telepatia a strata sukromia

myslim, ze je nam vsetkym zname, ze v case nasej nepohody trpime roznymi bludnymi myslienkami.
este viac je na nasej chorobe zaujimave, ze trpime podobnymi bludmi o boji dobra proti zlu o telepatii, strate sukromia, prenasledovani, strachu o zivot. vsetko sa toci okolo nas, sme stredobodom vesmiru.
a dalsimi prejavmi ako je extremna podrazdenost, vztahovacnost, precitlivenost, nikto nam nerozumie.
osobne si myslim, ze v nicom sa nelisime od zravych ludi, aj zdravi ludia veria, kdejakym nezmyslom, akoze elvis presley stale zije, na mesiaci sme neboli, odpocuvaju mi telefon.
len s tym rozdielom, ze zdravi ludia tomu veria a my sme o tom presvedceny :-)))

v podstate si myslim, ze schizofrenia je urcity stupen vyvoja mozgu. ved aj oddeleny palec od prstov, bol mozno na zaciatku evolucie ako nefunkcny pahyl a az neskor sa z neho vyvinul ud, ktory je pre dalsiu evoluciu velmi potrebny ( napriklad na ovladanie dzojstikom :-)))).

nechcem brat chorobu ako nestastie, radsej ju chcem brat ako nieco co ma moze obohatit.
niekedy je to dost tazke, lebo pri nasich zhorsenych stavoch sa navystrajame roznych veci, ktore neskor v nas vyvolavaju pocit hanby.
kazdopadne som presvedceny o tom ze extra sensory perception - mimozmyslove vnmimanie - telepatia je realna a, ze to je cielom vyvoja a vyvinu evolucie nasho mozgu .

osobne si myslim, ze maniodepresia je skor o empatii a schizofrenia je skor o telepatii.
kazdopadne schizofrenia je choroba, ktora ma fyzicky podklad - produkcie latok, ktore nam chybaju na zdrave vedenie informacii a pochod myslienok v mozgu.

vlastne som sa o telepatiu aj zaujimal a pokial to niije su moje bludy a nedomyslam si viac nez treba, tak som presvedceny o tom, ze horovo oko, bozie oko, tretie oko ako symboly je toho dokazom. ako ked si indovia kreslia cervenu bodku v strede medzi obocim na cele.
verim, ze raz sa najdu aj lieky, ktore nam pomozu zbavit sa bludnych myslienok, ze nasa mysel nebude zahmlena a ze raz sa telepatiu naucime ovladat.
je to ako naucit sa plavat v hlbokej vode a ovladat viacero sposobov plavania, ako iba machat rukami okolo seba a nesnazit sa utopit.
waveland - vlnova dlzka, urcite je aj rozpatie MHz pri ktorej je clovek schopny bezproblemovej mimozmyslovej komunikacie.
vlastne aj mimozmyslova komuniákacia ma svoje stupne -
empatia - prenos pocitov - preto sme precitliveny
telepatia - prenos informacii myslienok - preto mame aj bludne myslienky
jasnovidectvo - schopnost pohybovat sa myslou v casopriestore
dokonca aj sama telepatia ma svoje stupne -
prenos myslienok
prenos obrazov
myslienkova komunikacia pomocou slov a viet
je dolezite aby sme dokazali v case, ked sme stabilizovany, realne uvazovat a oddelit bludne myslienky - zahmlenu mysel od realnych faktov - cistej krystalovej mysli.

Že nejaká forma telepatie a predvídania existuje, verím aj ja. Jedna z mojich blíckych chodila na stretnutia (kresťanské spolčo). Tam bolo celkom bežné, že jedna videla obraz, druhá bez vyzvania sama začala popisovať ten obraz, iná zas niečo počula... čo iné ako nejaká forma telepatie toto je? Zaujímavý náhľad na schizo ako vývoj mozgu... kto vie...

