Naše bývanie

CHINAMAN napísal:Ahoj Matej si silný človek a tri roky ujdú ako vojenčina, držím Ti palce kamarát. SI mi vzorom v tom ako zvládaš školu, prácu a svoj neľahký život s chorobou. Drž sa!

Ďakujem Ti, Chinaman.

Trochu som si tu vo svojom bývaní (rozumej: izbe) zmenil polohy nábytku. Posteľ som preorientoval späť juho-severne (hlavu na južnej strane). Stôl som dal vedľa postele, pomenil šnúry, lampičku, presunul hodiny na komodu. Vyvysával som si to tu. Koberček v strede izby som tiež zmenil - dlhšia strana je orientovaná juho-severne. Dôvodom týchto všetkých zmien bolo, že som mal posteľ priamo pri radiátore, pričom pohlcovala z neho značný objem tepla. Zatiaľ čo v minulosti pred prerábkou izby som mal vykúrenú izbu už pri stupni 3, teraz mi je niekedy zima aj na štvorke (z piatich stupňov hrejivosti). Okrem toho nám robili odpočet tepla z meračov a mal som oproti poslednému meraniu zvýšené hodnoty, takže ako domácnosť budeme platiť istotne o trošku za teplo viac. Teraz mám pri radiátore len stôl, ktorý je jednoduchý, lacný z Ikey, nepohlcuje temer nič, a už teraz cítim, že je tu teplo, hoci je radiátor sotva na dvojke. Takže paráda. Uvidím však, ako sa mi bude spať, lebo posledného polroka som bol v posteli orientovaný východno-západne (hlava na východe), a teraz po novom idem skúsiť juho-severný smer (taký som mal koniec-koncov dlhé roky pred prerábkou z leta 2016).

Chytajú ma minimalistické maniére a chute, takže mám chuť všetko vyhodiť. Všetky papiere, prefotené knihy zo školy, mnohé učebnice a skriptá. Strašne veľa encyklopédií - to by som rád rozpredal, ale mama mi to nedovolí, ona mi to kupovala ako chlapcovi v detstve, živila vo mne záujem o poznatky. Nerada by sa dívala, ako to teraz za lacný peniaz popredám, takže to skladujem v skrini - ide o asi 20 veľkých hrubých encyklopédií zo série Reader's Digest.

Je pozoruhodné, že práve teraz riešim minimalizmus, upratovanie a prerábanie nábytku, keď mám písať 3 seminárky! Nakopať ma do toho môjho prokrastinujúceho zadku!

S úctou
Matej

Počas inventúrnej noci bola s nami ako dozor a pomoc aj šéfka mojej šéfky, ktorá mi šéfovala predtým, než nastúpila terajšia šéfka (heh, no je to zamotané ). No a ona býva 2 vchody odo mňa v rovnakom paneláku v podnájme. Teraz s partnerom stavajú dom a do polroka budú opúšťať tento podnájom. Vraj ich prenajímateľka má dlhoročné zlé skúsenosti s podnájomníkmi, až teraz je dlhodobo spokojná s touto dnešnou podnájomníčkou. Je možné, že je vo svojej situácii naklonená byt predať, keď sa dozvie, že podnajomníčka ide preč. Šéfka šéfky mi ponúkla takto, že sa opýta majiteľky a skúsi mi sprostredkovať, či sa bude dať ten byt mne odkúpiť po tom, ako ona vypovie majiteľke nájom. Dosť veľa indícií nasvedčuje v životnej situácii majiteľky, že bude ochotná súhlasiť. Ponechávam si to ako takú malú možnosť a nádej, že by sa to do roka mohlo podariť.

Ide o 1-izbový byt bez balkóna s pivnicou, wecko spolu s kúpeľňou, samostatná kuchyňa, izba má spací kút, ktorý je mimo štvorcového pôdorysu izby. V takomto byte by som mohol mať riadnu posteľ a v izbe normálny gauč. Možno by som si dal spací kút zastrieť závesom alebo inak uzavrieť, aby cez deň nebol vidieť, pôdorys bytu to umožňuje. Byt je plne zrekonštruovaný, disponuje aj zabudovanou klimatizáciou. Bojím sa však ceny, či by ho nechcela za viac ako 55 tisíc, to by nebolo dobré. Uvidíme, možno napokon ani nebude súhlasiť s predajom.

