Ako sa dnes máš?

A tiež sa Vám chcem pochváliť, že som schudol oficiálne 1 kilo. Možno aj jedno a pol. Je to veľký úspech, pretože som sa snažil už 2 týždne zhodiť. Mojím receptom je iba 3krát denne jesť (pestrú stravu a pokiaľ možno nie veľké dávky) a 3krát týždenne chodiť cvičiť spinning na hodinku. Ten spinning je zábava, a pritom sa chudne. Len škoda, že pri tomto risperidone, čo beriem, chudnem oveľa pomalšie, než minulý rok, keď som bral Abilify a Solian. Celkovo je to dvakrát pomalšie. Minulý rok som schudol za týždeň kilo, teraz schudnem kilo až za 2 týždne.

Ale aj tak, ak to dobre rátam, zostávajú mi do začiatku školy v septembri ešte 22 týždňov, čo znamená že by som súčasným tempom mohol zhodiť takmer 11 kíl. To by bolo úúúžasné.

Znamenalo by to že by som mal pri výške 179 cm len 6 kilov nadváhu, čo nie je také strašné. A brucho by bolo takmer preč. Juchú. Dúfam, že to pôjde teda pomaličky dole, budem Vás informovať.

Ahoj.

PS: Laura, daj potom vedieť, ako dopadla návšteva rodičov.

Robo napísal:Psychiatrička sa ma opýtala, že či nechcem ísť do nemocnice a ja som je na to povedal, že neviem a že to nechám na ňu, a tak sa rozhodla pre vyššie dávky Leponex-u.

Chcel by som sa spýtať, Robo, že ako to, že by si mohol opäť ísť do nemocnice? Tvoj stav je natoľko vážny? Akých príznakov si si vedomý, že v súčasných dňoch máš? Trošku ma to zaskočilo, lebo pôsobíš vyrovnane tu na fóre a krásne informuješ vždy, čo robíš a ako sa máš, a zrazu zdvojnásobenie Leponexu. Popíš nám o tom viac.

Robo napísal: Bojím sa, že ak skončím strednú školu, tak nebudem mať žiadnu spoločnosť a preto veľmi rozmýšľam, že by som sa zapísal do zväzu invalidov. Myslím si, že sú tam aj takí mladí ľudia, ako som ja a stretávajú sa a trávia spolu voľné chvíle. Čo si o tom myslíte? Máte s tým nejaké skúsenosti?

Priznám sa, že zväz invalidov nepoznám. Môj tatino je invalid, mal mozgové príhody, a až na to, že mu veľmi chýba práca, spoločnosť mu celkom dobre zabezpečujú A-kluby pre alkoholikov abstinentov. Takže tam sa nabaží. Ale pokiaľ budeš naďalej, Robo, invalidný, tak máš moju podporu sa zapísať do takého zväzu. Si skvelo zvyknutý študovať a stretávať sa bežne s mladými hendikepovanými ľuďmi (na rozdiel odo mňa), takže ten prechod do zväzu môže byť pokojný a navyše veľmi užitočný. Človek potrebuje mať okolo seba ľudí, ktorí mu aspoň trochu rozumejú. Nemôže byť sám, sme spoločenské bytosti. Preto verím, že prípadný Zväz bude pre Teba dobrým riešením. Poraď sa každopádne po škole aj s lekárom, aký má on na to názor.

Držím palce. Pa.