Ten pohľad ako na vývoj mozgu sa mi páči, tiež som o tom uvažovala takto
Ale telepatiu, telekinézu a ostatné mi neprídu ako nejaké "coolové" veci. Ak nezvládame hlasy a iné výstrelky nášho vlastného podvedomia, ako by sme potom zvládali napr. myšlienky ostatných ľudí? Predstavte si, že sa vám do hlavy pletú tisíce problémov, pocitov, strachov ostatných ľudí. Ako sa nezblázniť, keď bláznime zo seba?
A ak by sa to nejakým zázrakom dalo naučiť ovládať - ako by sme to využili? Kopa toho, čo si človek pomyslí je za 5 minút zavrhnuté, čítanie cudzích myšlienok by nám prinieslo len ďalšie fóbie. A nebodaj vedieť ovplyvňovať myšlienky iných - v čom by sme sa potom líšili od desivých diktátorov???
Ech, e-e, nechcela by som takéto mať

nemyslim si, ze telepatia sa da naucit. skor si myslim ze je to rodena danost. telepatiu vnimam ako vyssi stupen komunikacie. a ako to funguje u pocitacov pri bezdrotovej komunikacii, clovek musi mat urcity prijmac a vysielac zabudovany v mozgu. neni to tak ako je to vo filme - po com zeny tužia s melom gibsonom, ze ides po ulici a vnimas myslienku kazdeho. mimochodom aj mel gibson mal vraj schizofrenicky atak, z ktoreho sa dostal. mozno na zaklade svojej skusenosti natocil ten film. proste priroda to zariadila tak, ze bez vysielaca a prijmaca to nejde a ludia, ktory maju schopnost telepatie dokazu viac ovladat svoje emocie a negativne myslienky ako ostatny - proste geneticky vyvoj. akoby telepati dokazali viac blokovat neprijemne pocity a boli odolnejsi. mimochodom, ked je spolocnost velmi negativna ovplyvnuje to kazdeho jednotlivca - empatia.

proste spolocne vedomie, do ktoreho maju pristup. novy poddruh homo sapiens

No odolní sú tí, ktorí sa to naučia ovládať. Schopnosť chodiť máme tiež danú, ale aj tak sa človek len tak po narodení nepostaví a nebehá. Rovnako zrak - koordinácia oko-ruka sa vyvinie až skúšaním - učením sa. Takisto perspektíva...

To, že je niečo geneticky dané neznamená, že je to ovládateľné. Ľudia by sa mali začať obmedzovať a nie vyvíjať smerom, ktorý ešte ani nedomysleli. Čím viac si "uľahčujeme" život, tým sme nešťastnejší.

My sme iní a aj tak so sebou nie sme spokojní, tak prečo byť ešte inší? Vážme si to čo máme

mila kwecko ;-)
pred davnymi casmi, za 7dmimi horami a za 7dmimi dolami, ( este pred prvym atakom ), som sa pohyboval medzi velmi free ludmi volnomyslinkarmi a dnes by ich volali hippies.
a tam som sa dozvedel, ze existuje tajna ruska droga ktora sa vola:
( fem - zee )
ktora dokaze dopomoct cloveku, k uvedomelej podvedomej komunikacii - telepatii.
inak som presvedceny, ze telepatia sa neda naucit - ze je to geneticka danost, ako je farba tvojej ocnej duhovky, prislusnost k rase.....
tu je pekny obrazok:
ww.taringa.net/comunidades/desdoblamiento/8780128/Experiencias-Telepatia-en-el-astral-y-vision-de-aura.html

Ajajaj - zas som to s tým mojím buldočím reflexom prehnala Ospravedlňujem sa, pali, asi som príliš šťuchla do tebe blízkej témy.