Parádne je, že ak by to vyšlo, tak by som býval 2 vchody od rodičov v rovnakom paneláku, takže by som im bol k dispozícii, "keby niečo", a zároveň by som si gazdoval sám a režíroval život a náklady oddelene. Určite by som si k nim nechodil dávať prať, možno akurát tak občas jesť by som prišiel, keby mali plný hrniec a bol by víkend... Aj od toho by som chcel postupne upustiť časom, záleží od finančnej situácie.

Tak snáď to vyjde. Začne sa o tom viacej rozprávať medzi šéfkou šéfky a jej prenajímateľkou tak zhruba do polroka, pričom do Vianoc šéfka šéfky chce bývať už vo svojom dome preč.

Držme si palce.

Matej

Tento týždeň som absolvoval s úzkosťou, ale predsa, dva telefonáty, v ktorých som reagoval na realitné inzeráty. Raz išlo o tú garsónku snov tu neďaleko, čo som spomínal. Tam bola už daná "cena dohodou", ponúkol som 40 tisíc, pričom k tejto sume som dospel porovnávaním inzerátov na realitných weboch (porovnával som garsónky podobných veľkostí v podobne lákavých lokalitách). Maklérovi sa to zdalo málo a celkovo zaujal ku mne stanovisko, že som preňho výrazne pod cenu. Nemal ďaleko od toho, aby mi otvorene povedal, že som vedľa. Tak sme sa rozlúčili a garsónka snov je fuč.

Druhý telefonát bol dnes, reagoval som na 1-izbový byt tu na mojej ulici, 36 m2 za 51 tisíc. Tam bol maklér o dosť milší, v hlase skôr sympatický, žiaľ však je už byt rezervovaný, resp. už je ten inzerát neaktuálny. Takže tiež šanca fuč.

Na týchto skúsenostiach oceňujem:
- prekonal som sa a zavolal cudziemu človeku, pričom nevedel som, čo čakať
- už ma nemusí ťažiť myšlienka môjho bytu snov, lebo viem, že je to passé, nie som ochotný za ňu dať viac, než som ponúkol, neverím, že ma vyššiu hodnotu, znalec priemernej banky by akceptoval posudok tak do 40 tisíc, ako som bol ponúkol ja
- skúsil som aj ten 1-izbový pekný, viem teraz, že už je passé, nemusím na to myslieť

Takže zatiaľ sledujem weby a čakám prípadne na ten byt, ktorý som spomínal o príspevok vyššie.
Z psychologického hľadiska to bolo dosť náročné. Pri prvom telefonáte sa mi veľmi triasli ruky, cítil som sa pod tlakom, priam vypočúvaný. Pred dnešným, druhým telefonátom som mal črevné úzkosti, peristaltika čriev rozhodne nespala. Po zložení hovoru sa mi zrazu už na wecko nechcelo.

Momentálne je moja predstava asi takáto: garsónka prerobená, zrekonštruovaná, v blízkosti rodičovského bytu v okolí asi 10-12 minút od rodičovského činžiaku, do 45 tisíc, max. 47 tisíc (tak okolo 22-24 m2).

To je taký môj súčasný sen. Keby sa takýto inzerát našiel, tak idem do toho všetkými desiatimi. Ale nabudúce sa pôjdem asi pred telefonátom vykadiť, lebo som mal dnes na mále. Potenie dlaní, chaotické myšlienky, podrobná príprava "svojho prednesu" do telefónu, plynatosť, silné tlaky na prehánku. Takto nejak reagujem, keď mám niekam zavolať a niečo vybaviť. Musím dávať smejúce sa smajlíky, lebo mi to príde v momentálnej minúte vtipné.

Držme sa.

V pondelok som sa opäť nejak odhodlal zavolať na inzerát. Tento raz malo ísť o garsónku 26m2 v novostavbe asi 11 minút od rodičovského činžiaku a 13 minút od pracoviska. Cena dosť vysoká, až 51 tisíc, no riskol som to. K bytu prislúchala pivnica, parkovacie miesto v oplotenom areále, digitálny výťah vo vchode, francúzsky typ balkóna. Opäť som mal stavy akoby úzkosti, ale takej črevnej (potenie, nútenie na wc). Žiaľ, byt je už rezervovaný.

