "vo veci" a takáto forma liečby je dostupná v každom krajskom meste.

Na záver len toľko, že budem Tebe aj mame držať palce, aby smerovanie k lepšiemu stavu či vyliečeniu bolo čo najkratšie. Tuto

Ahoj Tuto,
ďakujem za rýchlu odpoveď. Čo sa týka nemocnice, pred návštevou ambulancie psychiatra v našom okresnom meste sme boli aj tam. Rovno sa ma pani doktorka spýtala, čo si myslím o prípadnej hospitalizácií maminy, avšak zároveň dodala, že s tým mamina musí súhlasiť, čo ona samozrejme odmietla. Preto napísala mamine správu, že má tento problém doriešiť ambulantne v psychiatrickej ambulancii. Tam sme teda šli. Ale úprimne, pani doktorka, u ktorej sme skončili, mi veľmi profesionálna neprišla. Jednou vetou sa maminy spýtala, aký má problém, potom 20 minút niečo ťukala do počítača, podala mamine recept a dovi dopo, vidíme sa o mesiac . Musela som sa jej vyslovene spýtať, čo to mamine predpísala, aby som aspoň ako-tak bola v obraze...
Počula som aj o psychiatrických stacionároch, ale presne ako píšeš, myslím si, že momentálne by to pre maminu asi nebolo aktuálne, keďže cez deň je v práci a tam sa cíti dobre. Problémy má iba doma. Už som uvažovala aj nad tým, či by nebolo lepšie ju presťahovať.. ale jednak o tom nechce ani počuť a jednak neviem, či by to pomohlo...
Veľmi ma táto situácia vyčerpáva, tento rok bol aj pre mňa veľmi náročný a ešte sa k tomu pridružila aj mamina choroba. Niekedy mám pocit, že už nevládzem, všetko veľmi citlivo vnímam a hlavne keď som u nej doma mám čo robiť, aby som sa nerozplakala. Vidieť svoju mamu, ktorá ma celý život sama vychovávala, v tomto stave s vedomím, že jej neviem pomôcť, je strašné . Aj preto som vďačná za každú radu a povzbudivé slovo <3.

Ahoj Lulu, v podstate diagnóza bola stanovená správne, ide o paranoiu, má to u Tvojej mamy typický klinický obraz. V prípade týchto porúch sa začína vždy risperidónom, čo je Rispen, ak liečba nemá efekt, čo často nemá, tak sa pristupuje k ďalším antipsychotikám. Nejdem sa zastávať lekárky, ale v podstate keď počula tvoju mamu rozprávať, tak jej bolo jasné, o čo ide, možno preto sa v tom nechcela viac vŕtať. Totiž neodporúča sa tieto bludy, ktorými tvoja mama trpí, príliš rozoberať, lebo na ne pacient ešte viac upriami svoju pozornosť. Takisto nie je dobré s nimi ani súhlasiť, ani ich vyvracať, ale zachovať neutrálny postoj. Ty jej samozrejme môžeš povedať, že si myslíš, že to nie je pravda, ale nesnaž sa jej ich logicky vyvrátiť, lebo v súčasnom stave sa v nich ešte viac utvrdí. Na ďalšej kontrole treba psychiatričke povedať, že stav sa nemení, že treba liečbu pozmeniť. Najlepšia by určite bola hospitalizácia na nastavenie na liečbu. Možno by si mohla mame vysvetliť, že v nemocnici jej pomôžu s tým, aby nepociťovala nežiaduce následky toho "zariadenia" či prievanu.

Filipka,
ďakujem za odpoveď. Práve v tom nemám jasno, za aký čas sa účinok toho Rispenu môže prejaviť, či je mesiac dostatočne dlhá doba na posúdenie, či zaberá alebo nie? Viem, že hospitalizácia by jej asi pomohla, ale podľa vyjadrenia lekárky vraj maminu nemôžu donútiť, aby na liečenie šla, tak neviem, ako ju presvedčiť? Ona tam totiž dobrovoľne určite nepôjde . V každom prípade ďakujem za radu, aspoň budem vedieť, ako mám reagovať, keď mi zas začne rozprávať o všetkých tých veciach, ktoré pociťuje...