Suma sumáru - nepochybujem o tom, že k takýmto veciam ľudia smerujú. Občas sa aj ja v týchto veciach cítim ako taký "predskokan". Len mám k tomu veľký rešpekt. Myslím si, že najprv by mal svet trochu spozitívnieť, kým sa pustíme do spájania vedomia. Proste to odložiť o pár tisícročí.
Teraz mám dojem, že ľudia ani nechcú byť pozitívni. Dokonca ani šťastní. Spýtaš sa človeka, prečo kliká na video o týraní zvierat (hoci je tam upozornenie, že len pre silné žalúdy), že hneď vedľa je link o tom, ako sa tvorivo hrať s deťmi nech kliká radšej tam. A on len kuká, že o čo mi ide. Že on si snáď môže klikať kam chce. Keď sa spýtaš, či chce byť šťastný, tak povie, že hej, ale hneď nájde 10 dôvodov, prečo nemôže. Povieš im, že sa našiel liek na rakovinu a oni pokračujú v téme štýlom - moju babku museli takmer celú vypitvať a nakonec aj tak zomrela... Je mi z toho smutno.
Snáď sa to časom zmení, ale určite to nebude len tak zo dňa na deň.

O toto mi šlo v tých príspevkoch - že jednoducho nie sme na tieto "superschopnosti" pripravení.

kwecko napísal:
Teraz mám dojem, že ľudia ani nechcú byť pozitívni. Dokonca ani šťastní.

Narazil som na štúdiu, ktorú prezentovala National Geographic, v ktorej vedátori hovoria, že optimizmus je neurologická porucha prejavujúca sa zlou a nesprávnou selekciou informácií voľakde v prefrontálnej kôre. A že je optimizmus nebezpečný pre civilizáciu, lebo odmieta realisticky pristúpiť k riešeniu všetkých rizík a nástrah, ktoré spoločnosť čakajú alebo môžu čakať. Nakoniec ich tvrdenia vrcholili slovami, že najrealistickejšie vníma svet človek v ťažkej depresii.

S takýmito štúdiami sa ani nečudujem Tvojmu názoru, kwecko, a dávam Ti za pravdu. Tiež som rozčarovaný, ako si všetci vyberajú temno a pochmúrne veci...

(ale v r. 2005-2010) som nebol ani ja iný... )

No do kelu Práve mi to celé docvaklo... Ono nie je žiadny optimizmus ani pesimizmus. Nie je realita ani pravda. Jeden verí, že v depresii je svet skutočný a druhý verí, že depresiou sa ukracuje o 1000 možností. Každý verí tomu, čomu chce veriť. Nemá význam meniť pohľad iných, nemá význam zvyšovať tlak. Každý verí tomu, čomu chce, alebo musí veriť. Nemá zmysel cítiť sa zodpovedný za iných... O tom vravela psychologička v roku 2005... Proste to prijať tak, jak to je... 9 debilných rokov...

Dámi a páni, ešte uvidím, čo na to moje besné podvedomie, ale možno som práve za Matejovej asistencie skrotila svoju hádavosť....

Vzhľadom na názov tejto témy "Telepatia a strata súkromia", dám vyjadrenie svojej starosti sem.

Stále ma dlhodobo (dlhé roky) opantáva jeden "morálno-telepatický problém". Nazval som ho tak preto, lebo jednak sa týka otázky správnosti či nesprávnosti môjho jednania, a jednak je spôsobený mojím vnímaním iných síl, cudzích síl v mojej hlave a v mojom živote. Som z toho trochu zmätený, lebo aj zdraví veriaci nejak hovoria, že "Boh v ich živote pôsobí". Ja ustavične cítim, že mi vidí do hlavy a mám z toho stres. Neviem, ako Vám to mám vysvetliť, že reku o čo ide a čo mi vlastne vadí.

Cítim zverejnenú myseľ. Do mysle mi vidí predovšetkým Boh a možno aj nejaké iné bytosti účastné na Božej prirodzenosti. Z toho mi vyplýva silný tlak, až imperatív, ktorý mi sliedi v hlave, že čo robím, kam sa uberám, a čo si myslím. Som neustále sledovaný a hodnotený "Bohom". (V úvodzovkách preto, lebo neviem či ide o skutočného Boha, alebo len o nejaký mnou vyprodukovaný falošný konštrukt).