Ešte sa mi nechce priveľmi zadávať na weboch robota, ktorý by mi ihneď preposielal nové, vyhovujúce inzeráty. Totiž tak trochu stále čakám, že by sa mi v auguste-septembri mohol dostať do rúk ten byt od šéfky mojej šéfky, čo som spomínal pár príspevkov vyššie. Ale mám naďalej tušáka, že tá majiteľka to nebude chcieť predať, ja by som to na jej mieste nepredával. Preto v zmysle tohto tušenia si hľadám sporadicky inzeráty všelikde bokom.

S pozdravom
matej

Dneska mám chuť sa neodsťahovať, zostať tu pri rodičoch až do ich odchodu do neba. Cítim sa divne, že mám chuť takto žiť. Ponúka sa mi to tu po škole upratovať, vydrhnúť, všetko vyčistiť, aspoň 20% vecí povyhadzovať. Šetriť si na budúcu istinu hypotéky, aby som mal raz úver čo najnižší, keď už príde deň "D". Prípadne mi to nedá, neviem len tak zhromažďovať peniaze, časť by som zo svojej povahy minul na investíciu do tohto bytu - tak ako som si zariadil izbu, tak by som možno investoval do ďalších vecí mimo izby - nový smetný koš v kuchyni a v špajzi, prerábka špajze, nový nábytok v obývačke (ten starý je ešte zo 70. rokov a vyzerá strašne), redukcia káblov, snaha presvedčiť rodičov o prijímanie signálov cez vzduch. Ďalej otec plánuje zo svojho novú sedačku (gauč), novú maľovku v obývačke, vyjadril sa aj o financovaní nového nábytku v obývačke, s ktorým som chcel ísť pôvodne napoly. Byt je trojizbový, čiastočná rekonštrukcia, kúpeľňa je nová, ale kút je už zanesený akousi špinou alebo čím, nejde to dolu, treba na to zakúpiť nejaké poriadne drogérie a drhnúť to. Práca sa nájde aj na interiéri chladničky, mikrovlnky a elektrickej trúby - tiež je to tam zanesené a hoci sa to utiera, treba sa na to pozrieť hĺbkovo a kvalitnými čistiacimi prostriedkami. Mama pravidelne čistí práčku, bude treba znovu, pričom ja by som sa pustil do jej povrchu. Je to sila, ako sa na nej podpísal zub času. Ja by som také veci riešil úplnou výmenou za kúpu nového. Ale rodičia sú stará generácia a oni majú názor, že tieto spotrebiče majú slúžiť skutočne dlhodobo, podstatnú časť života. Momentálne vidím v spolubývaní s nimi práve ako najväčší zádrhel ich postoj k riedeniu majetku, kde ja som za vyhadzovanie a skvalitňovanie, a oni sa držia konzervatívne starého, ktoré chcú zachovávať, udržovať, uskladňovať.

Takže ma čaká akési jarné upratovanie, do ktorého sa v plnosti pustím asi až po diplomovke.

Čo sa týka vzťahu s rodičmi, vychádzame si veľmi dobre. Nemáme ani "ponorku", lebo každý má svoju miestnosť a svoje súkromie. Mama mi už niekoľko mesiacov vôbec ani nechodí v noci do izby zhasínať, čiže ak svietim o štvrtej ráno s tým, že som hore, tak ma v tom rešpektuje a nejde riešiť, že prečo nespím. Celkovo sa jej prístup ku mne zlepšil a do popredia sa dostáva v rámci bytu moja akási autonómia.

Rodičia majú trochu strach, že by zostali sami. Prípadne by pokročili do vyššej fázy staroby (dnes majú 62/63) a cítili by sa opustení. Interakcie so mnou vraj majú radi, mi povedali obidvaja. Aj ja mám rád ich a interakcie s nimi. Sú to asi jediní ľudia, od ktorých si nemusím špecificky odpočinúť, proste sú so mnou v dobrom, aj zlom a poznajú ma a akceptujú takého, aký som, v celej nahote aj dobrých vlastností, ale aj všetkej tej hromady mojich zlých vlastností. Vzhľadom na to, že neplánujem vzťah s partnerkou a páči sa mi singláčstvo, tak dostávam, vzhľadom na všetko uvedené, chute nevysťahovať sa.

