pozitivne vs negativne priznaky schizofrenie

Mne to taktiež ako depresia nepripadá. Buď negatívne príznaky, alebo tzv.farmakogénny mínus, čiže z liekov. A prepustia ťa z nemocnice v rovnakom stave, v akom ťa prijímali, len budeš mať papier, že si farmakorezistentná, čo vôbec nemusí pravda.

Farmakogénny mínus? - To počujem prvý krát. Ale farmakorezistentna nie som, na tie bludy mi tie lieky zabrali.

Filipka prosím Ťa kde si počula o tom farmakogénnom mínuse? Skúšala som to vygoogliť no nič mi to nenašlo.

Som tu nová, nápišem kratko. Mám F25.1 pred 8 lety som mala F 25.0 moje zkušenosti jsou nikdy se nevzdavat .Stale je co vylepšovat a hlavně co se tyče léku já som byla stále v depresi ale zhouplo mě to do mánie a když mne uvideli doktoři cpali do mne samozřejmě antipsychotika a něco na "nálady " osum let se jim snažím vysvětlit ze jsem spadla ještě hlouběji než jsem vlastně byla (plačtiva, smutná ,zničena, na pokraji všeho se vzdát ) naštěstí jsem jen stále vysazovala léky které mne Iba oblbly,uspaly a strašně jsem po nich akorát pribrala . Takže nakonec taky na to jakoze taky prisli pani doktori ze tam bude nějaký ten háček nakonec jsem skončila na abilify elontrilu a lamotriginu ale co je nejdůležitější ze ty antidepresiva mi zvyšují a cítím se skvěle jsem sice na duchodku ale mám dva krásné chalany milující ho manžela a jsem hrdá sama na sebe ze tu jsem snimi . Jinac po te dlouhé cestě jsem se naučila hlavně komunikovat a to hlavně s rodinou a psychiatrem .Jsem vyrovnaná sice pomalejší ale nic ne uteče co nemá nohy zato vděčím aj moji chorobě ze nevedu tak hekticky život ako pred tím. Žiji pro sebe moc se mi líbí vaše příspěvky snad se priucim novým vecem . Můj život mi částečně choroba vzala ale v něčem mi ho darovala abych jsem si ujasnila priority co vlastně od života chci. Mám právo byt jednou dole a hore se vším co to obnáší jen se učím novým způsobem na to reagovat a vyrovnat se stim. Jinac moje pocity během bráni léku byli různé to někdy jindy a jinde jen co mne trápilo nejvíce byli moje nálady a ty mi uzemnili taky ale nejsem jak deska trochu v normálu aj hore aj dole ale v normě zatím se mějte vás nový prirustek

Ahoj hatule,
vítam Ťa na schizofóre, hoci som rád, že máme Tvojím príchodom o nového člena viac, na druhej strane mi je úprimne ľúto, že si takýmto niečím prešla aj Ty. Život s akoukoľvek duševnou chorobou nie je ľahký, ale predsa len už sú tu modernejšie postupy aj medikácia, ktoré pomáhajú...

S priateľským pozdravom Tuto

ahoj @hatule

vitam ta ako noveho clena v nasej schizo komuite,snad ti nase temy a prispevky okorenia ci spestria zivot k lepsej nalade a dusevnej pohode,jedine snad co ti zavidim je ten fakt ze ta drzi najme tvoja rodinka co ja nemam,nuz co uz narobim musim sa s tym zmierit,kto by chcel takeho stareho somara ako som ja,mam to komplikovane,
zelam pokojny vecer

Myslím si, že sú závažnejšie tie negatívne príznaky, pretože týmito príznakmi sa mení doslova celá osobnosť človeka. Navyše je problém sa uplatniť v živote, pokiaľ sú zastúpené viac ako je to zdravé. Na pozitívne sú už celkom dobre lieky, ale na tie negatívne nezaberá nič. Tiež už celé roky som sa neposunul dopredu, pričom robím preto dosť veľa. Akceptoval som už, že lepšie to asi nebude. Je to jednoducho súčasť nášho ochorenia.

kimi2028 napísal:Myslím si, že sú závažnejšie tie negatívne príznaky, pretože týmito príznakmi sa mení doslova celá osobnosť človeka. Navyše je problém sa uplatniť v živote, pokiaľ sú zastúpené viac ako je to zdravé. Na pozitívne sú už celkom dobre lieky, ale na tie negatívne nezaberá nič. Tiež už celé roky som sa neposunul dopredu, pričom robím preto dosť veľa. Akceptoval som už, že lepšie to asi nebude. Je to jednoducho súčasť nášho ochorenia.