Ahojte, ozývam sa po dlhšom čase. S maminou je to čím ďalej, tým horšie. Liečbu odmieta a nedokážem ju nijako presvedčiť, aby to aspoň skúsila. Pred 3 rokmi sme museli predať jej byt, lebo v ňom "kvôli susedom" nedokázala fungovať. V novom byte bol chvíľu pokoj, avšak po pár mesiacoch sa všetko zopakovalo a trvá to doteraz. Opäť mi tvrdí, že susedia vytvárajú nejakým zariadením tlak, ktorý ju až vyhadzuje z postele, nemôže poriadne spať, v noci radšej sedí na balkóne a pod... Cez deň je v práci a tam je všetko v poriadku. Najnovšie si začala na nohu lepiť náplaste proti bolesti, vraj ju strašne bolí od kolena po členok (kvôli tlaku od susedov), akoby jej ju niekto trhal.. Vravela som jej, aby s tým šla k lekárovi, ak ju to tak bolí, ale tvrdí mi, že ju to bolí iba doma . Je možné, že niekto pociťuje naozaj ostrú bolesť, ale iba ak je v určitom priestore? Nechcem nič zanedbať, som ochotná vybaviť jej aj lekára, ale ona nechce, a už fakt neviem, či ju tá noha naozaj bolí, alebo si to namýšľa.
Som z toho psychicky už dosť vyčerpaná a keď k nej prídem na víkend, odchádzam od nej so stiahnutým žalúdkom, čo mi spôsobuje aj ďalšie zdravotné problémy. O ničom inom sa nechce baviť, iba o svojich bludoch, snažím sa ju však vždy stopnúť a zmeniť tému. Prestala už aj TV pozerať, len sedí na posteli alebo leží a ja neviem, ako jej pomôcť . Pred rokom som aj kvôli tomuto sama skončila u psychológa, ktorý ma doteraz dáva dokopy, ale niekedy mám pocit, že už to prestávam zvládať .

Ahoj lulu! Za seba asi to, že lekár bude pravdepodobne nevyhnutný. Aj obvodný majú dosť skúseností aj praxe s podobnými diagnózami. Za seba, ako názor, môžem uviesť to, že sa môže aspoň odpútať nejakými spoločenskými hrami, rozpozeraním jemnejšieho seriálu a podobne... Myslím si, že to je len malá výpomoc a lieky budú pravdepodobne nutné. Tuto

Ahoj Lulu,
chcela som sa spytat, ako sa ti dari s maminou, ci ste sa niekam posunuli, bola uz u psychiatra? My riesime podobný problem so sestrou, ale uz je hospitalizovaná, nasadili jej liečbu, avšak stale rozpráva bludy. Čakáme, ci liečba zaberie.
Dakujem

Ahoj Katka,
bohužiaľ, mamina liečbu odmieta . Momentálne sme v akomsi "stand-by" režime, to znamená, že keď k nej na pár dní v mesiaci prídem, snažíme sa tejto téme vyhýbať. Samozrejme, že stále pociťuje rôzne tlaky, málo vzduchu, všetko ju vraj bolí, lebo susedia púšťajú klimatizáciu, dokonca aj keď je vonku veterno, môžu za to susedia, lebo zapínajú tie svoje prístroje... Ale nereagujem na to. Akonáhle by som jej začala vysvetľovať, že fyzicky tieto veci nemôžu byť reálne, spustila by sa lavína presvedčovania z jej strany, že to tak určite je a ja jej neverím. Tak som jej zaobstarala CBD olej, ten je vraj dobrý aj na takéto diagnózy a aj ho začala užívať na upokojenie, ale kvôli očkovaniu ho vysadila. Mamina chodieva do práce a aspoň tam je v kľude, domov chodí len prespať a nejako to pretrpí. Ale viem, že sa trápi a neviem, ako jej inak pomôcť Ak je tvoja sestra hospitalizovaná, je to ten lepší prípad, lebo je pod dohľadom lekárov a má nasadenú liečbu. A tá vie byť efektívna, len je to dlhodobý proces. Držím palce, nech sa sestrin stav zlepší. Viem, aká je to záťaž pre celú rodinu