Poznáte svoju motiváciu?

Presne, ako vraví Lístie, aj mojou motiváciou je veľmi často práve túžba o sebestačnosť. Motivuje ma prebrať sa z mrákot to, že chcem dokončiť školu (už len 10 mesiacov do štátnic! ). Neviem presne, na čo mi reálne bude... teda okrem tých vedomostí a schopností, tak pracovno-právne mi až tak neposlúži. Chcem jedného dňa mať svoj 1-izbový byt, najlepšie podľa optimistického scenára bez úveru (to by znamenalo šetriť ešte bezmála 12 rokov, je ale reálne, že to budem musieť riešiť skôr, takže sa úveru nevyhnem ). A pohýňa ma potom dopredu to, že chcem byť šťastný a pokojný a psychicky vyrovnaný, zrelý. To ma niekedy motivuje k tomu, aby som sa vzdával takých názorov a presvedčení, ktoré mi v tomto cieli bránia. Ťažko to však odhadnúť jasne.

Keď som depresívny, tak ma motivuje sa prebrať zodpovednosť, že musím ísť do tej práce, že nemôžem neprísť. Že reku pred šéfkou neobstoja moje depresívne výlevy a plače ako dôvod, prečo som neprišiel do roboty.

Takže ma vlastne pohýňa vpred ten predpoklad lepšej budúcnosti, ako si to Tuto nazval. Budúcnosť sebestačnosti, svojho bývania, stabilnej práce a príjemného šťastia a pokoja v psychike. Tiež ma pohýňa dopredu túžba žiť aktívne a povedať si pri hodnotení určitého obdobia, že sa to a ono podarilo a urobilo.