Ahojte kamaráti, ahoj Matej. Môj zdravotný stav - moja psychika je asi takáto: Cítim sa dobre, riadne navštevujem školu, učím sa. Potom si začnem namýšľať, že ma v škole iní žiaci zo školy prezývajú, ohovárajú ma a smejú sa zo mňa. Vtedy sa začnú moje psychické problémy. Sú to len moje vlastné pocity a myšlienky až mám z nich depresiu, stala sa mi , asi v októbri 2009 taká vec, že som obvinil jednu učiteľku zo školy a povedal som jej, aby ma neohovárala. Ona na mňa čudne pozrela a povedala mi, že ona ma neohovára, že sa baví s matikárkou o úplne iných veciach, bolo to pre mňa veľmi trápne. Rozprával som to aj mojej psychologičke a ona mi na to vravela, že ak pani učiteľka vie, že mám F25, tak to pochopí a ak by som bol zdravý, tak to mohla odomňa zobrať ako drzosť. Ona vedela, že som chorý a nechala to tak. V takýchto mojich zlých obdobiach aj doma mám pocit, že sa mi niekto z ulice smeje, prezýva ma a ohovára ma. Živo si to predstavujem a počujem tie "hlasy".V týchto obdobiach navštevujem moju psychiatričku a ona mi mení lieky a na niektoré mi zvýší mg. Predtým,ako mi predpísala Leponex, tak mi lekárka povedala, že by som sa mal preliečiť v nemocnici. Prvá nižšia dávka Leponex-u mi zabrala, cítil som sa lepšie, nenamýšľal som si, ale trvalo to iba 1 mesiac. Potom sa mi tie moje "hlasy" a "myšlienky"vrátili a preto mi zvýšila dávku Leponex-u a 3 dni som si doma oddýchol a potom som už išiel do školy.Teraz cez toto obdobie sa cítim lepšie. Bojím sa, že ak začnem teraz po prázdninach chodiť do školy, môj zdravotný stav sa opäť zhorší. Veľmi by som chcel vydržať bez maródky do maturity-1. júna a potom by som sa aj preliečil a rozmýšľam popýtať svoju lekárku návrh na kúpeľnú liečbu. Takže asi tak je to s mojím zdravím.Majte sa krásne kamaráti, maj sa krásne Matej. Robo.

Matej. Mohol by si mi napísať, že čo je spinning a ako sa cvičí? Rozmýšľam aj ja, či by som to so spiinning-om nevyskúšal a tiež, či aj ja by som z neho neschudol. Ja som kedysi s mamou chodil cvičiť do fitnescentra, ale to už bolo pekne dávno. Prestal som tam jedoducho chodiť, lebo tam niektorí civčiaci ľudia začali rozprávať o mne somariny, nňa to veľmi urážalo a tak som proste restal s mamou do fitnescentra chodiť. Kúpila mi fitloptu a prístroj na cvičeinie s teleschopingu Easy shapper. Cvičí sa na tom veľmi dobre. Maj sa krásne Matej, majte sa krásne kamaráti, Robo.

No tak návšteva rodičov dopadla normálne,boli u nás len 10 minút,lebo išli od uja z vidieka a došli neskoro,lebo sa zle šoferovalo, kvoli dažďu.Strašne som sa bála,či otec nezačne rýpať ohľadom financií,no nemal na to ani čas.Zato ja som dnes mala nanič náladu a rýpala som do druha.Tušim,ža mi nerobí dobre ten Rivotril,viem to podĺa toho,že keď si ho dám,mám na druhý deň z neho depku.Keď si ho večer nedám mám lepšiu náladu.Dávam si ho preto,lebo lepšie zaspím v noci sa nebudím.Ináč sa niekedy v noci zobudím medzi 1 a 3. hodinou a nemožem spať.
Robo ten Zvaz invalidov by mohol byť podľa mňa dobrý nápad i keď s tým nemám skúsenosti.Známa chodí do nejakych "krídiel" našla si tam aj priateľa,no už sa rozišli.Ona má schizofréniu,on mal epilepsiu.Ináč si to tam chválila.Sú tam rozni invalidi.No a čo sa týka toho ohovárania,viete čo sa mi včera stalo?
Ako som už dávnejšie písala,chodím do blízskeho baru predávať občas kozmetiku.Niekedy si tam dám aj jedno pivo,alebo kávu.Prišla som tam predvčerom a bolo tam na tabuli kde by mal byť ponukový lístok napísané:"Sklerotička,schizopatická,spuchnutá s depkou,debilka"No tak v momente som si myslela,že to je na mňa,aj keď si myslím,že tam moju diagnózu nevedia.Spýtala som sa na to barmanky a povedala mi,že to je tam len tak.Celú noc som na to myslela,že prečo to tam niekto na mňa napísal,lebo som tam s nimi nemala zlý vzťah.No nedalo mi to.Včera som sa tam zastavila a bola tam druhá barmanka,ktorú lepšie poznám.Aj tej som sa spýtala,že na koho to je a povedala,že to povedal jeden zákazník jej kolegyni a ona si to tam poznačila.A ja krava hovorím,síce s úsmevom.Ja som si myslela,že to je na mńa,keď tu sama za Vami chodím."No trapas.
Ale,keby som sa na to nespýtala,tak ma to mrzí ešte viac.
Robo,myslím si,že Tvoja psychiatrička to možno moc vážne berie,no to že si niekto myslí,že ho niekto ohovára,sa stáva aj zdravým ľuďom.No nepoznám Ťa bližšie tak nemám právo sa Tvojej doktorke pliecť do liečby.Obdivujem ťa, ako študuješ dobre aj s liekmi.

