Kauza Matej

Ahoj

Ospravedlňujem sa, že som založil tému o sebe samom, ale mám isté problémy, ktoré by som potreboval s Vami prebrať, a pritom nechcem rušiť Vaše diskusie v téme "ako sa máš" alebo inde. Vlastne každý si môže vytvoriť takúto "kauzu" a ... možno z toho bude raz nová sekcia diskusného fóra "Kauzy", ktovie.

------------

Hm, ako by som začal.. čo vlastne povedať? Nič vážne to nie je... len akurát, že ... pre mňa je to veľmi zlé. Dúfam, že sa zmilujete a budete mať, prosím, so mnou trpezlivosť, a vypočujete vec, hoci samozrejme nepôjde o niečo, čo ste sami nezažili, takže je to vlastne v našom prežívaní niečo obvyklé.

Neviem čo mám robiť. Nikto mi asi neverí, ale moje prežívanie je výrazne iné. Mám nutkanie sa uzavrieť a len tak ležať na posteli, počúvať MP3 alebo rádio a čumeť do plafóna. Mávam čudné spôsoby správania v tej posteli, napr. sa trasiem, hocikedy sa mi len-tak zachce zasmiať akoby z ničoho nič, alebo mám dôvod, ktorý je druhotný, to znamená, že po rozume mi behajú rôzne vážne a smutné myšlienky, a pritom z ničoho nič mi na rozum "pribehne" vtipné voľačo a ja sa zasmejem z celého hrdla. A behom troch sekúnd zase ihneď pokračujem v trasení a vážnom výraze v tvári, akoby sa nič nestalo. Veľa, ale veľa čumím doblba.

Už 2 týždne som nebol mimo bytu.

Bojím sa byť potme. Vlastne vôbec nedokážem zaspať, ak nemám zapaté svetielko v zásuvke a pustenú hudbu nejakú, ktorá by prehlušila všetky tie divné zvuky, ktoré tu v izbe sa mi dejú. Mám silný pocit, že tu pri mne operujú diabli, proste pocit diabolského ovplyvňovania a taktizovania v mojej mysli. Myslím si, že oni vedia, čo si myslím a vsúvajú mi vyčítavé myšlienky do hlavy. Je to strašne, ale veľmi moc nepríjemné. Niekedy si z toho šklbem vlasy, resp. trhám hlavu, lebo mi v nej akoby hučí, hučia myšlienky, nie sú to hlasy, to nie, ale je to akýsi hukot myšlienok, veľa podsúvaných vyčítavých a drzo komentujúcich myšlienok do mojej hlavy. Diabol ma chce takto diskreditovať ako osobnosť, ako kresťana, ako človeka. Jednoducho ma pripraviť o zdravý rozum.

Hocikedy som zmätený, obzvlášť pri hudbe sa mám tendenciu hlboko zamyslieť a náhle sa cítim osprostený a som akosi mimo. Myslím si, že mám evidentne kognitívny defekt. Tomas, ako Ti ho diagnostikovali? Už od Vianoc si nedokážem nič pamätať, aj toto čo tu vypisujem, píšem z papierika - zoznamu, ktorý som starostlivo zhotovoval celý večer a odložím si ho pre doktorku. Učím sa už dva týždne a ani jednu otázku som nestihol. Vždy to skončilo plačom, lebo som ani s mamou, tobôž nie sám, nedokázal si čokoľvek z učiva zapamätať alebo nejak dokonca pochopiť elementárny text! Mimoriadne, ale ľudia mimoriadne silno cítim pokles intelektuálnych funkcií... fakticky... naozaj sa mi znížilo IQ alebo čo, lebo ešte pred Vianocmi som dokázal mnoho, a zrazu nerozumiem ničomu.

Som zmätený, ale nie deprimovaný. Hoci je pravda, že sem tam plačem. Ale vcelku sa necítim deprimovaný.

