Naše bývanie

Zdravím, Matej,

Keď som si tak čítala tvoj posledný príspevok v mnohom mi pripomínal časť môjho týždňa, keď som doma sama. Manžel je na týždňovke, syn na internáte a dcera už býva s manželom samostatne. Všetci sú vlastne v Bratislave a len ja som tu zostala cez týždeň sama. Len tých metrov stvorcových mám akosi viac a vonku dvor so zvieratkami a záhradu. Veľmi dobre poznám to, že čo si sama nespravim, nemam spravené. Takže pranie, upratovanie, varenie a starostlivosť o zvieratá je na mne. Hoci je to neraz veľmi ťažké donútiť sa do jednotlivých činností /hlavne keď k upratovaniu a zvieratám nemám vzťah/, možno práve to ma drží nad vodou.
Čo sa týka rodičov, tak aj ja ti odporúčam navštevovať ich viac. Ja mám už 50 rokov a denne chodím k mame na kávu a kus reči. Máme pekný vzťah a vieme sa o všeličom pozhovárať. Prechádzky k nej a ten pokec mi veľmi pomáhajú zvládať samotu. Plne chápem aj tvojich rodičov, že aj vzhladom na tvoju chorobu ta chcú vidiet častejšie. Moja mama mi hned volá ak k nej jeden den nepridem, pretoze vie, ze stav sa mi moze hocikedy zhorsit a sama si nie vzdy viem pomoct.
Psychiatricka od manzela pri poslednej hospitalizácii vymámila slub, že si nájde prácu doma a zostane "pri mne", pretože vraj nemozem bývať sama. Na sociálnom na urade práce mi povedali, že si mozme podat ziadost o prispevok na opatrovanie. Kedže manžel nevie nájst doma zamestnanie a nechce ma takto nechat doma samú, tak sme o príspevok požiadali. Psychiatrička mi do nálezu napisala, že potrebujem dohľad a vedenie, oporu pri jednotlivých cinnostiach a príspevok mi priznali. Manželovi sa končí v decembri prac. zmluva v Bratislave až v decembri, tak sme konanie o prispevku prerusili, no máme ten posudok ako takú istotu, že ked si nenájde doma prácu, moze zostat doma pri mne a aké-také peniaze bude dostávať. Uvidime. Syna máme v prvom ročníku VŠ, tak musime myslieť aj na to, aby sme to finančne utiahli.
Hlavne som ti chcela napísať, že je pekné, že si sa osamostanil, no zároveň by si nemal odmietať podporu a prip. pomoc rodičov a navštevovať ich alebo oni teba. Buď rád, že ich máš a kým žijú rozvijaj si vzťah s nimi. Mať dobrý vzťah s rodičmi, neznamená automaticky, že sa "držiš maminej sukne" ako si to sám nazval. Si samostatný, pracuješ a samostatne bývaš. Blízkych ľudí potrebuje aj zdravý človek a chorý obzvlášť.

Držim ti všetky palce! (a nič si z toho nerob, ak každý deň neumyješ riad po sebe, niekedy to jednoducho nejde)

Reginka, ďakujem Ti za Tvoje slová. Zatiaľ nemám nič konkrétne, čo by som okomentoval, určite napíšem, keď mi dačo napadne. Každopádne si to všetko napísala veľmi povzbudivo pre mňa a vážim si to, oslovilo ma to, aj Tvoje priame odporúčania, aj Tvoj osobný príklad na Tvojich skúsenostiach.

Všetko dobré.
Matej

Ahoj, priatelia.

Naposledy som komentoval svoju situáciu v bývaní na "výročie" 5 mesiacov vo vlastnom. Pred pár dňami som pomyselne oslávil 10 mesiacov vo vlastnom, takže mi tak trochu napadlo sa zamyslieť, či mám niečo nové na túto tému.

