Halucinácie.... :-(

Ahojte priatelia, myslela som si, že keď mi je úplne dobre (čo nechcem teraz zakríknuť) a že sa mi darí aj v osobnom aj v školskom živote (dve skúšky zo siedmych už mám spravené), tak že sa mi to zlé nevráti, že proste nemá prečo sa to vrátiť. Ale opak je pravdou...
Neviem, čo to je, či sú to halucinácie, alebo čo.. ale veľmi sa toho bojím. Zase ako pred rokom som videla behaž chrobáky po zemi... dosť divné, bol ich tam celý húf. Pozerala som sa na nich a tajne som dúfala, že nič z toho nevidím...
Po skúškach, v júni, som chcela dva druhy liekov vysadiť, lebo mi už rok bolo dobre...dúfala som, že sa mi podarí prekonať aj panický strach z toho, že už beriem len dva druhy liekov. Doteraz som možno že ani nepotrebovala toľko liekov, len som potrebovala vedieť, a užívať lieky, aby som sa uspokojila po psychickej stránke.
Možno to moje zhoršenie súvisí aj s tým, že v nedeľu som mala úraz a museli sme ísť na pohotovosť(škaredo som si popálila ruku). Už v minulosti, ak sa mi niečo stalo, tak sa mi zhoršil psychický stav. Napr. pred rokom a pol, som tiež musela ísť na pohotovosť, lebo som mala strašné bolesti brucha(vtedy som bola v práci), mala som koliku...tiež sa mi zhoršil psychický stav a v práci som sa po vyzdravení tak povediac zhútila, nezvládla som zaťaženie a musela som odísť
Súvisí to nejako spolu?? Či si to len namýšľam??
Teraz neviem čo robiť. Dúfam, že sa mi dnes nič neprihodí.

Som u priateľa a práve sa chystáme opekať. Máme v pace kuracie mäsko. Je krásny deň, slniečko svieti...

Pevne verím, že sa to zlé už nebude opakovať, musím sa usmievať


Majka

Ahoj, Majka,

No tak ja som raz videl niečo podobné. Bolo to v roku 2004, keď sa mi výrazne zhoršil stav. Bol som sám doma a na dvere niekto zaklopal. Otvoril som a tam bola jedna stará pani z našej obce, o ktorej som si vtedy myslel, že je to striga. Keď odišla, pozrel som sa pod koberček pred dverami do nášho bytu, a tam bolo plno maých bielych červíkov. Takých, aké sú napríklad v jablkách alebo slivkách. Tak som z papiera urobil sáčok, tie červíky som doňho pozhŕňal a odniesol som ich von do kontajnera. Teraz viem, že to boli halucinácie.

Ja som niekoľkokrát zažil halucinácie, sluchové i zrakové.  Stávalo sa, že som začul svoje meno, a čo sa týka zrakových halucinácií, raz sa mi zjavila dokonale zinscenovaná scénka (sedel som v byte a videl som svoju mamu, ktorá vtedy nebola doma).  Ale halucinácie, našťastie, pre mňa nie sú typické.  Moja choroba sa nimi veľmi nevyznačuje a prejavuje sa inak. Tak, že počujem vlastné myšlienky. Nedokážem rozmýšľať len tak abstraktne, bez slov.  Často si predstavujem nejakého konkrétneho človeka, ktorému veľmi chcem niečo povedať, a v tých svojich myšlienkach mu to hovorím. Je to teda taký fiktívny monológ. Preto by som mohol konštatovať, že tá fráza, že schizofrenici nikdy nie sú sami, o mne platí doslovne.  Len chybou je nasledujúci fakt. Ide o to, že ja veľmi medzi ľudí nechodím, a tak častokrát nemám možnosť porozprávať sa s tým človekom, s ktorým chcem. A keď sa už dostanem niekam do spoločnosti, mám v sebe taký blok. Jednak ma nič nenapadá a jednak, keď mi aj niečo zíde na um, nedokážem to spontánne hneď vysloviť. No nevadí, aspoň ma baví písanie, takže aj takto, písomne môžem vyjadrovať svoje myšlienky.  

Ak sa chcete dozvedieť čosi viac o halucináciách , najme o tých čo vám čosi prikazujú , čosi z toho som napísal v sekcii o bludoch , lebo som si myslel že sú to halucinácie .

V duchu si pre seba rozpráva asi každý . Ty budeš potom zrejme vážne nejaký chorý , keď ti to tak pripadá .

Ak človek trpí duševnou chorobou je často dobré snažiť sa nájsť v sebe svoje skutočné ja , teda svoju podstatu a tá mu z toho pomôže . Pri tých halucináciách čo človeku prikazujú je to určite tak , ale počul som nejakých alternatívnych bádateľov , ktorý tvrdili že je to tak aj pri iných chorobách . Možno človek robí čosi vo svojom zmýšľaní špatne , čo by mal zmeniť .

Mam nieco, s cim by som sa chcela podelit, a mozno je to skor na samostatnu temu, ale nechcem s takou drobnostou zakladat novu temu.

Rada by som najprv napisala nazor na bludy v zmysle nejake fantazijne predstavy. Podla mna kazdy clovek ma bludy, proste, ze unho dochadza k rozporu medzi realitou a vnimanim, no nie je to take silne ci caste a najma nevadi mu to tak ako tym, ktori to povazuju za psychoticky blud.

