Partnerské-ľúbostné vzťahy

Ja som spokojná, že som sama. Vyhovuje mi to. Posledný priateľ ma nechal kvôli chorobe, chvalabohu

Aj ja som ako filipka spokojný s tým, že nemám partnerku. Momentálne si vzťah ani neviem predstaviť. Myslím si osobne, že by som ho nestíhal, bola by to časová záťaž navyše, čajíčkovanie, kávičkovanie, pusinky, esemesky, navštevovanie, kultúrne podujatia, no neviem, išlo by to do peňazí a hlavne do času. Hovorím ako ten, ktorý nikdy nemal žiadny vzťah, tak preto tento môj divný postoj. Zatiaľ som spokojný tak, ako som. Bojím sa trochu samoty na staré kolená, ale nemyslím na to často.

matej

Môžeš byť starý guru, za ktorým budú priatelia chodiť po rady... alebo verejnosť... možno aj takto si viem starobu predstaviť... ale ja som samozrejme veľmi vďačný za to, že mám milujúcu ženu, dieťa... a hádam sa pošťastí aj druhé a budem úplne naplnený čo sa týka počtu .

Malý Jožinko

To mi neprejde... to už mám zistené

Zistil som, že sa mi páči jedna kolegyňa. Je vlastne super po mnohých stránkach. Je aj veriaca, je pekná, má rozmanité pekné záľuby, je pracovitá, šikovná, inteligentná. A priateľská, pokorná. Celkovo z nej mám dobrý pocit a dobre sa mi s ňou spolupracuje.

Matej, pekne sa to cita. dal som Ti aj bodik.

Matej - aj odo mna mas plus bodík...

Napisala by som skoro az perfektne .....

Aj mne sa paci no paci skor som zistila ze mu rozumiem a ze jeho dusa sa mi paci jeho nazory...atd....tak paci sa mi jeden chlap...vlastne uz spolu chodime....len sme sa videli len 2x vseho-vsudy....co ma dost mrzi...a bojim sa ze s jeho strany to je nezaujem...no na druhej strane nesmiem zabudnut ako mi strasne pomohol...a ze ma pracu tak nema cas...mala by som to viac chapat....proste tak no....

Tak aj mne sa zisla nejaka priatelka, len je to komplikovane v tom. Kto by ma chcel s mojim ochorenim a s mojim malym dochodkom. Nejak sa musim zmierit s tym, ze asi nebudem mat taky vztah, aby to skoncilo sobasom....
A co sa tyka sexu tak kazdy sa mi smial, ze som este nemal s nikym. Tak som sa nasral a bol som tieto predosle prazdniny v Prahe. A som navstivil night club dvakrat. Vtedy som bol este v dobrej kondicii. Teraz by som do toho uz nesiel, lebo tieto lieky ma tlmia a nebudem to podrobne rozoberat... Ani nebudem rozoberat ako to prebiehalo v night clube, ale dopadlo to celkom v pohode...
A prisiel som na to, ze nechcel by som vztah takyto o sexe velmi, ale aby som sa s niekym doverne porozpraval. Do urcitej miery mam co chcem, lebo mam kamaratky zopar, niektorym sa zdoverujem viacej a inym menej...
Sice ani toto nie je podstatne velmi, ale aby ma mal niekto uprimne rad... To som chcel dodat, lebo aj na Schizofore dost zdielam vela veci co by som nemusel...
Platonicky som bol zamilovany do urcitej miery kedysi...

PS: neviem preco taketo kraviny vypisujem, ale co uz narobite so mnou....

Samota je zvláštna. V súčasnosti mi je veľmi dobre, keď nemám vzťah. Cítim sa ako samorost, ktorý si sám zariaďuje veci a nemusí sa nikým obmedzovať alebo sa prispôsobovať druhej (ženskej) osobe. Vyznieva to egoisticky, že? Verím, že naozaj existujú ľudia, ktorí nie sú rodení pre vzťah a manželstvo. Dokonca aj moja viera ráta s tým, že sú ľudia, ktorí nejdú ani do rehole, ani do kňazstva, ani do manželstva, ale zostávajú sami. Sú špecifickí, ale sú medzi nami proste takí. Pojem "starý mládenec" sa aplikúva na čoraz väčší okruh mužov. V minulosti bol takýto životný stav ekonomickou nevýhodou, lebo za socializmu takíto neženáči platili oveľa vyššie dane v zamestnaní. Komunisti sa snažili motivovať obyvateľstvo ženiť sa a vydávať sa, čo aj následne finančne podporovali a zvýhodňovali. V tejto dobe nie som ani zvýhodnený ani znevýhodnený ako potenciálny starý mládenec. Aspoň nie paušálne, skôr len životnými okolnosťami. V súčasnosti mi robí pocit domova náš byt a rodičia v ňom. Príde doba, keď tu rodičia nebudú a mojím domovom sa stane len akási stavba, byt, materiálne prostredie a zázemie. Budú v ňom chýbať osoby, nebude manželka, nebudú deti, domov mi nebudú tvoriť konkrétne osoby, ale skôr steny, posteľ a veci. Cítim a priznávam, že to nebude ono a že to je čiastočne nevýhoda. Že to ľudské teplo domova je viac. No ale nežije dnes nejako málo ľudí bez ľudského tepla. Práveže je dosť ľudí, hoci sú menšinou, ktorí žijú sami. A máme fórum, čety, internet, komunikačné prostriedky, ktoré ľudské teplo aspoň čiastočne sprostredkúvajú. Takže samotka to úplne nie je. Uvidíme, nevidím to až tak tragicky. Vidím to vlastne optimisticky, že sa mi podarí na takýto typ domova časom, až tu rodičia nebudú, zvyknúť. Dá sa na to vôbec zvyknúť? Asi hej, asi sa dá zvyknúť na všetko hádam.