Strašne závidím Tutovi jeho pokoj a to, že sa nebojí smrti. Bojí sa umierania, ale smrti nie, pretože po smrti nič neočakáva, je to preňho zánik vedomia. Takže niet sa prečo smrti báť, veď už vtedy nie sme, aby sme mohli nejak trpieť alebo život postrádať. Ja sa naopak smrti bojím ustavične, lebo do mojej mysle a života stále zasahuje svojimi hodnotiacimi súdmi mocná božská bytosť, ktorá mi spôsobuje značné výčitky svedomia. Nejde len o vážne hriechy, ktoré zaťažujú svedomia aj iných katolíkov, ale ide aj o drobnosti, ktoré sú mi strašne vyčítané. Napr. že nie som dosť aktívny, neumyl som niekde podlahu, alebo že som "až dve hodiny" leňošil. Alebo keď sa chcem venovať svojím koníčkom, tak cítim tiež výčitky - idem sa učiť filozofiu a je mi vyčítané, že sa naháňam za planými hodnotami, alebo keď si plánujem všelijaké činnosti, tak mi myseľ generuje kritické ohlasy, že si žijem sám pre seba, že sa robím bohom vo svojom vlastnom svete, a že dbám príliš na sebalásku.

Jednoducho ja nie som slobodný človek, priatelia. Nemôžem si trebárs myslieť, čo ja chcem, lebo moje superego vo freudovskom zmysle sa zosobní v kritických hlučných ohlasoch a nesmierne ma dokáže zväzovať. Samozrejme mi vyhrožuje najčastejšie smrťou, zatratením v pekle. Sú toľkí kresťania okolo mňa, ktorí sú spokojní so svojou vierou a hovoria o tom, že ako veriaci nachádzajú zmysel života a sú šťastní. No ale ja nenachádzam odpustenie, pokoj, ja nachádzam svedectvo o vlastnom odsúdení, o svojej naničhodnosti, o svojej nedostatočnosti, o tom, že sa snažím príliš málo. Že sa nemodlím dosť, že nie som dosť milý, láskavý, a že príliš myslím na seba, a že príliš sa viažem na hodnoty tohto sveta a žijem príliš telesne. A že žijem, akoby Boh ani nebol. Opakujem, pri veľkých hriechoch by som to aj pochopil, ale veľmi cítim tú neslobodu hlavne v oblasti drobností, ktoré bežní veriaci ľudia vôbec neriešia, a to ani vo svojom svedomí.

Asi je to zlé, keď to dávam sem na fórum, keďže je to prevažne náboženské. Žiaľ, myslím si, že moja neuróza je značne inšpirovaná zverejnením mojej mysle, a to že mi do nej vôbec také mocnosti ako akési Prísne Božstvo zasahujú. V obdobiach pred hospitalizáciami som sa s takýmto "Bohom" aj hádal a vnímal som ostré a kritické komentujúce myšlienky v hlave zo svojho svedomia... dosiahlo to charakter intrapsychických halucinácií. Priebežne sa s tými myšlienkami hádam aj naďalej, pričom aj v čase, keď som odstránil náboženské obrazy z izby z dôvodu, že "ma sledovali", som sa s postavami na tých obrazoch hádal a mozog tedaže výdatne generoval početné protistojné myšlienkové prúdy, ktoré so mnou radi polemizovali a vyčítali mi moju morálnu biedu.

Ak máte na toto všetko nejaký názor, poteším sa každému slovíčku. Je to problém náboženskej neurózy, ktorú mám už dlhé roky a sporadicky ma trápi, niekedy viac, niekedy menej. Pravidelne býva popri flush zdrojom mojich depresívnych výkyvov, alebo podráždenosti. Momentálne ma znovu gniavi. Skrátka, vďaka tomuto "morálno-telepatickému" problému môžem s určitosťou o sebe povedať dve tvrdenia:
1.) Nie som slobodný. Nemám v hlave taký obsah, aký si sám vedome schválim a dovolím. Nemôžem si sám sebe dovoliť myslieť, čo ja uznám za vhodné.
2.) Nikdy nie som sám. Neustále cítim, že sa na mňa Imperátor pozerá a hodnotí ma. V tme, vonku, v škole, v práci, na záchode, v izbe, pri PC, pri telke, všade sa na mňa díva. Nikdy necítim, že som sám a že mám nejaké súkromie. Toto je skúsenosť od raného detstva. V súčasnosti naďalej Boh puká s nábytkom, keď sa tu zverujem, akokeby som ohováral vieru. To ma mrzí, to si ešte len zlíznem...