Mám intenzívny pocit, že sa v mojej mysli niečo zásadného zmenilo. So mnou samotným sa niečo zásadného zmenilo. V mojom vnímaní sveta, v mojom chápaní vecí. Myslím si, že si namýšľam, že som psychicky chorý, proste mám nejaký blud, ale neviem aký. Niečo sa ale zásadného zmenilo a zásadného mení. Možno trpím stále bludom velikášstva, neviem. Každopádne vyviera z toho ostro úzkostný pocit neistoty, strachu, podlomenia kolien.

Žijem v dvoch svetoch, ktoré sa mi práve v týchto 2 týždňoch prudko zrútili a spojili sa do nového sveta, ktorý je ešte horší, ako mať tie dva svety. Prvý svet je rovina môjho Ja, kde som zdravý a fungujúci, ba plne výkonný, kde nedávam okoliu ani tie najmenšie známky, že by mi niečo bolo. Druhý svet je druhá rovina môjho Ja, v ktorej som chorý a vykazujem naozaj veľa dôvodov, prečo si myslieť, že mi proste šibe alebo že trpím. To sa teraz zrútilo a už mám len jeden svet a síce ten, ktorý je reálny a zároveň som v ňom trpiaci alebo chorý.

Neviem čo si počať. Bojím sa. Deje sa fakt niečo nekalého a som v podstate sledovaný. Nie preto, že by som bol významný a že by si o mňa dakto akože robil "starosť" (a keď hej, tak potom mám z toho len úzkosť, tak im odkazujem touto cestou, aby toho nechali, lebo rozbíjajú integritu mojej osobnosti). Ale som sledovaný nejak diablom, aby som bol takpovediac zničený po psychickej stránke. Niekto tu evidentne chce, aby som nedoštudoval a trpel. Ale nie som to v plnom rozsahu ja sám, ako mi to vsugerúvajú tie zatracené myšlienky.

Takže ešte raz sa ospravedlňujem, že som tu predložil v samostatnej téme svoju vec, ale nechcem Vás rušiť v iných témach. Veď koniec koncov, ak potrebujete, či chcete, tak si založte tiež svoju kauzu. Vďaka za pochopenie.

A vďaka za vypočutie. Poteším sa každej reakcii.

Ahoj. Pekné nasledujúce dni prajem.

... A Matej.
Opýtam sa tak, zvýšil si is tie lieky ako si diskutoval s filipkou?

Trochu sa divím, že sa to takto udialo, aj keď si zvýšil aktívnu látku. Osobne by som rátal skôr s možnosťou odstránenia obsedentných myšlienok a návrat do akéhosi "normálu".

Pár dní by bolo vhodné zadať si (alebo mamina) jednoduché povinnosti, ktoré máš absolvovať denne. Napríklad pozorne prečítať 5 strán, ísť sa preisť po vonku, dať si malú rozcvičku, pozrieť si TV noviny, jednoduché domáce práce, písať si denník...

Zatiaľ držím palce, a nabudúce nám napíš veselšie,

Tuto napísal: Opýtam sa tak, zvýšil si is tie lieky ako si diskutoval s filipkou?

Áno, zvýšil. Dnes už mi je o trošku lepšie, ale stále mám veľké problémy sa sústrediť a učiť sa. Akurát teraz mám "prestávku". Preto tie úvodzovky, lebo - ako sa zdá - vlastne sa dokopy nič neučím, takže mám prestávku akosi stále. Teraz na obed som si dal 15 mg Abilify a večer si tiež dávam 15 mg Abilify. Inak, tie tablety sú také jemné a ten papier, v ktorom to je zabalené, je taký tvrdý, že vlastne nedokážem vytlačiť tabletu von bez toho, aby som ju minimálne nerozpolil, alebo - najčastejšie - nerozdrvil. To teraz mi naposledy bolo predpísané akési nové balenie Abilify 15 mg, ktoré dokonca má žltú farbu krabičky, čiže aj ona je zmenená. A vôbec tým pacientovi nevyšli teda v ústrety, musím povedať.