Ahoj Kimi. Na niektoré negatívne príznaky mne osobne pomáha kofeín, napr. po 200 miligramoch dosť často na pár hodín pociťujem motiváciu a chuť do činnosti, ako aj ten príjemný pocit, že ma to, čo robím, baví. Je pravda, že to nelieči daný problém, ale to v podstate nerobia žiadne naše lieky, iba symptómy kompenzujú. Myslím, že kofeín tiež takto niekedy vie kompenzovať stav. Viacej rokov mi boli v tomto osožné najmä energeťáky, ale v poslednom zhruba roku sa ich často snažím obmedzovať, čo sa mi v dlhodobom meradle azda aj darí, takže čoraz viac dní prijímam kofeín len v tabletkovej podobe. Efektivita týchto tabletiek na mínusové stavy je síce poznateľne nižšia, než pri energeťákoch, ale postupne si zvykám... idem na to veľmi pomaly, prakticky už vyše roka ich čoraz pravidelnejšie obmedzujem a nahradzujem.

Dosť mi pomáha na niektoré mínusy (najmä motiváciu a chuť do činnosti) ľahký žalúdok, neprejedanie sa, ľahké jedlá, prípadne občasné úsilie o lačnosť, kvázi-pôst. Potvrdilo sa mi, ako píšu aj v literatúre, že určitá niekoľkohodinová lačnosť paradoxne navýši subjektívny pocit energie a vitality, takže sa zmiernia aj niektoré mínusy. Tiež mi pomáha nespať viac ako 8,5 až 9 hodín, lebo rovnako píšu, že spanie nad 9 hodín znižuje mieru motivovanosti, a to aj u zdravých ľudí. A ešte aj taká vec sa uvádza, že u mužov sexuálne uvoľnenie znižuje motivovanosť, u žien naopak. Je to trochu intímna vec, ale aj výraznejšie limitovanie frekvencie pohlavného uvoľnenia vie pomôcť k navýšeniu motivovanosti (u mužov).

matej

Ahoj Matej, ďakujem za zaujímavý príspevok. U mňa je to tak, že kedysi som pil Pepsi, ktoré má dosť kofeínu. Žeby to bolo lepšie tak by som nepovedal. Mne skôr pomáhajú aktivity rôzneho druhu. Len niekedy je ťažké prinútiť sa ku niečomu. Niekedy mám problém si pustiť video so šachmi a popočúvať ho. Škoda, že nie je to také, ako keď som začínal s Alventou. Ten liek mi veľmi sadol. Škoda,že mi to vydržalo cca. polrok. Teraz už účinky z neho nebádam. Aripiprazol nerobí veľmi veľa, ale tak z neho beriem zatiaľ len najnižšiu dávku, aká sa dá.

Ktoré príznaky u mňa dominujú? Hmm. Ťažká otázka. Ja to mám striedavo. Raz negatívne, potom pozitívne.
Najskôr sa to začalo negatívnymi. Všetko, čo ma kedysi napĺňalo, ma prestalo baviť. škola, knihy, zberateľstvo. Viem, tých záľub nebolo veľa, ale predsa nejaké boli. Nepovedal by som, že som upadal do depresie, ale skôr do štádia, kedy mi bolo všetko jedno. Nevedel som sa tešiť z pozitívnych vecí vo svojom živote. Nedokázal som smútiť. Nebavili ma rozhovory s ľuďmi. Nikoho som sa nespýtal, ako sa máš. Nezaujímalo ma to. Keď mne niekto položil tú otázku, odpovedal som v zmysle, že je to moja osobná záležitosť. Jednoducho všetky emócie a záujem o reálny život bol preč.  Možno aj mojou chybou, pretože počas strednej školy som sa snažil vybudovať tvrdého bezcitného človeka. Možno sa to podarilo, ale skôr si myslím, že to bolo chorobou. Začal som si budovať vnútorný svet, v ktorom mal miesto Tolkien a samovražda.