Možno za týždeň budem zase básniť o nejakej garsónke... čert aby sa vo mne vyznal.

Filipka a ostatní singláči žijúci samostatne, Ty máš svoj byt, necítiš sa v ňom sama? Stačí Ti sociálny kontakt z roboty? Nepotrebuješ prísť domov, kde Ťa niekto privíta? Nepotrebuješ sa vykecať, že čo bolo zase v robote, že aký si mala deň, alebo hodiť kúsok reči o počasí či o tom, čo sa chystáš variť alebo jesť? Alebo že si videla fajčiacu základoškolskú mládež a pohoršilo Ťa to, alebo že ako si videla super tričko v sekáči na rohu za dobrú cenu? Takéto ľahké rozhovory ja osobne často vediem práve s rodičmi v zmysle spolubývajúcich, pred ktorými sa nemusím na nič hrať. Možno by mi to trochu chýbalo... obzvlášť ak by som šiel bývať kamsi na opačnú stranu mesta (lebo v tejto štvrti nie je nikdy nič voľné, je to des tu niečo zohnať).

S úctou
matej

Ahoj Matej, vzhľadom na to, že som dosť silne introvertná, tak mi "samota" v byte nevadí. V práci sa vyrečním až-až s kolegami i pacientmi Ale musím podotknúť, že naši bývajú takpovediac za rohom. Často sa s mamou dohodneme, že po práci prídem k nej domov a dáme spolu kávičku a prehodíme pár slov práve o veciach, ktoré spomínaš. Teda okrem fajčiacej mládeže, tú ja nespomínam, ale mama áno, pretože intenzívne fajčí jeden sused na chodbe a dym nám vlieza popod dvere do bytu
Veľmi ti rozumiem ohľadom tvojich plánov na upratovanie a reorganizáciu, presne toto som riešila počas skúškových období , robila by som všetko možné, aby som sa nemusela učiť, alebo písať nejakú prácu. A vtedy sme mali vždy vyupratovaný byt. Ak ti môžem poradiť-pokojne investuj do bytu rodičov svoju energiu, ruky a čas, ale peniaze len do drobnejších vecí. Nekupuj žiadny nový nábytok a podobne, pokojne kúp smetný kôš, ale spotrebiče a nábytok by som nechala na Tvojich rodičov. Peniažky si odkladaj, nikdy nevieš, kedy ich budeš potrebovať. Čo ak sa nájde náhodou vysnený bytík?

Ďakujem Ti, Filipka, za reakciu a odpoveď.

***

Včera som volal ďalšiemu realiťákovi a vyjadril som záujem o garsónku v mojom meste na inom sídlisku, pešo od rodičov aj 30 minút, ide tam mestský autobus, zastávka je priamo pri rodičoch a vystupuje sa na zastávke, ktorá je priamo asi 3 minúty od daného činžiačiku. Píšem činžiačik, lebo má prízemie+3 poschodia, je bez výťahu a tá garsónka (23 m2+balkón) je na treťom.

Realiťák povedal, že je dostupná, ale musí sa ešte dohodnúť s majiteľkou, lebo ide o sprostredkovanie predaja, agentúra ten bytík ešte nevlastní. Myslel som, že mi dá vedieť ešte v ten deň, teda včera, no nedal, tak som sa odhodlal mu dnes zavolať znova, podarilo sa mi nepotentovať... lebo črevá zase pracovali. Väčšinu jeho zdôvodnenia, že na čo sa ešte čaká, som nepočul dobre, lebo akurát bol hluk a ja som sa cítil akosi psychicky neschopný ho poprosiť, aby mi to zopakoval. Ťažko to pochopiť, no proste neviem ja telefonovať skrátka, správam sa v telefóne dosť neschopne. Zapamätal som si však, že mi určite dá vedieť a že môžem si byť istý, že mi zavolá a mám vraj teda na jeho hovor počkať. Tak už mu volať nebudem a budem čakať.