Tuto napísal: Zatiaľ držím palce, a nabudúce nám napíš veselšie,

Ďakujem. A ďakujem aj za reakciu, Tuto. Tajne som dúfal, že budeš v noci hore, a že mi v noci odpíšeš, resp. že keď sa ráno zobudím, tak tu nájdem príspevok od nášho nočného výra Tuta. To myslím ako kompliment, že som rád a teším sa. Vďaka. (aj keď Ti samozrejme tiež držím palce, aby sa to nočné bdenie zlepšilo)

Matej, kognitivny deficit mi pri jednej z navstev urcila klinicka psychologicka - vtedy som nerobil ziadne inteligencne testy, akurat (uz po niekolkykrat) Rorschach a par mensich testov - napriklad na koncentraciu. Myslim, ze to stanovila predovsetkym na zaklade rozhovoru - kedze som bol u nej na vysetreni viackrat, mohla porovnavat v ramci urciteho obdobia. V sprave od nej mam tak "mierne deteriorovane (znizene) intelektove vykony, mierne znizene mnesticke (pamatove) funkcie v oblasti kratkodobej pamate, pozornost narusenu v koncentracii i tenacite (dlzke trvania)." Plus teda aj ine veci, okrem kognitivnych.

Matej, ked ta prenasleduju podobne myslienky, je dobre sa zamestnat jednoduchou cinnostou, ja napriklad vtedy upratujem veci v skrini. Casto mi pomoze, ked idem na vychadzku do nakupneho centra, casto idem bez kreditky, aby som nic nekupila, zoberiem si len par drobnych na kavu, caj a podobne a pozorujem ludi chodiacich okolo. Velmi mi pomaha aj pustena televizia na nejakom dokumentarnom kanali a vtedy sa snazim uplne sustredit na temu programu a sledujem to az s fanatickou pozornostou. Ako vravi moja doktorka:"Odputavat sa, odputavat sa a odputavat sa od tych myslienok." Mam vtedy naordinovanu aj "mimoriadnu" tabletku quetiapinu, ale ten sa snazim nedat si, nakolko po nom mam tendenciu zaspat. Je pravda, ze ucit sa v tomto stave je takmer nemozne.
Co sa tyka Abilify-ty uzivas rozpustnu formu? Lebo ten ma take krehke tabletky a ma zlty obal a vyssi doplatok. Obycajne nerozpustne Abilify 15mg sa vytlacaju uplne bez problemov, su balene v hlinikovej folii, kym ten rozpustny ma na jednom rohu toho papieroveho stvorceka rozlepovaci efekt, ktorym sa da ten stvorcek otvorit a tabletka vybrat (je to tam aj naznacene), tento sa nevytlaca cez papier ako obycajna pevna tabletka, ale vybera sa po otvoreni toho rozteka.

Filipka, veľmi Ti ďakujem aj za radu, aj za vysvetlenie toho systému s rozpustnými Abilify. Fakt som si to nevšimol, teraz večer sa mi to podarilo otvoriť bez rozdrvenia tablety! Hou hou.



--------

Dnes sa mám lepšie - asi už zaberá 30 mg Abilify. Nemal som žiadne vtieravé myšlienky a aj citovo som bol na tom dosť dobre. Dokázal som naučiť až 2 otázky z jedného predmetu. Viem, nie je to veľa za celý deň, ale veď celé dni som neprešiel otázku ani jednu, a teraz hneď dve. Takže som veľmi rád a teším sa.

Vďaka za všetky rady a pomoc. Dúfam, že nebudem teraz v pondelok pôsobiť na psychiatričku nejak vyrovnane, aby mi to na tých 30 mg oficiálne nezdvihla. Hm...

Neviem odhadnúť vlastne, ako by reagovala. Záleží od jej nálady, lebo už som sa jej aj priznal, že som si dával viac rivotrilov a ona mi ľudsky povedala, že viac ako dva si nemám dávať. Ale toto je antipsychotikum, tak je to závažnejší zásah do liečby.

Zrejme to vyriešim takto nejak: "Chcel by som vás, pani doktorka, poprosiť, či by sa nedalo zvýšiť Abilify na 30mg, lebo som sa od Vianoc cítil dosť zle..." a vymenujem určité veci, ktoré som si vtedy poznačil, pamätáte, dačo z toho, čo som Vám tu vymenovával v tejto téme. A bude z toho nejaký rozhovor možno a uvidíme.

