Stop stigma !!!

Ahojte,
rozmýšľali ste už o tom ako by ľudia zareagovali keby sa dozvedeli akým ochorením trpíte ? Prečo musí byť pri psychických ochoreniach stigma taká obrovská ?? Prečo keď má človek problémy napríklad s kolenom ide k ortopédovi, keď má človek problémy s chrbticou ide tam a tam...alebo ide do nemocnice...ale keď má človek psychické problémy tak keď sa ľudia dozvedia že bol v "blázinci" tak sa s ním prestanú baviť alebo sa na neho pozerajú inak ?? V dnešnej dobe by už ľudia mali byť viac tolerantní, chápaví a hlavne informovaní. A takisto by stálo za zmienku, aby sa to na psychiatriách zlepšilo...nemocnica by mala človeku pomôcť a nie mu viac ublížiť. Prečo sa už konečne týmito záležitosťami nezačne niekto zaoberať a nezlepší to prostredie, nevynoví to tam, nespríjemní ?? Do kedy budeme čakať ? Do roku 3000 keď to už ľudia pochopia ? Alebo treba zarábať milióny,aby človek dostal takú starostlivosť v takom zariadení v ktorom sa k nemu budú správať dobre ? Psychické ochorenia ma čím ďalej tým viac ľudí a nikto naozaj nikto to nerieši, ale stigma je veľká. Naozaj ma to hnevá. Aký máte na to názor vy ?

Ahoj,
nepoznám človeka, ktorý by sa so mnou prestal baviť kvôli tomu že sa dozvedel moju diagnózu. Možno niektorí trošku zmenili spôsob, alebo tak... chvíľku boli rozhodený, ale ináč to nie je tak zlé ako hovoríš. Môže to tak pripadať, ale vina je aj na našej strane. Ak len čakáme, kedy kto s tým začne niečo robiť tak sa nič nemusí zmeniť. Ale ono sa mení a mení sa toho hodne. Ako dôkaz prikladám celkom slušnú zbierku odkazov na rôzne weby, ktoré sa zaoberajú destigmatizáciou a podobne...

http://krizovatkaduse.je-dnesek.cz/

zdar a sílu!

Hermy
tak ja s tebou súhlasím. Ľudia sa pozerajú s predsudkami na psychicky chorých. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, ale mám taký pocit, že tie staršie ročníky to berú horšie, mladí ľudia si uvedomujú, že je toho čím ďalej, tým viac.

A prečo sa tým nikto nezaujíma?
Ja si myslím, že preto, lebo sa ich to netýka!!! A každý je múdry, kým sa to netýka jeho alebo jeho blízkeho. A každý má kopu rád, ako by sa to dalo prekonať a múdrych rečí čo má človek ako robiť. Kompetentných si myslím, že my, chorí nezaujímame, pretože majú predsudky. Možno sa mýlim, je to len môj názor a pohľad.
Dakedy som si myslela ako X , že sa ľudia so mnou neprestali baviť kvôli diagnóze a má pravdu, kvôli diagnóze nie, len niekedy sú tie naše "stavy" tak nepríjemné, že my za to ani v podstate nemôžeme a okolie nás zavrhne. Potom sa môžeš snažiť ako chceš a niekedy to proste nejde urovnať. A možno sa teraz len vyhováram na tie moje "stavy"... Ale napríklad viem, teda dúfam, že dajme tomu, že x vynadám a pošlem ho kade ľahšie, no napriek tomu mi opäť napíše, pretože vie, že to je terajší stav. Lenže nie každí to chápe... alebo nechce chápať?!
Ako sa kompetentní môžu zaujímať o nemocnice, či už sú to doktori alebo sestričky, či "dôležití" v zdravotníctve...keď to pre nich nie je dôležitá téma, nakoľko nielen oni, ale aj iní na nás pozerajú zvrchu... Ale to nie je o nemocnici...to je o ľuďoch...
Myslím si, že byť psychiatrom je veľmi ťažké a nie je to práca, je to poslanie... len tých, čo tak takto vnímajú je veeeeľmi málo...

Hermy

no k tej stigme mam čo povedať....ako ja som z východu slovenska ....nechcem to preto zhoršovať...ale u nás je to tak, že aj keď bol jeden chalan z dediny na psychiatrii tak proste každý aj taký čo ho nepoznajú hovoria, že aha ten čo v blázinci bol...a ešte k tomu pije...proste všimaju si len zle stránky....a už ja si pametam, že v našej dedine bolo jedno dievča čo ani neviem prečo ale bola hospitalizovaná na psychiatria je to už tak 20 rokov asi aj viac dozadu a keď sa o nej rozprávalo vtedy tak ta šalena čo bola na psychiatrii....ako ľudia vedia byt riadne hnusný.....
Preto som ja zatajila, že som bola hospitalizovaná a proste bola som v inom meste ako tuna po blízku, ale tak to proste vyšlo...nebolo to úmyselne, že teraz chcem byt tu hospitalizovaná....tak som tam išla...proste vtedy som bývala v meste a tak som aj tam išla a som rada že tu to nikto nevie....proste nič....chodím teraz na kontroly a to keď sa ma pytaju, že kde idem odpovedám rôzne za kamarátkou ....na pohovor....proste vždy niečo iné aby to nebolo napadne....a nechodím ani často na kontroly zase.....ja si neviem predstaviť aj keby bola neviem aká osveta....že ľudia by to pochopili.....aspoň tu u nás tie babky atď....asi ťažko....a nemyslím si že by pomohlo aj keby sa známa osobnosť k tomu priznala...že je teda psychicky chorá....proste mam taký pocit, že ta stigma sa nezmení len tak ľahko....
Tiež si myslím, že ľudia v meste už aj tým, že sa menej poznajú (ako ktorý)tak to inak berú ....teda, že skôr to príjmu....a skôr pochopia....ale na dedinách to je hrôza...nedá sa len tak priznať, povedať alebo tak no....proste aj keď si myslite, že ved stači sa priznať a ľudia budu míli...tak to je veľký omyl....viem ako reagovali na iných ....a nebudú inak reagovať aj na mňa.....proste možno len pretvárka.....ale myslia si svoje, že .... radšej nedokončím....

citované z: http://www.slovenskypacient.sk/dusevne-choroby-mozu-postihnut-kohokolvek/

"... Jednou z možných príčin stigmatizácie je, že duševná porucha nie je taká čitateľná ako telesné ochorenie. Môžeme si predstaviť ako príklad porovnanie depresie a zlomenej nohy. Telesná choroba je jasná a zdanlivo zrozumiteľná „chyba“ nejakého orgánu. Duševná porucha sa môže javiť ako vystupňovanie inak bežných stavov ako smútok, strata záujmu, znížená aktivita. Bežne sa s nimi vyrovnáme. Človek s duševnou poruchou však vyzerá, ako by bol slabý, neschopný, nespoľahlivý a možno aj hlúpy a nebezpečný, keď ich nedokáže zvládať. Práve nedostatok informácií o chorobách, ich priebehu a liečení je živnou pôdou pre nesprávne predstavy a mýty. ..."