Sebaposkodzovanie

Ahojte, ospravedlnujem sa, ak tu uz niekde take cosi je, ale nic som nenasla (som tu nova, tak prosim o trochu strpenia).
Mate niekto skusenosti? Ci uz osobne alebo s niekym, kto sa reze, etc.?

U mňa zatial len drobnosti. Minule som sa sebapoškodil lopatou pri nakladaní štrku. Ten mozoľ na ruke som si liečil týždeň... 

Moja sestra robila "taketo veci"....Mne sa zda,ze islo vlastne o akesi nutkave ventily na "uvolnenie" nenormalne brutalnych "vnutornych tlakov".Mozno sa mylim...
Ja som zvykol robit si zadery na prstoch, nutkavo si rozbabravat akne a pod....

Aj ja iba tie zádery na prstoch. To je jedna z mojich nutkavých neuróz vlastne doteraz. V týchto dňoch však je to upokojené.

Tuto, tak ked len tolko
Michal, nemylis sa, je to presne tak. Uvolnenie uzkosti, napatia, hnevu, sebanenavisti, etc. Tri roky to mam od psychologicky zatrhnute a aj tak to obcas spravim... Aj vcera vecer, aby som "dopomohla" ucinku lieku (ktoreho meno vzdy zabudnem) Mno jo, 5 rokov je silna zavislost.
Co sa stalo, ze to Tvoja sestra to uz nerobi?

Nutkave neurozy? Cim vsetkym to sakra trpim

Ja som trpela trichotillomaniou od 10 rokov, ale nebolo to so zámerom sa poškodiť, ale skôr taká obsesia sprevádzaná tlakom. AD nepomohli, výlučne len Abilify.

Abilify je zazrak Beriem ho na bipolarku a zabera perfektne, mozno keby som nebola hraniciarka, ani nepoznat, ze mi nieco je. Bohuzial mi ho byvala psychiatricka po prvej hospitalizacii v PK vyhodila s: "Mna nezaujima, co vam nasadili v Pezinku!" a 5 tyzdnov v ri*i... Pri dalsej hosp. mi ho vratili, ale uz nezabral tak skvelo ako predtym. Ale aj tak som zan rada.

Abilify poznam dost dobre aj ja,vyborny liek.Momentalne mam miesto neho a Leponexu AP kvetiapin.

Moja sestra zacala s vegetarianstvom a chodila k nejakej speci psychologicke- zial neviem presne konk.o co islo,alternativny pristup motivacne cvicenia.Viac informacii ti momentalne nemozem dodat,lebo sestra so mnou vobec nechce komunikovat...

Ahojte, som študentkou psychológie v Olomouci. Oslovujem vás prostredníctvom tohto príspevku z dôvodu, že *hľadám* ľudí - konverzačných partnerov pre svoju bakalársku prácu, ktorá je zameraná na zámerné sebapoškodzovanie. Výskum bude prebiehať formou rozhovorov (ak by niekto mal záujem sa zúčastniť, ale nechcel by osobné stretnutie, či rozhovor cez videohovor/hovor, je možná aj emailová komunikácia). Všetko bude kompletne ANONYMNÉ. Hľadám ľudí vo veku od 18 rokov, ktorí sa v minulosti či naďalej v súčasnosti sebapoškodzujú. V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím kontaktuje prostredníctvom mailu: vyskumdsh2017 zavináč gmail.com. Ďakujem vopred.

Také zamachrovanie u mňa bolo v nemocnici, keď som dusil dve cigarety o dlaň a zápästie. Bol to však len výstrelok. Dlho sa to liečilo. Ale myslím, že to bola len machrovina, že čo vydržím. Inak tendenciu k spôsobovaní bolesti nemám.

Ja sa sebaposkodzujem už od 17 rokov...teraz mám 39 a telo samu jazvu a ranu...je tu niekto kto má taký problém tiež ?

Ja si pamätám na leto 2015. Bolo to krátko potom ako som prestal piť. Alkohol mi chýbal a neužíval som ešte antidepresíva, lebo podľa psychiatričky bolo na ne priskoro. Situáciu zhoršovalo to že som bol zaľúbený do jednej ženy ktorá bola nedostupná. Bol som vtedy v takom zlom psychickom stave, že som sa dorezal. Rezal som sa na hrudi, takže normálne to nie je vidno. Je to vidieť iba keď sa vyzlečiem u lekára, alebo na kúpalisku. Ale na kúpalisko nechodím, takže mi to môže byť jedno.