---------------

V tieto posledné dni sa mám dobre, myslím, alebo aspoň lepšie. Dá sa povedať dokonca, že žiadne tie príznaky, ktoré som hore vymenoval, už vlastne nemám. Kombinácia taurínových energetických nápojov, lecitínu, úplného vysadenia Pirabene a zvýšenia Abilify na 30 mg, spôsobila, že som oveľa vyrovnanejší, emočne stabilnejší a veruže sa mi aj darí učiť. Dokonca mi akási zvláštna alergická reakcia (červené suché šupiny na líci pod okom) miznú a hoja sa evidentne. Takže asi som bol fakt na niektorú zložku v Pirabene alergický, úplne som ho vysadil a už ma ani nebolieva hlava. Stačí mi na povzbudenie úplne len energy drink a lecitín (2x denne). Pohodička.

V tieto dni som dokonca začal sa dobre učiť. Včera som prebral celú otázku a dnes chcem prebrať tri okruhy, teraz mám obednú pauzu, ale inak už polku prvého okruhu mám a je nádej, že fakt stihnem všetky tri. Lebo to ide. Som nadšeny.

Tiež som prvý raz od 22. decembra vyšiel von s mamou do supermarketu (ak nerátam 27. decembra včeličku). Bolo prepchaté ľuďmi. Spočiatku som sa na ulici cítil veľmi zle, veľmi... ale potom v obchode voľakde pri rožkoch alebo pri mäse som sa už začal cítiť normálne a zvykol som si. Takže asi 15 minút utrpenia bol vystriedaný zvyškom nakupovania a cesty domov v pohodovom stave. Paráda.

Teším sa. Držím aj Vám palce, aby sa Vám darilo. Držte sa a píšte do fóra!

Matej,
je mi akosi smutno za Tebou. Nepíšeš, nereaguješ. Človeče, čo je s Tebou? Veď skúškové už skončilo. Ja už sa pýtam, či si nie hospitalizovaný. Ak áno, tak aspoň dúfam, že si dovtedy porobil tie skúšky, čo si mal.

Napíš Matej! Aspoň vetu.

Držím palce. Tuto

Tuto napísal:Matej,
je mi akosi smutno za Tebou. Nepíšeš, nereaguješ. Človeče, čo je s Tebou? Veď skúškové už skončilo. Ja už sa pýtam, či si nie hospitalizovaný. Ak áno, tak aspoň dúfam, že si dovtedy porobil tie skúšky, čo si mal.

Napíš Matej! Aspoň vetu.

Držím palce. Tuto

Drahý Tuto, drahí ujovia, drahé tety

už toľkokrát som za posledné tri týždne otvoril fórum s tým, že idem napísať nejaký príspevok. Toľkokrát! Avšak pochopil som, aké to je, keď niektorí z Vás máte problémy napísať dačo mnohovravne. Nedarilo sa mi skomponovať myšlienku a navyše som prežíval aj prežívam mohutný príliv letargie, hrôzostrašnej únavy, bolesti svalov, pokazeného trávenia a takisto kúsok takej tej depky. Vlastne depresie, lebo som vskutku veľa umieral na posteli. Nazval som to umieranie, lebo som bol v nábehu na rozklad svojho duševna až do takých podôb, že smrad a pachy boli dominantnými v celom mojom spomalenom a letargickom správaní.

Mám aspoň jednu dobrú správu. Zimný semester som úspešne skončil a už som aj začal letný. Mám toho neskutočne veľa, dokonca mám študovať asi päť kníh v angličtine a ich obsah je súčasťou záverečného hodnotenia. Je to spôsobené tým, že daná disciplína, z ktorej mám exkurz ako predmet, sa na Slovensku moc nerozvíja a keďže učiteľ mi nebude samému prednášať, tak si musím siahnuť do samotných zdrojov jeho prednášok, a tie sú v anglickom, nemeckom, francúzskom jazyku. Nemčinu neviem ani "ň", francúzštinu nie som zbehlý a tak som prijal aspoň tú angličtinu, že reku keď bežne pracujem s anglickými materiálmi, tak že by som si mohol trúfnuť sa niečo v angličtine aj učiť. Hm. Čo už.

