Zrovna čítam...

Momentálne čítam knihu od Normana Vincenta Peale-Sila pozitívneho myslenia je sqelá

Už pomaly končím čítanie knihy "Vzorec šťastia". Je veľmi skvelá, dávam jej 100%. Veľmi sa mi páči a rozhodne môžem povedať, že ma mnohé jej kapitoly už v myslení posunuli a obohatili. Doporučujem všetkým.

Dočitujem:
L.N.Tolstoj: Anna Karenina
Myslím, že tých cca 700 strán v dvoch dieloch a čas prečítania by sa dal pravdepodobne využiť aj inak. Zostáva mi necelá stovka strán. Štýl písania, aj preklad je výborný, keď sa mi nebude chcieť spať, budem čítať.
Na dlhé zimné večery však odporúčam.

Teraz čítam- ešte mi zostáva pár strán :Slepačia polievka pre dušu: Keď vám život dá citróny, urobte si citronádu-oddychové čítaníčkopre dušu

Teraz čítam knihu od LUISE L.Hayová :Láska sa rodí v tebe.Som na ceste...hľadám sa,lúbim samu seba-odpušťam si a liečim sa- hlavne každému prajem pozitívne myslieť

ZUZANQA napísal: Teraz čítam knihu od LUISE L.Hayová :Láska sa rodí v tebe.Som na ceste...hľadám sa,lúbim samu seba-odpušťam si a liečim sa-  hlavne každému prajem pozitívne myslieť

Palec hore a plusový bod k tomu. Hayová je super.

Palec hore a plusový bod k tomu. Hayová je super. [/quote]

to som rada ze sa páči prajem vela lásky

tak  sa aj ja prihlasim teda pochvalim,je to moja uplne jedna z prvych knih co sa tyka beletrie a som rad ze som natrafil na ttuto sci-fi+horor beletriu,je super,vzdy ked idem do postele precitam par listov,strieadam to s legendami a osobnostami dejin,momentalne docitavam 3.diel a tesim sa na stvrty,





&action_type_map=["books.reads"]&action_ref_map=[]&fb_collection_id=14&ref=profile]Tetovaný

&action_type_map=["books.reads"]&action_ref_map=[]&fb_collection_id=14&ref=profile]Pouštní kopií

&action_type_map=["books.reads"]&action_ref_map=[]&fb_collection_id=14&ref=profile]Valka za bíleho dne

&action_type_map=["books.reads"]&action_ref_map=[]&fb_collection_id=14&ref=profile]Trun lebek


s netu som si stiahol sci-fi+horor beletriu v pocte sa pochvalim okolo 2100 eKnih presne 2125 eBooks,sa mozem do smrti ucitat a v truhle obracat niekolkokrat,hehe

V tieto dni okrem iného čítam knihu "Štyri dohody". Hoci titul poznám už dlho, až teraz som sa na doporučenie pustil do jeho čítania. Prečítal som asi polku knihy - úvodné vysvetlenia a prvé dve dohody. Zatiaľ dávam knihe 4 body z piatich, čiže v podstate sa mi obsah celkom páči. Najviac ma oslovila dohoda "Neber si veci osobne", ktorá okrem iného motivuje čitateľa k tomu, aby nebral osobne nielen zlé reči, ale ani tie dobré, teda pochvaly. Skrátka by sme nemali ani chcieť, aby nás druhí chválili alebo uznávali - v duchu hesla: môj svet (sen) nie je o druhých, nezávisí od druhých, ich vlastné slová a názory sú o nich samotných, a nie o mne. Aj prvá dohoda o bezúhonnosti slova, zanechaní klebiet a zrušení dohôd, ktoré sme boli uzavreli so životom na základe rečí iných ľudí, aj táto dohoda sa mi pozdáva. Mne by sa zišlo zrušiť dohodu, že som špatný, nesexi, ženám odpudivý. Alebo že som biely červenolícňák, a preto nehodnotný a škaredý. Musím si teda pouzatvárať nové dohody, ktoré ma nebudú zotročovať a spôsobovať mi utrpenie.

Ešte mám pred sebou asi 60 strán, tak zajtra-pozajtra to už dorazím.

Matej napísal:V tieto dni okrem iného čítam knihu "Štyri dohody".

Žiaľ, prečítal som už 3 dohody a do štvrtej sa musím nútiť. Nejako ma to až tak nebaví. Sám som prekvapený, ale nepríde mi to motivačné alebo dobíjajúce energiu. Navyše sa neviem stotožniť s pojmom slobody, aký sa v tej knihe prezentuje (sloboda ako odpútanosť od všetkého, čo nám do mysle vkladá spoločnosť a druhí ľudia, teda výchova k absolútnej originalite a svojhlavosti, ja som skôr "follower", mám rád zabehnuté mentality a rád idem cestou, ktorú už vydláždili a premysleli iní, rád sa učím tomu, čo už tu bolo v minulosti dobré a dobre vyargumentované).

Uvidím, kedy konečne prečítam štvrtú dohodu. A ešte tam je aj celá kapitola o niečom ďalšom, a to keď som si prelistoval, vôbec ma nelákalo. Mrzí ma to, ale knihe dávam 2,5 hviezdičky z piatich.

V súčasných dňoch študujem Tollovu "Silu prítomného okamihu". Zatiaľ mám za sebou asi niečo vyše 30% obsahu a chcel by som sa podeliť s tým, ako zatiaľ chápem jeho slová. Resp. čo som si zatiaľ z tejto knižky odniesol do života ja.