Ďakujem za vypočutie.
M.

Matej, za seba Ti môžem povedať asi toľko, že je to súčasť choroby. Mám pocit, že Boha, či toho Imperátora, ako si ho nazval, príliš personalizuješ a tým pádom sa do neho premietajú akoby tvoje výčitky svedomia a tvorí sa z nich samostatná bytosť. Ty máš Imperátora, ja mám Dervila (o ňom inokedy). Musíš si uvedomiť jednu vec-že ty sám sebe nedopraješ tie dve hodiny voľna, ty sám seba hodnotíš ako príliš telesne založeného, sú to všetko tvoje vlastné samoobviňujúce myšlienky, ktoré sa preniesli do podoby Imperátora. Ten s Bohom nemá príliš veľa spoločného a vieš prečo? Lebo podľa viery Boh je láska a mne sa Tvoj Imperátor príliš milujúci teda nezdá. Nezamieňaj si Boha a Imperátora, ten druhý je len tvoj vlastný produkt. Si to ty, kto stále sám seba hodnotí, nie Boh. Boh nerieši, či si dáš občas večeru v mekáči a máš z toho pôžitok..Boh dal všetkým živým tvorom pocit uspokojenia pri prijímaní potravy a pri sexe, to je normálne, a nie hriešne. Iná vec je obetovať tomuto pocitu život a zdravie, to je už iná situácia. Imperátor je oddelená časť teba, ktorá sa začala chovať autonómne a s Bohom a jeho prikázaniami v skutočnosti nič nemá. To je môj názor.

Ahoj Matej,
podobne ako Ty mám na balkóne "hlasy", teda intrapsychické halucinácie. Neviem prečo to je tak, ale akoby vždy zasahovali do najcitlivejších miest, kde je najväčšia šanca na "vykoľajenie" smerom k hlbšej psychopatológii. U mňa sú to cigarety, občasná soc. fobia, strach, že ťa ľudia pozorujú a neustále hodnotia. U Teba ako veriaceho je citlivou témou Boh. Pre chorobu je "výhodné" zasiahnuť práve toto miesto. Akoby samotná psychopatológia vedela, kde máš tú "škáričku", kde najlepšie udrieť. Ver mi Matej ak Ta "niekto" (choroba) takýmto spôsobom ubližuje, rozhodne sa nejedná o kresťansky chápaného Boha, ale skôr "prezlečeného démona", t.j. choroby, ktorá sa dá našťastie eliminovať liekami. Ty sám najlepšie vieš, čo Ti na takéto stavy zaberá, a keď nie, zver sa psychiatrovi. Možno Ti na to niečo prijateľného predpíše.

Ešte som chcel dodať:
Písal si ohľadom môjho chápania smrti. Chcel by som k tomu toľko, že ak je "akási duša" len súčasťou elektro-chemického fungovania mozgu, je pomerne jasné, že "zhynie" spolu s ukončením tohoto procesu. Ešte však nebolo zistené, čo sa deje ďalej v zmysle prípadne možnej "duše". Relatívne som zvažoval, že vlastne, keby tá "duša" aj bola, jednalo by sa akoby o nejaký matematický kód, ktorý prenáša naše jástvo, teda v elementárnom chápaní samého seba, čo majú aj zvieratá (moja laba - ja mám labu, bolí ma, je mi teplo, vnímanie receptormi naväzujúce na nervovú sústavu a jástvo a podobne). Jednoducho: spomínanému čiastočne prisudzujem taký malý milý bodík, že by to mohla byť aj možnosť. Ja viem, že to nie je zrovna štýl, ktorý vyznávam, ale vidím aj v tom určitú logiku.

S priateľským pozdravom pre Mateja a zlepšenie zdravia praje Tuto
Dúfam, že Ťa neurazí úsmevný obrázok.