Ide o garsónku s balkónom, celková rekonštrukcia, pekné zariadenie, žiaľ nepáči sa mi kuchynský kút, časom by som ho musel dať prerobiť niekomu, lebo hentaká kombinácia farieb nie je podľa mojej chuti. Nie som náročný na estetično, nemám problém ani s gýčami, aj celkovo mi je ľahké vyhovieť a uspokojiť ma, ale v tej linke som si povedal, že ju dám spraviť inakšiu. Inak bytík maličký, 23m2, jedna izba, podľa fotiek sa tam zmestí komoda, veľká skriňa, pohovky (jedna z nich musí byť rozkladacia na spanie). Posteľ tam nechcem, niet ju kam šmariť a vyzeralo by to zle. Podlaha ok, steny by som v budúcnosti dal namaľovať na sýtejšiu modrú, lebo sú biele a to je také príliš neutrálne. Tu vo svojej izbe to mám namaľované namodro, tak som už na túto farbu zvyknutý a skúsenosť mi hovorí, že modrá stena pasuje hoci aj s hnedým bledým nábytkom, taktiež s čiernym. Bytík nemá pivnicu, takže by som si musel spraviť "špajzoidnú" skrinku na balkóne, voľakedy mala takú skrinku moja zosnulá babka a akurát na svojom balkóne, počasie sa na tom nepodpísalo, lebo bola komplet obalená nejakými výstrihami z plastových obrusov. Kúpeľňa ok, netreba nič meniť, sprchový kút je z lacnejšej kategórie, zatvára sa nie rámom či sklom, ale iba závesom, čo mi vyhovuje, je to aj ľahšie na údržbu a upratovanie. Nemám strach z lacných a lacno vyzerajúcich vecí našťastie.

Z finančného hľadiska super, vychádzalo by mi to podľa hypotekárnych kalkulačiek na tatrabanke so štátnym príspevkom pre mladých na 140 eur mesačne (+ energie a bytové) - lenže to som rátal s úrokom 3% a momentálne banky dávajú skôr nižší, takže by sa mi mohli podmienky ešte aj zlepšiť. Rozhodne teda tento bytík patrí medzi tie lacné v meste, myslím že je tomu tak hlavne preto, lebo je na treťom poschodí bez výťahu. To je jeho vlastne jediná nevýhoda, ktorú som dlho zvažoval (dlho = 2 dni) a rozhodol som sa, že to skúsim aj napriek tejto značnej nevýhode (neistý budúci zdravotný stav, pohybová mobilita). Ale vždy sú aj možnosti v živote, ako z toho bytu potom neskôr odísť, keby sa stalo niečo mojim pohybovým schopnostiam. Dnes už fungujú agentúry, ktoré vykúpia byt aj s celou hypotekárnou ťarchou len tak pre seba do svojho majetku, a potom sa ho snažia predať vo vlastnej réžii, alebo ho prenajímajú. Takže by som sa nemusel dostať hypoteticky do situácie, že to potom nikto odo mňa nekúpi, "lebo výťah..."

Snáď to teda dobre dopadne s tou majiteľkou a realiťák sa mi čoskoro ozve s dobrými správami. Zostávam dúfať.

Uplynulo už čosi vyše 2 týždňov od telefonátov a realiťák sa naďalej neozýva. Trochu ma to mrzí. Niekedy si myslím, že je fajn byť tu s rodičmi, a niekedy zas túžim mať svoje kráľovstvo, ktoré by neobsahovalo len izbu, ale kráľoval by som aj nad kúpeľňou, kuchynským kútom, weckom a predsieňou. Minulý víkend som upratoval kúpeľňu, trochu bol des presvedčiť rodičov, aby mi dali voľnú ruku a mohol som to tam pod umývadlom poriadne vydrhnúť s tým, že povyhadzujem do kontajnera miestny obsah (veď tam boli drogérie 5 rokov po záruke!). Mať nielen vlastnú izbu, ale aj vlastnú kúpeľňu, to by bolo... ehm, pekné.