Dá sa povedať, že sa mi situácia od posledného príspevku zlepšila. Našiel som si svoj rytmus - napr. každý víkend periem 2-3 várky, pričom sa nad tým ani nejak nezamýšľam, že by mi to malo vadiť. V pondelok, najneskôr v utorok zvesujem prádlo. Spávam na topperovom matraci, pohovku (gauč) si nerozkladám už dlhodobo, len si naňho švacnem ten matrac obalený sťahovateľnou plachtou, vytiahnem zo skrine podušku a paplón - a spím. Darí sa mi v 90% prípadov ráno posteľ ustlať (teda inými slovami všetko popratať tak, aby plnil cez deň funkciu len čisto gauča). Zametám pravidelne každý druhý-tretí deň, pričom zametanie ma relatívne baví; patrí to spomedzi upratovacích činností medzi tých zopár obľúbených. Trochu sa mi nedarí ešte dbať o kúpeľňu a nie som zmierený s rýchlym špinením sa umývadla... Vie ma to štvať, že to vydrhnem a o 2 dni je to zase celé špinavé. Wecko je na tom lepšie, jeho udržovanie mi príde ľahšie, kupodivu sa oveľa menej špiní. Sprcha zatiaľ odteká dobre, hoci už boli náznaky, že bude robiť problémy. Práčka funguje. Riady mi ešte vedia robiť problém, všeobecne sa snažím umyť všetko po sebe ihneď po zjedení, ale najmä hrnce alebo veľké nádoby odkladám do drezu a vedia tam kysnúť neumyté aj viac dní. Zásobovanie potravinami realizujem zväčša v podobe každodenných malých nákupov toho, čo sa akurát minulo... zväčša naďalej nekupujem "do zásoby", lebo mám tendenciu to, žiaľ, požrať predčasne a naraz. Ešte dobre, že v mojom bytíku nie je špajza.

Telkáč moc nepozerám, iba naozaj zriedka poprepínam hore-dolu. Preto zvažujem, že si káblovku zruším na jeseň, keď mi skončí viazanosť u UPC. Internet 100 Mbit/s však poberať od nich chcem naďalej. Zrušením káblovky by som ušetril okolo 10 eur mesačne, čo sa mi určite zíde. Set-top-box a telkáč mám väčšinu týždňa odpojený od elektriny - set-top-box má tendenciu sa prehrievať a známi mojej šéfky už vyhoreli kvôli nemu. V najbližšom období budem musieť už odmraziť mrazničku, lebo to som ešte od nasťahovania neurobil a už je veľmi zaľadnená, ani dvierka sa nedajú otvoriť.

Rodičov som si ustálil navštevovať vždy v nedeľu, prevažne len vtedy, teda raz za týždeň. Výnimočne aj dvakrát. Telefonujeme si s mamou asi raz za 2-3 dni, sú to priemerne 15 až 20 minútové hovory. Mám volanie na jej číslo v cene paušálu, takže keď mi volá, zruším ju a zavolám jej späť obratom, čím môžeme volať nekonečne minút.

Psychicky znášam samostatnosť už lepšie. Mnohé veci sa mi zautomatizovali, najmä niektoré tlaky k činnosti. Horšie zvládam iba čistenie kúpeľne, umývanie riadov a zabezpečovanie si jedla (najmä nedoriešená otázka vlastného varenia, ktoré sa mi rozbieha, ale nerobím v tom výrazné pokroky, ešte stále nemôžem povedať, že by ma varenie bavilo a často volím kupovanie polotovarov, takže moje náklady na stravu sú vyššie, než dlhodobo túžim).

Jeden z veľkých cieľov nového bytíku, že dať preč elektrický bežecký pás z pivnice, sa mi už splnil, dal som ho pred nejakým časom strednému bratovi a jeho manželke, ktorá sa mu tešila najviac. Ďalšie veľké ciele nasledujúceho teplého obdobia ma ešte čakajú: upratanie pivnice, povyhadzovanie krabíc, polystyrénov, redukcia šatstva do zberných kontajnerov (priveľké veľkosti alebo už mimo toho, čo sa mi dnes páči), presťahovanie zvyšku vecí z rodičov sem (najmä ešte zostali nejaké knihy a šatstvo a potom pretriediť haraburdie, ktoré tam u nich mám v špajzi, tým by som už nemal mať u nich žiadne svoje imanie). A ešte treba opraviť kábel od internetu, vraj nejak narezať a nastoknúť inak ten konektor, ale to budem musieť konzultovať s tatinom...   Nie som moc technický typ.  

Osamostatnenie momentálne z psychického hľadiska hodnotím k výročiu 10 mesiacov na známku 2+. K rodičom by som sa vrátil asi len vtedy, ak by jeden z nich išiel do neba a druhý by zostal v trojizbovom byte na staré kolená sám. Tak by som považoval za svoju povinnosť a zároveň vlastne aj túžbu byť s ním (s ňou).  

