Ako na depku mimo liekov?

Aké triky na prečkanie depky máte?

U mňa je to tak, že sa snažím pozerať nejaké infantilné seriály v TV, píšem denník, premáham sa ísť von a do spoločnosti, pijem viac tekutín, viac rozprávam s blízkymi, čítam a uchovávam denný režim. To ma teraz napadlo...

Napíšte svoje typy, možno tým niekomu pomôžete.

Veru, Tuto, máme podobné spôsoby riešenia depky.

U mňa je to teda asi takto:

• spánok - vyspanie sa, prerušenie vedomia, užitie uspávacieho Ataraxu.
  
• zvýšená miera dialógovania s rodičmi, tiež zvýšená potreba diskutovať svoje problémy s ľuďmi tu na fóre alebo na čete, alebo s denníkom.
  
• počúvanie smutnej hudby, pomalej, alebo romantickej.
  
• nezadržiavanie smútku, akési jeho pretavenie do motorického nepokoja - vytrasenie sa na posteli a vychutnávanie si následnej únavy.
  

A tiež aj vo zvýšenej miere pijem vodu vtedy, ako Tuto.
Zatiaľ najspoľahlivejšou metódou mi príde vždy spánok.  

Ešte ma napadá, snažiť sa potešiť z drobností, pripomínať si staré záľuby. Chytať sa všetkého čo len trošku má potenciál potešiť. Aj napriek v prípadnej soc. fob. nebyť sám.

Už som to možno kamsi písal. Ale ja by som k tomu určite pridal chodenie bosý. Ak na to človek nie je zvyknutý, je to neuveriteľný zážitok. Stačí si dať 200 m prechádzku a vnímať každý krok...

Pravda,Jozi.Dodal by som,ze este lepsie je vyzut sa niekde v prirode- poprechadzat sa po zelenej a ten kontakt s priamou energiou maticky zeme je super.Pripadne este objimanie stromov je ucinne.Priroda vyslovene lieci...
Dalej mi napadlo zlahka si zasportovat- hocijako.Ked nie je depka brutalna,da sa pekne pohybom vybit zo seba negativne veci...
Dost zvyknem depku riesit hudbou- silne motivacne energeticke veci alebo co kto mate radi....
A este uvarit si oblubene(nezatazujuce) jedlo,aj v ramci diet(y)...

Dosť mi teraz pomáha vyplakanie sa. Totiž v súčasnej depresii deň prebieha už tretí deň rozložený na 2 časti, agresívnu časť a relaxačnú časť. Agresívna, to je všetko to vypätie, všetka tá námaha, ktorá ma stojí pretvarovať sa, že mi vlastne nič nie je. Trvá to počas pracovnej doby od 8:20 do 18:00. Potom sa to na mňa o šiestej všetko zosype a ja sa uvoľním. Uvoľním emócie, zmohne na dusivý plač, zrýchlené dýchanie, napätie. To trvá podľa posledných skúseností od 18:30 do 01:00.

Je to zvláštne, ale tá relaxačná časť, hoci je taká úzkostná a nepríjemná, je vskutku ľahšia, než tá agresívna, ktorá mi príde oveľa náročnejšia. A práve tá relaxačná časť paradoxne dobije energiu tak, že potom ďalšiu pracovnú dobu dokážem pokračovať na 8-9 hodín v pretvárke. Len škoda, že dnes som už vo svojom divadielku zlyhával a nielen šéfka to postrehla veľmi jasne.

Z hľadiska nutnosti fungovať v pracovnom živote je teda takáto pomôcka k zvládaniu depresie vlastne tiež zaujímavou pomocou (mimo liekov), v zmysle témy tohto forumáckeho vlákna.

M.

Pomerne dobrý spôsob a je zároveň jednoduchý: byť vystretý. Depresia ťahá človeka smerom k zemi a akosi automaticky obvykle chodieva zhrbený. Poukazuje to na smútok, keď sa však vyrovná, pocíti sám zmenu v sebavedomí.

Včera som čítal celý posmutnelý knihu "Netrápte sa pre maličkosti" od Richarda Carlsona. Ide o jednu z motivačných, tzv. šťastných kníh. Zaujali ma v nej určité myšlienky, na ktoré som náhodne natrafil a oslovili ma v súvislosti s mojimi trápeniami.

Citujem:

Richard Carlson vo svojej knihe napísal:"Svoje bojisko si vyberajte múdro. (...) Táto fráza naznačuje, že život je plný príležitostí, z ktorých si môžete vybrať: alebo nejakú maličkosť úplne nafúknete, alebo si uvedomíte, že na nej v skutočnosti nezáleží, a prestanete sa ňou zaoberať. Ak si vyberiete svoje bojisko múdro, oveľa skôr vyhráte bitky, na ktorých vám naozaj záleží. (...) Pravdou je, že život je málokedy presne taký, aký ho chceme mať, a ostatní ľudia sa často nesprávajú tak, akoby sme chceli. V každom momente existujú v živote aspekty, ktoré máme radi, ako aj také, ktoré radi nemáme. Vždy budú existovať ľudia, ktorí s nami nebudú súhlasiť, ktorí robia veci inak, a budú existovať aj záležitosti, ktoré sa nám nevydaria. Ak budete bojovať s týmto životným princípom, strávite tým celý svoj život. Pokojnejší spôsob, ako žiť, je vedome sa rozhodnúť, o čo sa oplatí bojovať a čo je lepšie nechať na pokoji. Ak vaším primárnym cieľom nie je dosiahnuť, aby všetko dokonale fungovalo vo váš prospech, ale žiť život bez nejakého veľkého stresu, zistíte, že väčšina bitiek vás vzďaľuje od pocitov vyrovnanosti." (...)

Napr. včera som chcel ísť plakať a ľútostiť sa kvôli svojej neschopnosti sa ovládať pri žraniciach. A v duchu týchto myšlienok som si uvedomil, že toto bojisko mi nestojí za to bojovať. V skutočnosti na ňom extra nezáleží. Nezáleží na tom, či budem mať pár dní 96 centimetrov kvôli prežratiu. V zásade mám predsa na prvý dojem normálnu postavu. Potom som si ľahol do postele a tuho som rozmýšľal - postupne som si prechádzal jednotlivé oblasti, ktoré ma v živote trápia, že či reku na nich v skutočnosti naozaj záleží a či stoja za to, aby som na ich bojiskách bojoval svojou roztrpčenosťou, smútkami, žalostením, výčitkami svedomia a podobne. Zistil som, že na drvivej väčšine mojich problémov v skutočnosti jednoducho nezáleží. Sú to maličkosti, ktoré nafukujem do veľkých rozmerov len preto, lebo nezapadajú do obrazu môjho ideálneho a chceného života podľa akýchsi mojich plánov a vôle. Ale takto, ako hovorí Carlson, môžem v týchto bojiskách pokojne stráviť celý život a aj tak nič nevybojujem.

A tak som sa rozhodol, že sa budem často pýtať otázku: "Záleží v skutočnosti na tejto veci? Stojí za to ju presmútiť, trápiť sa nad ňou?" Už teraz viem, že v drvivej väčšine naozaj odpoviem, že nie, nezáleží.

Nech žije flegma!
M.

Ahojte na depky sú najlepšie prechádzky a cvičenie. Len problém je ten, že človeku sa nechce nikdy. Hlavne, keď nemá najlepšiu fyzičku ako ja. U mňa je to tak, že po futbaloch sa dávam celý týždeň dokopy. Tiež skvelé je aj zabávať sa. Čítať vtipy rôzne a tak. Niekedy by ste sa divili, čo dokáže dobrý vtip....