Trpím desivou únavou. Vsúkam do seba energetické nápoje, aj kávy a kapučína, ale vždy to vydrží tak na 3-4 hodiny. Niekedy som paranoidný, ale našťastie si to uvedomujem a tak to proste ignorujem. Dá sa mi to teda prebiť rozumom.

Veľmi sa mi zhoršilo červenanie a úzkosť. Stačí, že mám niečo povedať pred ľuďmi, a hneď som červený ako paprika, rozbúši sa mi srdce tak desivo, že mi ho ide vyrvať z hrude, plytké dýchanie, nedostatočný dych, takže sa mi strašne chveje hlas. Musel som v poslednej dobe viac ráz takto vystúpiť a strašne som sa zakaždým znemožnil. Hlúpa nervová sústava! Čo takto reaguješ??? Prečo ostatní v pohode hovoria a nemajú žiadne takéto vyhecované reakcie, a ja nemôžem slobodne sa vyjadriť alebo niekam ísť, lebo toto sa mi deje? Moja tréma pred ľuďmi je vskutku nesmierna.

Obávam sa, že toto fórum sleduje moja doktorka a ďalší ľudia, takže sa veľmi bojím prispievať. Myslím, že som potenciálne sledovaný. Človek si povie, že to je len paranoja (kde má kto čas sledovať akési fórum, že?), ale ja to mám celkom dobre podporené argumentmi. Nemôžem ich rozoberať, lebo mám zviazané ruky. Proste ak sem píšem, ak niečo niekde verejne robím, ak sa niekde na internete pohnem, tak veci sa môžu dostať, resp. sa už dostávajú na 100% do tých nesprávnych rúk - sú nesprávne preto, lebo si neželám, aby ich zraky zočili tieto moje myšlienky a navyše mi môžu dozaista najmä v budúcnosti veľmi poškodiť, vlastne ma úplne zruinovať existenčne.

Ha, teraz mi napadla myšlienka, že vytváram akúsi paranoidnú konštrukciu. Ale je to do veľkej miery o sile pocitu a dojmu. Tie pocity a dojmy sú silné. Celé týždne som nemohol pre toto "prenasledovanie" sem prispieť a napísať, čo ma trápi. Teraz len zírám, koľko som toho už napísal. Ale pamätajte, to, čo ma skutočne trápi tu moc spomínané nie je, lebo by to zneužili tzv. tretie strany (okrem toho červenania, úzkosti a trémy, to je veru silný problém, ktorý asi jediný sa nebojím spomenúť nahlas).

Som bezmocný. Nemôžem rozumom búrať konštrukciu, keď som proste tak naladený, že CÍTIM, že je to tak, ako to je. Teraz si tretie strany pomyslia, že to môžu so mnou úplne jednak zabaliť, a jednak si pomyslia, že mi šibe, lebo dobre vedia, že to o nich nemôžem naisto vedieť, iba ich akosi tušiť. A veď o to ide! Ja Vás tuším. Je to silné tušenie. Nebojte, dobre viem o Vás. Pozri, teraz mi idú slzy do očí, lebo si dobre uvedomujem, aká je pravda. A preto som vinný. Tak ma zastreľte. Ale buďte predtým milosrdní a dajte mi 10 sekúnd na ľútosť hriechov. Vďaka.

No.. takže tak. Čo povedať? Možno tak opatrne si môžem dovoliť povedať, že si príliš nerozumiem so svojou doktorkou. Ale je to ťažké nejak hodnotiť, keď sme sa stretli od zhruba 15. decembra dodnes len raz. Inokedy som na injekcie a kontroly chodil k zástupcom. Ale nadobudol som pocit, že skutočne si s ňou priveľmi nerozumiem. Nejak v hlave cítim, aký má postoj ku mne a vnímam každý detail všetkého, čo sa okolo mňa deje. Takže viem veľmi dobre vyrozumovať, ako sa veci majú. Zajtra k nej idem ráno na kontrolu, bojím sa. Neviem, čo jej mám povedať. Som v podobnej situácii, ako 4713N, ibaže 4713N má vážne príznaky. Spoločné však máme to, že si nemôžeme dovoliť experimentovať s liekmi, lebo konkrétne ja budem mať už čoskoro prvú štátnicu. A ona by mi najradšej vycapila Zyprexu alebo Rispen. Teraz beriem Risperdal Consta depotne a Abilify 30 mg.