Stava sa mi nieco, co mi doteraz nevadilo, ale tento tyzden sa to stalo tak, ze mi to bolo neprijemne. Ide o situaciu, ze nastupim do MHD a sadnem si na dvojsedadlo, kde na mieste pri okne uz niekto sedi, takze ide o prisadnutie.
Sedi tam nejaky clovek. Zena muz, to je jedno, ale byva vtedy, ak je to niekto mojho veku, cize 29-33, alebo proste mlady clovek, ktory mi pripomina niecim mna.
V momente, ked sa usadzujem snaziac sa sadnut si co najpohodlnejsie na stolicku a zaroven vo vhodnej vzdialenosti od tela prisediaceho, najma noh, lebo pleciami sa, najma v zimnom obleceni, neda zabranit, aby sme sa dotykali, sa mi stava ta vec.
Zda sa mi, ze som pocitila odpor tela toho druheho. Akoby som naboku na nohe pocitila nohu toho druheho, ale ona tam nie je. Je az cca 10 centimetrov dalej. Skusam to viackrat a na istom mieste vzdy zdanlivo narazim na nieco, aj ked zrakom vidim, ze tam nic nie je, noha je 10 cm dalej. Beriem to vacsinou ako srandu, ako zvlastnu zahadu, ktorej nevenujem dalej pozornost. Sedim proste o kusok viac od druheho ako keby som ten dojem nemala (pridana veta oproti povodnemu prisp.).
Lenze v piatok sa mi to stalo pocas vecernej cesty zo vzdialenejsej stvrte v meste smerom do mesta, a nevedela som som sa s tym vyrovnat. Rozhodilo ma to.  
Preco vlastne? Lebo som to citila ako podraz od tej baby, ktora sedela vedla mna.  Ze ona ma nechce pustit blizsie k nej..Mozno.
Alebo som sa bala niecoho, ze ked taketo nieco sa mi stane, ze sa mi budu stavat podobne veci a uplne stratim nad sebou kontrolu, ale to asi nie, len nevedela som prestat na to mysliet a proste sa usadit co najpohodlnejsie akceptujuc tu barieru, ktoru som tam citila a ktora bola zahadna, lebo zrakom som ju nevidela, a teda nechodiac za nu (co sa ani nedalo, kedze islo o barieru). Potom sa mi to horkotazko podarilo, pozorovala som inych ludi okolo a prisli ine myslienky, a tesne pred zastavkou, kde som mala vystupit som to skusila a bariera bola prec (tak ako to vzdy byva, ze ono je to len isty cas, nie trvalo).
Chcela by som proste prist na to, co sa to deje, a nech ma to obmedzuje co  najmenej.
Je to proste hmatovy blud, co mavam, patri to ku mne, len tentokrat som to trochu nevedela spracovat.

Mozno niekto nieco podobne zazil. Pomoze mi, ak mi to napise.

Ahoj arabela,
ja som na tieto veci asi dosť málo citlivý. Poviem teda len moju skúsenosť z jedného mužského kruhu. Mali sme si "vyskúšať" cítiť hranice/bariéry osobného priestoru. Bolo nás skoro 20 a tak sme najprv sa postavili zo stoličiek a iba tak chodili, mali sme skúšať rôznych ľudí, rôzne vzdialenosti a len vnímať čo cítime. Či sa cítime dobre, alebo máme určitý osobný priestor do ktorého ak niekto vstúpi, vadí nám a naopak niekoho pustíme oveľa bližšie. Niektorí vraveli, že citíli bariéru fyzicky. Totižto potom sme mali zatvoriť oči a len jeden chodil okolo nás. Nebolo ho počuť, len sme vnímali blízkosť. A to boli "normálny" ľudia. A vraveli, že cítia akúsi pružnú akoby blanu - hlavne rukami - nohami teda nie, lebo sme po nich chodili. Ale ak toto cítia "normálny" tak vnívavejší - ty - to môžu cítiť ešte intenzívnejšie. Asi nemá zmysel nejak sám seba presvedčovať, je to blud, je to halucinácia ak to tam nevidím, ale cítim? Proste veľa vecí nie je vidieť ale je cítiť a naopak... ak ti to skutočne neprerastá cez hlavu, čo zdá sa, zatiaľ nie, ber to ako fakt. Proste cítiš osobný priestor druhých... ak zasahuje do tvojeho moc, tak proste vstaň a tú cestu prestojíš prinajhoršom... Držím palce pri zvládaní.

J.

Ahoj arabela,
mne to osobne nepripadá ako blud, keď už tak ako hmatová halucinácia, ale ani to mi tomuto nepripadá ako adekvátne pomenovanie. Ako najpravdepodobnejšie mi príde to, že si viac citlivá na svoju najmenšiu zónu, ktorú psychológovia označujú ako intímnu. Jednoducho napísané, v autobuse, výťahu, tlačenici a podobne sa táto zóna obvykle narúša, pričom sa aktéri najčastejšie snažia aspoň pohľadom nekontaktovať s druhými osobami v ich bezprostrednej blízkosti.

Zatiaľ Ti želám, aby sa Ti takéto situácie vyhýbali, a keď už nie, aby si ich dobre zvládla. Tuto

J., Tvoj prispevok ma oslovil, lebo bol rychlou a autentickou spatnou vazbou.
Tuto, Tvoj prispevok bol zaujimavy.
Dakujem za priania.