V súčasných dňoch však potrebujem najprv doriešiť "školskú otázku", ktorú asi vyriešim veľmi tvrdo.

Počas dnešného analyzovania seba samého sa mi obnovili túžby, vypísané v mojom príspevku v tejto téme zo 6. marca o 20:45 - teda to, že by som tu s rodičmi ešte pobudol, a to aj viacero rokov. Pozitíva prevládajú nad negatívami a už aj schopnosť koexistovať s ich "maximalizmom" a konzervatívnosťou je čoraz lepšia. Ich finančná situácia je relatívne dobrá, preto odmietajú prijímať odo mňa nájom, hoci mňa to trochu mrzí, lebo si tak prídem ako vyciciavač (využívam najmä stravovanie raňajok a večier plus zobance, ďalej elektriku a vodu, teplo, plus som nahlásený na bydlisko sem, takže o to viacej sa platí bytové /trebárs odpad, výťah, atď./, a určite ešte sem patrí aj pranie, ktoré plne realizuje mama, pričom žehliť nežehlíme našťastie, nosím totiž veci, ktoré žehliť netreba). To, čo je uvedené v zátvorke, považujem za gro toho, čo zo spoločnej domácnosti ako osobné benefity využívam ja. Odplatiť sa za to finančne neviem, resp. nechcú, za čo sa trochu hanbím, ale zas mi padne aj vhod si radšej odložiť na budúcnosť. Odplácať sa hodlám najmä teda pokračovaním s domácimi prácami, obzvlášť upratovanie, čistenie, vyhadzovanie, zametanie, údržba bielej techniky, sprchového kúta, wecka. Kuchynskú linku má naďalej rada na starosti mama, vrátane čistenia vrchu sporáku. Ešte hodlám pokračovať v asistovaní s počítačom, mama sa veľa hrá prehliadačové hry, tak jej občas asistujem pri riešení problémov, ako sú vírusy, aktualizácie flash playeru, internetové pripojenie, má tiež rada sa zverovať o svojom počínaní na hrách a viem dobre, aké to je fajn, keď človeka niekto počúva a vypočuje, takže si dávam predsavzatie ju vždy vypočuť a prípadné jej úspechy empaticky zdieľať, ak sa bude dať. Otcovi budem naďalej počítať kalórie a rád si vypočujem aj čo nové na kluboch. Skrátka, oni často počúvajú mňa, tak musí to byť aj opačne, lebo teraz, keď už som dospelý a bývam u nich naďalej, tak je ten vzťah inakší, skôr sa podobá na obojstranné priateľstvo. Plánujem postupne zvyšovať svoju praktickú inteligenciu v smere domáceho kutilstva tak, aby som mohol byť raz dobrý gazda, a vedel čo-to opraviť v byte len tak ja sám, aby sa otec nemusel namáhať. On je však v súčasnej etape rád, keď je užitočný a keď tieto veci spočívajú na ňom. Tak aj mama je rada svojej rutine, že robí jedlo, pričom nič iné nepotrebuje, len pochvalu, že nám chutí. Trochu ju napĺňa, že sa má o koho starať, v podstate je tak vychovaná už od detstva, už ako 12-13ročná sa starala sama o domácnosť, robila nákupy, varila, má totiž viacero súrodencov, mnohí boli v jej puberte veľmi malé deti.

Čiže vidím to tak, že zo spolubývania v jednej domácnosti máme prospech všetci traja. Napätia sú len občas, keď sa rodičia hádajú, "čo zas otec kúpil v obchode preto, lebo to bolo v akcii, ale aj tak máme toho doma už kopec a nikto to neje". Iný druh napätia je moje nálady, keď som negatívny a nešťastný, alebo vediem nahlas negatívne reči. To obzvlášť otca vysáva a vyciciava to z neho energiu, vie mu to skaziť deň. Takže v tomto sa musím ešte viac polepšiť, aby som riešil svoje problémy skôr za dverami izby a neviedol nešťastné reči alebo nevykazoval nekontrolovanú nervozitu a stres v obývačke, alebo pred otcom. Niekedy sa to nedá skryť, ale poznám sa, viem, že mnohokrát by som to vedel skorigovať tak, aby som s tým nezaťažil otca. Nehovoriac, že aj mamu to zaťažuje, ale mama tieto reči počúvala vždycky od začiatku ochorenia, je v tom akoby so mnou na jednej lodi, zatiaľ čo otcovi som "reči" nehovorieval.