Všetko dobré, kamaráti!
Matej

Ahoj Matej, obdivujem ťa za to, že to takto skvelo zvládaš a ako ti to ide kamarát môj. Raz by som sa chcel dostať na daný level, ale bude to veľmi ťažké. Nedokážem si to momentálne predstaviť. Samozrejme chcel by som pracovať pre začiatok na skrátenom úväzku. Mám pocit, že nejaké 4 hodiny by mi stačili. Mohol by som pracovať a zároveň potom oddychovať. Nájsť niečo také v mojom meste bude veľmi ťažké.

Chcel by som sa stať samostatnejším človekom, ktorý by mohol robiť svoje vecí po svojom v nejakej rozumnej miere. Tiež chcel by som uľahčiť rodičom to, lebo momentálne potrebujem pri činnostiach kontrolu. Nevadí, niektoré vecí prídu snáď časom. Som ešte relatívne mladý chalan, ktorý má všetko ešte pred sebou. Hoci choroba ma vrátila o pár rokov späť. Za nejaký ten rok a pol som sa neposunul nikde. Dúfam, že niektoré vecí prídu časom. Som bojovník, budem sa musieť viac snažiť

Ahojte.

Písal som kúsok o situácii v mojom mini-bývaní na výročie 5 mesiacov "vo svojom", potom na výročie 10 mesiacov, a teraz o nejaký týždeň pomyselne oslávim 15 mesiacov...

Uteká to ako voda. Myslím si, že môžem opísať svoju situáciu asi aj dosť stručne. Dosť silno som si už na bytík zvykol a považujem to tu za domov. Bežné rutinné veci ako údržba a upratovanie sa mi zautomatizovali. Je pravdou, že čistenie záchoda a kúpeľne naďalej nepovažujem za svoje obľúbené činnosti, no až tak sa už nezamýšľam nad tým a považujem to za vlastne nevyhnutné a normálne. Našiel som si aj svoj rytmus v kupovaní potravín - naďalej to realizujem skrz drobné, takmer každodenné nákupy, kedy radšej nekupujem do zásoby. Síce tak strávim kopec času v radoch na pokladňu v supermarkete kvôli trom-štyrom položkám v košíku, no som s tým nejak zmierený, resp. aj by som možno chcel nakupovať skôr viac a zriedkavejšie, no vnútorne mi v skutočnosti nevadí ani to častejšie nakupovanie po zopár kusoch. Aj tak nemám priveľa priestoru, kam uskladňovať nejaké zásoby... aj chladničku mám vlastne malú. Na súčasný životný štýl je ale akurát.

V bytíku sa mi od 10. mesiaca doteraz uskutočnilo len máličko zmien: napríklad som vyčistil a upratal celý balkón, nemám tam už nič, je prázdny. Dávam tam len sušiť prádlo, keď periem, inak je cez týždeň úplne voľný. Po skúsenosti s osím hniezdom v lete sa stránim, aby tam niečo bolo, kde by sa mohli zase nejaké potvory usalašiť. Ďalšia zmena je nabehnutie na dôkladnejšie triedenie odpadu, využívam služby rôznych typov kontajnerov, ktoré máme pod bytovkou. Budúcu stredu si idem zrušiť káblovku, lebo telkáč som aj tak za tých 15 mesiacov pozeral skutočne zriedka, a ušetrím 9 až 10 eur mesačne. Internet si však od UPC ponechám. Trochu sa mi znížili výdaje na stravu, už to nie je o 180 eurách ako zo začiatku, ale pravidelne to býva okolo 140-150. Veľa sa to dá pripísať častejšiemu vareniu a obmedzovaniu hotových donášok. Tiež sa mi podarili trochu obmedziť fastfoody, trebárs v mekáči som už nebol 2 mesiace, možno aj kúsok dlhšie.