Nuž, veci sa podľa knihy majú asi takto. Naše vedomie sa vyznačuje len tým, že je, teda bytím ako takým, je súčasťou bytia, jednoducho je. Je číre, čisté a plné. Naša myseľ je iba jeho nástrojom. Zatiaľ čo ja ako človek som svojím vedomím, moja myseľ nie je mnou - základom osvietenia je uvedomenie si rozdielu medzi sebou a svojou mysľou, identifikovať svoju myseľ len ako svoj púhy nástroj, púhy nástroj svojho vedomia. Myseľ je v zásade problematická, vyznačuje sa racionalizovaním a analyzovaním problémov v časovom horizonte (čiže analyzovaním problémov z minulosti /spomienky/, alebo z potenciálnej vyfabulovanej budúcnosti /obavy/).

Problémy delíme na všeobecno-sociálne a osobné. Všeobecno-sociálne sú spoločenské, ekonomické, politické a takéto rôzne, ktoré zasahujú vzťahy medzi ľuďmi a sú komunikované naprieč ľuďmi. Na tieto problémy je myseľ a jej schopnosť racionálnej analýzy veľmi užitočná a dokáže produkovať riešenia, nápady, názory. To je v poriadku. Ale potom je tu kategória osobných (resp. psychologických) problémov, ktoré existujú len v mysliach jednotlivcov. Každá myseľ má svoje sústavy problémov a tieto problémy sú fiktívne v tom zmysle, že za hranicami danej mysle nemajú moc, neexistujú. Sú fabulované len mysľou jednotlivca. Tuná je myseľ naopak mimoriadne neproduktívna a škodná, nefunkčná. Jej racionálne analýzy väčšinou slúžia na dôvodenie, prečo si v emočnej rovine odňať úsmev, dobrý pocit zo seba, z druhých, prečo sa cítiť mizerne a celkovo sa trýzniť negatívnymi emóciami, ktoré si v tomto smere spôsobujeme vlastne sami, hoci často nie vedome.

Riešením osobných psychologických problémov, z ktorých pochádza emočná bolesť a sebatrýznenie, je uznať, že ich fabuluje neproduktívna myseľ, ktorá nie je totožná s nami, s mojím vedomím. Ja nie som svoje problémy, nie som svojou mysľou, tieto problémy nejestvujú objektívne, sú len v hraniciach nefunkčnej mysle. Vzhľadom na to, že myseľ analyzuje problémy vždy minulé zo spomienok, alebo budúce vo forme obáv, tak treba pri úsilí vymaniť sa z jej područia obrátiť pozornosť len na čisto prítomný okamih. Sila prítomného okamihu je v tom, že v tejto sekunde sme mimo mysle, je v hlave ticho a nerieši sa žiadny problém, lebo žiadny problém v prítomnom okamihu mimo časovosti a racionality mysle nejestvuje. Človek jednoducho nemyslí na nič, iba na aktuálne bytie svojho vedomia, intenzívne si uvedomuje, čo aktuálne robí a že prosto "je" (od slovesa byť). Uvedomuje si žiarivo aj bytie vecí navôkol. Na nič nemyslí, vzdáva sa tejto hry neproduktívnej mysle a myseľ využíva len účelovo na produktívne veci, keď rieši všeobecno-sociálne otázky alebo praktickú stránku života, ktorá sa vyznačuje tým, že nevyžaduje emočnú reakciu. Naopak všetky osobné psychologické problémy si práveže žiadajú emočnú reakciu, človek si na základe ich analýzy, ak sa začne stotožňovať s mysľou, nevšimne, že vlastne nájde kopec dôvodov cítiť sa emočne mizerne a sám sebe odoprie "dobrý pocit". Ak myseľ neprekukne a neuzná rozdiel medzi svojím vedomím a mysľou, bude si myslieť naďalej, že jeho problémy nie sú umelo fabulované, ale že odrážajú nejaké objektívne okolnosti. A pritom sú to len záležitosti racionality mysle, ktorá je v prípade osobných psychologických problémov veľmi silno neproduktívna, až nefunkčná.

A preto má význam len prítomný okamih. Bezčasovosť prítomnosti, žiadne spomínanie na nič zlé, ani dobré, žiadne obávanie sa a domnievanie sa budúcich vecí. To všetko je parketa mysle a jej hry na osobné, vyracionalizované problémy. My sme povolaní len k číremu vedomiu a uvedomovaniu si jedného "teraz", v ktorom niet skutočného psychologického problému, a teda ani dôvodu na emočné sebatrýznenie. Myseľ použijeme vlastne až vtedy, keď potrebujeme riešiť všeobecno-sociálny problém, alebo niečo z praktického života, čo samo osebe z princípu nepýta emočnú reakciu (napr. naplánovanie si nákupného zoznamu, stanovenie si cieľa, vyjadrenie názoru k nejakej otázke, riešenie nepsychologických problémov ako trebárs poskladanie nábytku, pracovné úlohy v zamestnaní a podobne).

Zatiaľ teda po 30% knihy som dospel k takejto interpretácii prečítaného textu. Celkovo sa mi tie myšlienky páčia a aj keď znejú v mnohých aspektoch ezotericky, celkom to vie dobre pomáhať, keď si nechcem robiť starosti z problémov, ktoré uznávam, že sú len v mojej mysli a nie sú objektívne.

Tak som si vravel, že možno sa nie každému z Vás tá kniha chce čítať, tak reku že zhrniem vec.  

matej

Ahojte, tak aj ja čítam knihu od jednej kamarátky zo stacionára. Kniha je od Frankla: Napriek všetkému povedať životu áno

Je to o hľadaní zmyslu života v ťažkých časoch. Autor popisuje ako nájsť zmysel života v ťažkých časoch. Sú tam 3 jeho prednášky z toho jedna je o koncentračnom tábore, ťažkých chorobách, prvú prednášku som zabudol, že o čom bolo. Veľmi dobre sa číta to. Také príjemné oddychové čítanie, napriek smutným témam...