Bipolarna porucha a vodicak

aby sme si nerobili ILUZIE
som dostal od policie oznamenie, ze moja OBVODNA lekarka nahlasila podozrenie,ze som nesposobil na vodicak- do 15 dni mam doniest od tej istej lekarky potvrdenie, ci som schopny....urobila tak na podnet posudkarky
takisto moj psychiater pri konstatovani ze beriem antipsychotikum okamzite buchol do kartoteky peciatku, ze nebudem jazdit ak beriem lieky a dal mi to podpisat, a ze jej znama, psychiatricka iniciativne vyhladava v kartoteke diagnozy a nahlasuje na dopravny inspektorat - odkial vie o vodicakoch, to neviem
takze tak.
niekto napisal prilis prisny zakon- niekto si robi alibi - a niekto doplati
len poviem ze jazdim roky defenzivne, bez nehody,bez pokut, davam bacha na druhych, aby do mna nenarazili a davam prednost tym, co sa tlacia z pripojneho pruhu ,ked som na hlavnej ,ci na krizovatke radsje dam prednost aj ked ja mam prdnost
narkomani, opilci,chronicky pokutovani, ludia s nadmernym testosteronom, agresivni ...ti maju ten vodicak nadalej
snad len tolko k spravodlivosti na svete

Takže výsledok? Vzali ti ho (píšeš prítomný čas že jazdíš...)?

Ja vodičák mám od 19 rokov veku, ale poslednú jazdu, ktorú som absolvoval za volantom, bola práve tá skúšková s policajtom na konci autoškoly. Nemáme auto, takže som to potom nijak neskúšal ďalej.

Vtedy som ešte nemal diagnózu, takže som bol pred obvodnou aj zákonom pokladaný za bežne spôsobilého.

Viacerí s našimi diagnózami jazdia a úspešne, bez problémov. Ja by som teraz aj skúsil začať jazdiť, ak by bolo auto, ale mám strach z toho, že nebudem zvládať sledovať všetky ruchy a podnety z premávky a z techniky jazdy. Totiž stáva sa mi aj v iných situáciách, že keď na mňa naraz pôsobí viacero podnetov, tak to dajako neviem spracovať a dostanem sa do stresu alebo až paniky. Neviem si predstaviť, že rýchlo treba rozbehnúť vozidlo, nahodiť jednotku, sledovať semafór, v tom sa vrhá cyklista krížom cestou, ďalší chodec sa blíži k prechodu a zozadu trúbi nejaký nervózny vodič. Proste to je pre mňa čistá panika...

Známa mi povedala, že trebárs technika jazdy sa dá veľmi dobre zautomatizovať, až to už nebude predstavovať žiaden stresujúci podnet. A potom už zostane len ťažiskovým podnetom premávka. Možno by som sa na to aj dal, ale strach vo mne prítomný naďalej je...   

Ja mám vodičák od 20-tich rokov a dosť veľa aj jazdím. Ale už sa na toľko poznám, že keď sa cítim horšie, nejazdím. Niekedy som si ale ani neuvedomila, hlavne na začiatku, že ako vodič možem byť nebezpečná nielen pre seba, ale aj pre iných. Preto sa snažîm jazdiť fakt bezpečne. Dokonca na mňa niekedy aj trúbia a ukazujú mi, že idem pomaly. Ale nech. Bolo ale obdobie, keď mi doktorka menila lieky, že som dosť dlho vôbec nejazdila. Ale nikdy sa ma nepytali na vodičák a či jazdìm. Je ale pravda, že v čase, keď som si ho robila mi nič nebolo.

Ťažko mi je ale vyjadriť sa k tomu, či pri takejto diagnóze vodičák mal byť či nie. Veľa je totiž aj takých sebecķých ľudí, že napriek svojmu stavu jazdia. Ale ťažko odhadnúť, na koľko to je diagnóza a na koľko ľahostajnosť. Neviem, či som sa dobre vyjadrila