Výdaje na pranie sa zvýšili, lebo už nepoužívam len arielky vrecúška, ale aj calgon a perličky na vôňu prádla. Drží ma pritom motivácia z občasnej pochvaly od okolia, že mi voní tričko alebo podobne. Čo sa týka zdravej životosprávy v otázkach jedla, tak ovocie je relatívne pravidelné, naopak ustúpila zelenina oproti situácii spred 5 mesiacov. Mrzí ma to. Raňajky už nerealizujem cez kakaové mušličky s mliekom, ale skôr také tie kvalitnejšie cereálie s orechami + mlieko + ovsené vločky s vyšším podielom vlákniny. Ich nekakaová chuť mi už nevadí. Jogurty jem naďalej biele teraz. Žiaľ, čo sa týka hlavných jedál, využívam aj služby polotovarov alebo priemyselne spracovaných hotových jedál. V tomto si nevediem vôbec statočne, žiaľ. Variť viem momentálne asi 5-6 obedových jedál, chcel by som postupne navýšiť svoju schopnosť až na 10 jedál... Čo sa týka mäsových jedál, bežné mäso ešte neviem robiť, skôr viem pracovať len s klasickou špekačkou alebo párkami. Nejaký typ elektrickej trúby mi tiež ešte chýba a momentálne z dôvodu financií jej zaobstaranie nepatrí, žiaľ, medzi moje priority.

A inak teda asi aj dobre. Len veľmi ťažko by sa mi z bytíku vracalo k rodičom. Nemám tu ani pocity samoty. Skôr ma niekedy akurát tak opantá pocit nudy. Ale to je až príliš často len vec vlastnej pohodlnosti, pretože keby som prekročil svoju zónu pohodlia, tak hneď by som si našiel čo robiť. Takže to nepovažujem za problém, ktorý by bol vecou samoty.

Súčasnému bývaniu dávam momentálne v čase výročia 15 mesiacov známku asi 1-. Mínusko len za drobné detaily...

Ďakujem za prečítanie. Všetko dobré, priatelia!

matej

Ahoj

Mám taký problém a nielen Ja, ale i moja mama, i kedysi tati. Totiž pred pár rokmi sme sa nasťahovali do rodinného domu Babky a strýka.
Babka v tom období umrela, a tak sme ostali žiť so strýkom v jednej domácnosti. Nuž čo poviem? Hotová katastrofa. Nežije sa nám s ním dobre. On má svoj svet a mi svoj. Ešteže chodi na 10 hodíin do roboty a máme od neho pokoj. Keď je doma počas maródky alebo dovolenky, je to hotová psychiatria. Pri prvom očnom kontakte sme si vyjasnili kto je tu šéfom a kto tím podriadeným. V jeho prítomnosti, v domácnosti sa chovám odmietavo. Sanží sa so mnou komunikovať, ale ja ho ignorujem, nereagujem naňho.

Otázka znie prečo?
Je to otravný myslienkový parazit, hovoriaci blázon.

Kto je hovoriaci blázon?
je to blázon ktorí si popod nos žundre, vydáva citoslovcie, rozpráva sa sám so sebov a okolim. Pri rozhovoroch s ním nevie načúvať, nevie byť ticho, skáče do debaty, a vačšinou, to čo povieš, nieje pravda. Nevie používať tiché vedomie, ticho a ducha. Nevie načúvať. Celé dni je strčený vo svojej izbe.

Kvoli tejto psychiatrii ho nemám rád a nebudem ho mať rád. Neznášam parazitov, vycuciavačov myšlienok, emócií a prežívania emočného tela.

Berem ho takého aký je. Odpúšťam mu a som mu za všetko vďačný. Má u mňa uznanie. Žitie s ním berem ako dobrý duchovný tréning a ponaučenie.

Ahoj

Bol som na nete a prezeral som si stránky s prenájmu bytov.

Hľadal som dvojizbový byt, či garsonku o výměře nad 40m štvorcových o cene do 350€/mes. Spolu samozrejme aj s energiami.

Tak som si narychlo v hlave prepočítal čo ma bude, čo stáť

Byt = 350€ s energiami
Strava = 120€ /mesiac
Cigarety = 110€
sporenie iDepositmi = ? prispôsobiť platu, mám cca 47 iDepostiov, ako napr. sporenie do prirody, na sipkovú ligu a aj šachovú + turnaje, sporenie na vidieť a zažiť atd...

Pri 800€ plate by mi na život ostalo do 47 idepozotov = 220€, a z nich by my vyšlo na každý iDeposit len cca. 4,7€/mes, samozrejme sa dajú vybrat primarne iDeposity a aj alternativní či sekundární

Ak chcem žít vo svojom Bytí o pokoji a kľude...si budem muset zabezpečit prijem vaší ako 800€