Schizotypova porucha

Zdravim

Ahoj, mám diagnostikovanú ťažkú schizoidnú poruchu osobnosti a schizotypovú poruchu --- mám strach z ľudí, skoro vôbec nevychádzam z domu, nemám žiadnych kamarátov --- mám pocit, že ma ľudia nenávidia a chcú mi ublížiť..

Chodí sem ešte niekto podobný?

Ahoj schizo2,
veľa príznakov majú takéto choroby spoločné, niekedy sa môže jednať o odlišnosti skôr v intenzite ako v samotnom príznaku. Pokiaľ čítavaš fórum narazíš na tieto príznaky u niektorých z nás.

Osobne som si prešiel aj tým, že som kedysi v začiatkoch choroby nechodieval nikde, bál som sa ľudí, že ma neustále pozorujú a chcú mi aj uškodiť. Každý z nás tu mal všeličo a rôznymi nepríjemnými záležitosťami sme si prešli. Želám Ti preto, aby sa Ti aspoň o kúsok polepšilo.

Vitaj na fóre. S pozdravom Tuto (schizoafektívna porucha F25)

Ja som mal také to strach našťastie len pár dní... ale aj ja som podobné pocity mával. Jak píše Tuto, týchto pocitov je veľa a viacerí ich zdieľame. Držím palce aby sa to zlepšovalo a hádam bude k tomu nápomocné aj toto fórum.

J.

Tuto, xkrchnav

Ďakujem za privítanie aj povzbudenie.

Ahoj schizo2.

Voľakedy som mával tieto strachy aj ja veru. Snažil som sa ich prekonávať tým, že som chodieval s mamou na nákupy pod zámienkou, že jej akože chcem odniesť tašky. No ale bola to obvykle des a hrôza, lebo bývam na sídlisku plnom vysokých činžiakov, a každé okno, každý balkón, každý okoloidúci, všetko sa na mňa dívalo a hodnotilo ma. Bývali akože znechutení či ohromení z mojej červenej tváre, alebo z toho ako chodím, ako sa pohybujem, alebo z toho ako obézne vyzerám. Proste každý pohľad ma takpovediac ranil, dotýkal sa ma osobne. Všade som cítil, že mi škodia svojimi hodnotiacimi úsudkami a že ma všetci vnímajú veľmi negatívne ako babráka, menejcenného človeka. Niečo podobné to bolo ako Tvoj pocit, že Ťa ľudia nenávidia. Len mňa nenenávideli, mňa iba zle hodnotili, prípadne ohovárali.

Všetko to bola strašná vzťahovačnosť, niekedy vyostrená do paranoje. Usiloval som sa to prekonávať, naďalej som chodil stoj-čo-stoj do tých obchodov a marketov s mamou, aby som sa vystavoval "sociálnemu prostrediu ulice a obchodov". Bývalo to ťažké, aj som prepadal z toho do depresie, čo som vtedy nazýval, že "je mi proste psychicky zle". Nebol to presný smútok, ani hnev, bolo to len "je mi psychicky zle", teda akýsi všeobecný zlý pocit.

Neviem, čo na to pomáha, keď máš tento symptóm vyjadrený ako príznak poruchy osobnosti. Ja som to mal ako súčasť schizofrénie/schizoafektívnej poruchy. Pomohlo mi to antidepresívum Escitil (escitalopram), tiež depotné antipsychotikum Risperdal Consta (risperidón) a pamätám si, že keď som šiel na ulicu, tak som si bezprostredne dával anxiolytiká (najmä Rivotril, Xanax, Lexaurin a takéto podobné). Ešte dodnes mám schovaný Neurol (anxiolytikum) v zásuvke, že keby náhodou som sa mal zle cítiť na ulici v prostredí veľa ľudí.

Držím palce, schizo2. Nech sa to postupne aj u Teba zlepšuje.
Matej

Matej - ďakujem, dúfam, že bude.

Tie okná to mám tiež, ako keby celé tvoje okolie ťa poznalo. Ale ja to mám asi ešte viac vyostrené do paranoie, to ale radšej nebudem už rozoberať..