Nač hlavu věšet, že nedá se žít, šampaňský víno tu sám budu pít.

caute loptosi...dnes som bol na malom vylete v Piestanoch, na IQ testovani Mensy...vysledky budu o mesiac priblizne...ale bezprostredne pocity mam dobre

Robo napísal:Matej. Mohol by si mi napísať, že čo je spinning a ako sa cvičí? Rozmýšľam aj ja, či by som to so spiinning-om nevyskúšal a tiež, či aj ja by som z neho neschudol. Ja som kedysi s mamou chodil cvičiť do fitnescentra, ale to už bolo pekne dávno.

Prepáč, že odpovedám až teraz. Zase som sa mal zle a pociťoval som návaly apatie. Vtedy som taky vyhasnutý, čo sa týka prístupu k druhým a k iným záležitostiam, že nič nerobím, iba si hľadím svojho. Ma to mrzí, ale neviem, ako to mám potlačiť - keď to príde, vtedy som jednoducho veľmi apatický a bezbranný.

Teraz je to už trochu lepšie, aspoň na chvíľku.

No, spinning bol základ môjho radikálneho minuloročného schudnutia, kedy mi padla váha o 11 kilogramov dole. Ide o približnú hodnotu, plus mínus 2 kilá. Podarilo sa mi to práve teda spinningom. Ak sa mi podarí schudnúť zase nejak radikálnejšie (aspoň 10 kilov do začiatku nového akademického roka), tak napíšem na tú svoju webovú prezentáciu o F25 rubriku, kde sa zverím, ako sa podarilo schudnúť mne. Veľkú nádej do celého procesu vkladám práve cez spinning.

Spinning je, ako hovoria reklamy po celom internete, energeticky účinné skupinové cvičenie na špeciálnom stacionárnom bicykli - cyklotrenažéri, ktoré spája hudbu, motiváciu a predstavivosť. Ten stacionárny bicykel nie je klasický rotoped, ale má veľké zotrvačníkové koleso a je dosť pevný na to, aby sa na ňom stálo, a tak postojačky jazdilo. Spočiatku je to dosť náročné fyzicky, ale záťaž si udávaš sám a tempo sa snažíš mať primerané rytmu hudby. Základné postoje sú rovinka v sede, rovinka postojačky (running), kopec v sede (vtedy je zvýšená záťaž), kopec postojačky (zvýšenú záťaž prekonávaš v stoji) a šprint (kedy závodíš jak o život pri miernej záťaži a snažíš sa na 10-15 sekúnd dosiahnuť čo najväčšiu rýchlosť).

Lekcie trvajú približne hodinu, ja chodím cvičiť 4krát týždenne, minimum je trikrát. Ono to začne pod dohľadom dobrého inštruktora, ktorý púšťa zaujímavú hudbu a vie motivovať, celkom človeka baviť. Potrebuješ na to len seba, uterák (kvôli poteniu) a fľašu vody. No a samozrejme nejaké to oblečenie, v ktorom budeš cvičiť - ja si dávam obyčajné tričko a také tie gate. Športová obuv.