Budem si postupne teda šetriť, odkladať, a je vcelku možné, že o 6-10 rokov budem schopný si kúpiť byt bez hypotéky, to budú mať rodičia 73 rokov a ja 41. Pokúsim sa im spraviť peknú jeseň života, to by som si mohol dať ako taký cieľ... aj keď i v otázkach môjho bezženstva sa veci hýbu, ako idú roky - prakticky za posledné tri roky som sa dosť posunul, napr. som zistil konečne, aký typ ženy ma priťahuje, myslím fyzicky, čo mi nebolo vždy jasné vzhľadom na neskúsenosť so zamilovanosťou. Teraz už mám tieto veci jasnejšie, preto ktovie kde budem za ďalšie 3 roky sociálnych interakcií, možno v 35ťke budem emočne a psychicky i fyzicky schopný aj vzťahu... a v štyridsiatke zrazu bude zo mňa ženáč, čo by som o sebe ešte pred pár mesiacmi nikdy určite netipoval. Proste je to všelijaké, cítim veľkú dynamiku života, veľa sa furt obmieňa, všetko plynie, všetko sa nejak vyvíja, a to aj relatívne rýchlo. Moja schopnosť predikovať svoj osud je čoraz slabšia.

Ešte som zabudol napísať ďalšiu výhodu bývania tu. Chodia sem návštevy bratov a ich rodín, takže mám s nimi sociálny kontakt. Vo vlastnom by som ich musel prijať aj na 2 hodiny a 2 hodiny s nimi intenzívne komunikovať. Tu ich len pozdravím, povieme si to najnutnejšie, udržujeme tak o sebe povedomie a pocit, že sme spolu pravidelne. A inak môžem ísť do svojej izby a návšteve sa venujú len rodičia. Takže paráda.

Toľko moja úvaha. Ďakujem za prečítanie, kamaráti.
 

PS: Ospravedlňte, prosím, moju ukecanosť. Mám písať prácu a nechce sa mi, tak prokrastinujem vypisovaním na fórum, čím úspešne všetkých dookola nudím nepodstatnými detailami, ba možno aj pohoršujem. Prepáčte. Tým, ktorým toto moje sebazdieľanie neprekáža, vrúcne ďakujem, vynasnažím sa to odplatiť pravidelným reagovaním na Vaše príspevky a snahou poradiť, povzbudiť alebo nejak sa vyjadriť...

Na webe mi padla do oka garsónečka asi 9-10 minút od nášho činžiaku, a zároveň 10 minút od pracoviska peši. Garsónečka má 28 m2, zasklený balkón, kompletná rekonštrukcia, vstavané spotrebiče, pivnicu. Neviem, akým smerom je orientovaná, mám dohodnutú obhliadku zajtra o 15:00, tak sa uvidí. Vyzerá to, že ju vezmem, ak bude naďalej voľná aj na zajtrajšej obhliadke. Cena patrí medzi tie lepšie v tejto lokalite, resp. vlastne v súčasnej realitnej bubline ide o normálnu cenu, neprekvapuje ma. Bol som si dnes po práci obhliadnuť tamojšiu lokalitu, je pekná, sú tam stromy, potraviny, novinový stánok, parkoviská, blízo je športové stredisko, 10 minút mám vzdialený supermarket, mäsiarstvo, drogériu a obchodné centrum. Zastávka mestskej dopravy je trošku ďalej, až asi 10 minút od lokality, zatiaľ čo teraz ju mám minútu od činžiaku. Balkón je pekný, vhodný pre fajčiacu návštevu. Pivnica je mimoriadne plus, zasklenosť balkóna z neho robí potenciálnu ďalšiu miestnosť, minimálne špajzoidného typu. V činžiaku je výťah, ale je možné, že samotný panelák nie je ešte zateplený, nie som si istý. Náklady na bývanie sú podľa realiťáka 60 eur mesačne len, hoci neviem, či naozaj je to také nízke.