Robil som si dáky test na internete na psychické poruchy. Vyšlo mi Škála objektívneho vnímania problému 70%, ďalej Problémy schizofrenického okruhu Negatívne, Manická porucha Negatívne, Depresívna porucha - množstvo príznakov depresie, Riziko sebevražedného konania - Reálne riziko, Bipolárna afekt. porucha Negatívne, Agorafóbia - reálna možnosť, že ňou trpíte, Sociálna fóbia - množstvo príznakov, Panická porucha - množstvo príznakov. Záverečný návrh - mohlo by ísť o generalizovanú úzkostnú poruchu a o neurasténiu.

Ach. Drahí bratia a sestry, čo si teda počneme? Čo povedať na záver? Príspevok je dlhý, celé týždne som sa bál a hanbil pred tretími stranami čokoľvek napísať, a teraz takto. Stále sa bojím. Lebo tretie strany nie si iba Ty, kolega môj, ale aj ľudia vážne sa zaoberajúcimi mojou existenciou. Ale to už moc preháňam, všetko je tajné. Dokonca aj fakt, že je to tajné a nedovolené, je tajný a nedovolený. A vskutku! Veru veru hovorím Vám, že Vám smiem prorokovať, že ak si to prečíta doktorka, zareaguje úplne ináč, ako iné tretie strany. A keď istý dobrý študent, tak u toho padne jeho mienka o mne veľmi nízko. Ako vidíte, nemôžem vyhovieť nikomu, proste najlepšie nepísať vôbec. Lebo obavy sú oprávnené. Situácia je veľmi zlá. Veľmi zlá.

Tak držím Vám palce. Dúfam, že ma tá letargia a tá únava nezmôžu úplne.

Ahoj.

Ale inak viete, čo je zaujímavé? Že viem o schizofrénii tak veľa informácií (čo sa týka symptomatológie), že okamžite rozpoznám na sebe každú odchýlku od normálneho stavu. Ale je to veľmi zväzujúce a veľmi mätúce, lebo človek potrebuje troška priestoru pre vyjadrenie toho, ako veci vidí, cíti a ako myslí. Takže keď poviem, že by som mal mať zvláštne postavenie v poriadku stvorenstva, tak by som sa nemusel hneď mýliť a proste to odsúdiť ako dajaký megalomanský blud. Rozumiete mi... Takže hodlám svojmu strachu vzdorovať a občas povedať, čo si myslím! A nie iba neprispievať, nesurfovať, nediskutovať s nikým ani naživo, uťahovať sa do seba len preto, lebo sa všade môžem znemožniť pred tretími stranami. Takto to predsa ani tretie strany zaiste nechcú! Si myslím. A možno táram, ale iba vyjadrujem, ako vec cítim ja. A mám na to aj argumenty, ale tie sa nemôžu žiaľ prezentovať verejne, lebo štvrté strany sú nehodné takých impozantných myšlienok.

Počuj Matej,
to čo Ti chcem poradiť je zlé pre fórum ale veľmi prospešné pre Teba. Je to jednoduché a zložité zároveň.

Aby som stále neokecával: !!!Nájdi si babu!!!

Každý, vrátane Teba potrebuje aspoň trochu ľudského tepla, nie je na škodu, aj keď to spríjemní aj sex, alebo podobne. Ver tomu, že s priateľkou by sa Ti v živote šliapalo ľahšie v živote. Keď vsťah skončí, mesiac-dva posmúť a hľadaj zase.

Snor všade: v čakárni u doktorky, v obchode, v bare (to príliš nedoporučujem), na prechádzakach, pohybuj sa tam, kde sú ženské, zbal spolužiačku. Prihovor sa.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

..
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.

Ty si ešte tu? Utekaj hneď. V prvom rade si od dotyčnej nezabudni vypýtať kontakt.