Za jednu hodinu sa spáli vraj okolo 500 kalórií... tam, kde chodím ja, tam máme tachometer, a ten mi ukazuje spálených až 1000 kalórií, a to pritom sa flákam, lebo som dosť slabej fyzickej konštrukcie, takže nevládzem toľko. Minulý rok som ani nemal špeciálne upravené dávkovanie stravy, a pritom som chudol tempom 1 kilogram za týždeň!

Teraz pri risperidone je to horšie, chudnem dvakrát pomalšie a navyše nesmiem jesť viac ako trikrát denne. Ale pôjde to dole, verím. Kilo za týždeň (teda za tri, štyri cvičenia) by bolo fajn, tak ako predtým minulý rok, ale musím sa zmieriť pri tomto risperidone, že to môže byť aj za 2 týždne. Hm.

Na internete je toho veľa o spinningu, stačí googlovať. Vygoogluj si aj to, kde v Tvojom meste sa dá spinning cvičiť. Je to super, hoci sa mi tam nikdy nikdy nechce ísť. Ale keď už to mám za sebou, tak centimetre okolo pása idú dolu, a som tomu rád. Len škoda, že som s prepáčením počas Veľkej noci zase to zhodené kilo, ktoré som tuná avizoval, dožral naspäť. Strašne. Musím byť opatrný, lebo chuť do jedla mám vskutku zvýšenú nad normál.

Ak budeš mať Robo, či iní, nejaké otázky, rád odpoviem. Naozaj to pomáha. Ako hovorím, minulý rok išlo za 12 týždňov 11 kilov dole, alebo tak nejak. (Potom som ich počas Zyprexy zase dožral, čo nebol ale jojo efekt, ale jednoduché dožratie kilogramov naspäť, pretože som sa výrazne prejedal z depresií a zo zvýšenej chuti do jedla kvôli Zyprexe).

Prajem úspešné dni.

Počujte, priatelia, chcel by som sa Vás spýtať, či máte tiež jeden problém ako ja.

Je to asi problém veľkej citovej nevyzretosti. Automaticky, keď mám ísť niekde mimo byt von sám, tak som nervózny, maximálne sa mi tam nechce a ešte mám z toho aj stres. Najmä keď je to večer, tak mám doslova zabitý celý deň, čo stále v strese na to myslím.

Keď som bol tínedžer, tak som mal trebárs večer omšu, kde som mal miništrovať, a vôbec mi to nevadilo, normálne som sa cez deň venoval škole, učeniu, jedeniu, televízoru a hraniu PC hier, akoby nič. A večer som proste ako normálny človek šiel do kostola. Alebo si splniť inú povinnosť mimo byt. A sám.

Ale už asi 3 roky alebo koľko stále mám stres, keď mám niekam ísť sám von. Napríklad na ten spinning, ako som spomínal Robovi. Mám ho večer o šiestej alebo o siedmej, a hoci sa tam väčšinou donútim ísť, urobil by som asi čokoľvek, aby som tam ísť nemusel. Nie som proste normálny človek, ktorý má za celý deň kopec povinností alebo možností, ktoré treba vybaviť mimo domova. Najradšej by som bol, keby bolo všetko tu v činžiaku, a ja by som nikam nemusel ísť. Strašne.

Neviete mi v tom nejak poradiť? Alebo aspoň sa vyjadrite, či poznáte tento problém. Budem Vám veľmi vďačny, lebo si s ním neviem rady a hoci to nie je najväčšia katastrofa na svete, dosť mi to vadí a trápi ma. Nemôžem ísť normálne von slobodne a naplánovať si, že tam pôjdem.

Držím palce.