Zajtra tam pôjdem na pätnástu a uvidí sa. Som v stave, že ju veľmi chcem a že mi to môže pokaziť len externá okolnosť, a nie že by som ja zmenil vnútorne názor.

Priatelia, ja som tú garsonéčku zobral.  

Resp. zajtra idem podpísať rezervačnú zmluvu a následne mám kontakt s finančným agentom, ktorý mi vybaví úver a "papiere" okolo neho. Podľa rezervačnej zmluvy budeme mať s agentom 40 dní na schválenie hypotéky, čo vraj stačí a dá sa to stihnúť. Bytík bude voľný od 1. júla, pričom to je akurát taký čas, že by mohla byť dovtedy tá hypotéka vybavená a podpísané ďalšie potrebné veci. Musím teraz zdvíhať všetky cudzie čísla. Je to des, ale zároveň sa teším.

Bytík mi vyhovuje, je zrekonštruovaný veľmi pekne, kúpeľňová miestnosť je vskutku krásna, čistá, moderne vyzerajúca. Linku by som nemenil, je super. Zostáva v byte chladnička a mikrovlnka, no nepáčia sa mi, tak časom by som ich chcel iné, napr. hentaká veľká chladnička mi je na nič, ja snívam o maličkej. Na jedno maslo, šunku a mlieko, či 1 jogurt hádam stačí aj malá. Náklady na bývanie sú 67 eur so vším-všudy na 3 osoby, takže, ja keď budem sám, tak sa to môže skresať na veľmi nízke číslo. Je to aj za cenu toho, že činžiak nie je zrekonštruovaný, zateplený, interiér vchodu a výťah sú staré, staré osvetlenie, staré schránky. Bytík je orientovaný oknom a balkónom smerom na juh, čo je super, lebo takto máme orientovaný aj rodičovský balkón. Takže dobre viem, že tu slnko v lete tak strašne nepraží. Parkovacie miesto sa dá dokúpiť od mesta, ale nevyjadril som oň záujem. Pivnica je veľmi veľká, ide o samostatnú miestnosť s oknom a normálnymi dreveným dverami s kľučkou. Bytík je na 6. poschodí zo 7. Obyvatelia domu sú prevažne starší občania, vraj neproblematickí.

Investovať bude treba do vchodových dverí, aby boli bezpečnostné, ďalej treba kúpiť pračku, sušiak, po čase aj mikrovlnku, konvicu a chladničku. Investoval by som rád aj do maľovky stien namodro, lebo teraz sú biele, a to mi nevyhovuje. Chcem sýtu modrú. Podlaha super, na balkónové dvere treba dať spraviť sieťku proti hmyzu. Radiátor nový, prerobený. A samozrejme investovať bude treba aj do sťahovákov, lebo si nejak musím odtiaľto všetko v júli tam vypratať, plus musím kúpiť ako jednu z prvých vecí aj rozkladací, skladací gauč. Je to totiž presne ten prípad, ktorý som dlho sníval, a síce že ide o maličký bytík, kde sa nehodí posteľ, ale skôr gaučík s inou funkciou cez deň a s inou funkciou v noci.

Jediné, čo ma mrzí, je tá nezrekonštruovanosť vchodu, výťahu, celkovo aj tá fasáda je síce čistá, pekná, ale okolité činžiaky už majú zateplenie a farebnú fasádu, takže ten "môj" teraz vyzerá pri nich "staro". Verím, že časom sa majitelia dohodnú na rekonštrukcii, je taký všeobecný trend, že odolávajú v súčasnosti už len posledné činžiaky, a celkovo je to len otázka času, kým to zateplia a porobia ten vchod nejak pre súčasné storočie... Určite je to aj vec toho priemerného veku obyvateľov, ktorí si nechcú zvyšovať náklady do fondu opráv na úkor vlastných dôchodkov... čo by museli, keby sa to dalo rekonštruovať a že by sa činžiak zadĺžil. Ale neverím, že nepríde doba, že by sa tak nestalo. Zatiaľ moje kráľovstvo tam v tom bytíku si budem aspoň vychutnávať ja v zrekonštruovanom prostredí, keď už vchod a výťah sú také, aké sú.