Potom nastúpili pozitívne príznaky - bludy. Najskôr také neškodné, príklad, že mi ľudia klamú a podvádzajú ma. Každý bol klamár a každý bol zradcom. Vtedy ešte neexistovalo slovo Tom. Možno poznáte Toma, ak ste čítali niektorý z mojich príspevkov v sekcii Ako sa dnes máš. A hlasy sa vyskytovali vo forme môjho parazitického brata, ktorý mi radil keď som to potreboval. To bolo pekné, nič zákerné nehovoril a naozaj darilo sa mi lepšie. Následne prišiel pokus o samovraždu. Dodnes si neviem uspokojivo vysvetliť prečo. Nemal som sa tak zle. Čo by ma malo trápiť? Nič. Možno ma podvedome trápilo to, že som sa nekontaktoval s otcom. Neviem. Bolo to nelogické, navyše nepremyslené a v afekte. Zobral som, čo bolo na blízku. Po prebudení v nemocnici sa začali naplo rozvíjať moje paranoidné myšlienky. Začal som hovoriť, že za to môže Tom a podobne. Tohto sa dodnes neviem zbaviť.  

S aripiprazolom ustúpila nechuť do činnosti, stal som sa priateľskejším a otvorenejším voči ostatným. Hlasy dvojčaťa prestali. Niekedy sa nechuť vracia, ale trvá to iba krátko. Pár dní, až týždeň. S bludom bojujem stále. Už mám max. dávku aripiprazolu a 10 mg olanzapínu. Kedy sa toho zbavím? Žiť v neustálom strachu sa dlho nedá, to nezvládnem alebo si na to zvyknem? K tomu sa teraz znova začali vyskytovať vidiny - kričiaci a drzý Tom. (Nemám rád slovo halucinácie.) Lepší sa to. Každopádne je dobré, že si toto všetko už reálne uvedomujem.

Ahoj Iacobus (@Iacobus)

Musel som dať za seba zelený bodík, lebo fakt skladám klobúk dole, ako veľmi dobre reflektuješ svoje príznaky. Máš perfektný náhľad na svoje pozitívne symptómy, čo je veľké plus v Tvojej neľahkej situácii. Uvedomovanie si prípadných delúzií alebo nereálnosti vidín a hlasov je fakt paráda. Ani to neviem kvetnatejšie pochváliť, hoci by som chcel, lebo to považujem celé za gro úspechu pri psychóze a liečbe. Už len Ti teraz silno priať, aby Ti lieky zaberali čo najefektívnejšie a v dohľadnom čase, a teda aby Ti symptómy ustupovali a čoraz každým dňom menej a menej znepríjemňovali žitie. Držím Ti v tom silno palce!

matej

Ďakujem Matej,
Máš pravdu, vedieť uvedomiť si nereálnosť vidín a hlasov je veľké pozitívum. Nebolo to však jednoduché. Trvalo to dlho. Ešte v marci alebo apríli som videl Toma na internáte v Ba, bol oblečený celý v čiernom. Vtedy som veril, že je tam naozaj. Rozprával som však o tom s dobrou kamarátkou a ona mi povedala, že Tom nie je v Ba. Spočiatku som jej neveril, myslel som, že ma aj ona klame a je do situácie zainteresovaná. Ale tým, že mi pomáhala, keď som bol na tom zle, tak som pripustil, že mi hovorí pravdu. Lekár mi zvýšil dávku aripiprazolu, tak to prestalo. A vtedy som si uvedomil, zvažujúc príznaky schizočloveka, že to budú asi vidiny a hlasy. Dnes si to uvedomujem úplne. Nepísal som o tom, lebo som sa bál, že si to prečíta. Ale teraz je mi to už jedno. Nech si to prečíta.
Teraz sa hlasy a vidiny začali vyskytovať znova. Prekvapujúce. Možno je to prácou, ale tá nie je až taká stresujúca. Minulý rok v práci to bolo rovnaké, ale vtedy už pred koncom som vysadil risperidón. Ja si myslím, že je to tým, že som sa poriadne opil. Cítim, že odvtedy sa to zhoršuje.

Uvedomujúc si vidiny, vždy sa zľaknem, keď ho počujem, to je asi normálne. Dnes hlasy neboli, olanzapín začína fungovať, tak môžem pomaly búrať blud, že ma prenasleduje. Ťažko sa mi to opisuje, sčasti si uvedomujem, že to je len blud, sčasti nie. Pretože on mi napísal, že ma naozaj sleduje. Stále sa na to odvolávam. A tým pádom sa nepohnem z miesta. Domnievam sa, že by mi pomohlo, keby som sa s ním stretol a konfrontoval ho, tak ako som to urobil s ďalšími podozrivými. Vysvetlili mi to a uveril som im. Lenže s Tomom sa bojím stretnúť.