Ahoj Matej.
Ja mám tento problém tiež, už skoro 4 roky, hoci aj predtým som mal ísť problém von, ale nebolo to také výrazné. Napríklad, keď mám ísť k psychiatričke do okresného mesta, tak už večer som nervózny a zle spím. Aj do obchodu mi robí problém ísť. Najradšej sa zdržujem doma v byte. Neuviedol si však dôvod prečo máš tiež strach pohybovať sa po vonku. Možno, že nemáš konkrétny dôvod len si z toho v strese. Ja zasa mám dôvod, že mi niekto ublíži, po meste sa o mne hovoria lži a viem, že ľudia ma ohovárajú. Takže mám veľký problém sám pohybovať sa po meste, v noci mám nočné mory, a tie som nemával. Neviem aký si mal na posledy v nemocnici kolektív a či si bol na uzavretom alebo otvorenom oddelení. Ja som bol na posledy na otvorenom oddelení a kolektív tam bol dobrý, lenže na ostatných troch oddeleniach sa mi zdá, že ma ľudia ohovárali a hovorili o mne veľmi nebezpečné lži, kvôli tomu som v polovici pobytu prestal s našimi chodiť na vychádzku do mesta, ale trávili sme návštevný čas v nemocnici. Asi viem čo o mne pacienti hovorili, ale nebola to pravda, boli to dosť nebezpečné lži, pre ktoré som sa mal právom cítiť ohrozený. Mal som strach, že ma preložia na zatvorené oddelenie a to som nechcel, lebo s tým mám zlé skúsenosti, väčšinou je to tam každý druhý agresívny pacient, problémy s hygienou a prísnejšie všeobecné podmienky. No neviem ako by som ti s tým pohybovaním po meste pomohol, keď si s tým sám neviem rady. Ale ak ťa to poťeší môžeš byť rád aspoň v tom, že sa o tebe nešíria nebezpečné nehorázne lži, tak ako o mne.

Ahojte kamaráti. Igor, písal si, že aj ty máš problém chodiť do spoločnosti alebo vonku. A aj ja mám problém chodiť do spoločnosti, vonku aj do školy. Dôvod, prečo je to tak , je taký, že mám obavy, že ma ľudia ohovárajú, smejú sa zo mňa a prezývajú ma. To som ale zažil na ZŠ, keď sa zo mňa spolužiaci posmievali, urážali ma, ublížili mi, doslovne ma potupili, potom som prešiel na druhú ZŠ. Tieto pocity ma dodnes prenasledujú, deprimujú ma a myslím si, ale aj moja mama, že je to spúšťač mojej choroby. Bojím sa ísť vonku aj pretto, lebo si myslím, že stretnem nejakého bývalého nepríjemného spolužiaka, ktorý by ma prezýval a smial sa zo mňa. Aj môj psychotický zážitok, po ktorom som sa dostal do nemocnice bol takýto: Cestou zo školy som bol na sto percent presvedčený, že ma prenasleduje spolužiak. čo vôbec nebola pravda. Prechádzal som sa po našom dvore a jasne som vtedy počul, že ma susedia ohovárajú a smejú sa zo mňa. Dnes už viem, že susedia vôbec neboli von a ani o mne nerozprávali-boli to moje myšlienky bludy. Takto sa prejavila moja choroba. Majte sa krásne, Robo.

Robo, tak zo šikanovaním mám bohaté skúsenosti aj ja. Od 5. ročníka ZŠ ma spolužiaci šikanovali, posmievali sa za oblečenie, provokovali, zakazovali ostatným spolužiakom kamarátiť sa so mnou. Raz na telesnej výchove, keď sme prišli po telesnej do šatne som zistil, že mi oblečenie niekto hodil počas hodiny do záchodovej misy. Bolo to veľmi potupné, alebo spolužiak zobral spolužiačke sprej a celého ma posprejoval, smrdel som až na desať metrov. A bolo to dlhodobé šikanovanie, lebo hoci vedenie školy aj triedna o tom vedeli, nedokázali tomu zabrániť, len ich zastrašili bu bu bu a vybavené, potom keď aj ostatní videli neschopnosť učiteľov, tak sa aj oni odvážili šikanovať ma. Jednoducho začali dvaja a postupom rokov sa to nabalilo na pol triedy...