Ako sa vschopit

Ahojte. Mne trvalo zhruba tri roky po psychoze kym mi dobre nastavili lieky a kym sa mi vratila radost do zivota a zmysel zivota. Tie tri roky som len lezala ako tak chodila do prace ale v nej som bola ako bez duse a este som chodila na terapie a spala. To bolo vsetko co som vtedy dokazala. Teraz po troch rokoch uz zijem vlastne podobne ako pred psychozou akurat ze musim brat lieky. ale inac som sa uz vratila do povodneho zivota. Mne pomohlo ze som vydrzala ze som to nezvladala a terapie vela. drz sa

Ďakujem krásne povzbudilo ma to

Pridám do témy aj ja svoj príspevok, uvedomujúc si, že toto by som bežne nepísal, ale práve to do veľkej miery ovplavňuje aktuálne psychické rozpoloženie.

Vzchopiť sa nie je vôbec jednoduché. Ja sa o to pokúšam vlastne stále, každý jeden deň si hovorím "vzchop sa, premôž sa". Nikdy som nechcel pripustiť, že som nejakým spôsobom chorý. Myslel som, že to je len nechuťou k životu a povinnostiam a že to má tak vlastne každý a každý sa denne premáha.

Nejde to. Snažím sa už štyri roky. A už nevládzem, naozaj nemám chuť každý deň sa premáhať. Mám síce rituály, ktoré zvládam, ale len skrz veľké vypätie síl. Neprichádza tá radosť, neviem sa tešiť, oceniť sa. Nič ma nebaví. Nič nerobím pre seba. Z detstva fungujem podľa zvláštneho vzorca správania a síce, že potrebujem uznanie od ľudí. Stále viac a viac, pretože každé získanie uznanie zahodím tým, že nie je podstatné.

Mám síce motiváciu dokončiť PhD., právo. Ale prečo? Nie pre vlastný dobrý pocit a radosť. Ale kvôli ľuďom, aby si na konci môjho života povedali "Tak toto bol ten Jakub". Ja znova viem, že takto to dlho nebudem zvládať. Ja už neviem, čo by sa malo stať, aby som zmenil svoj nesprávny postoj. Neviem to.

A teda záverom poviem, že neviem, čo pomôže vám, ale snažte sa nájsť naozaj šťastný život v sebe. Je to ťažké.

Držím prsty. J.

Ty mas uznania dost. Prosim ta, kto dosiahne to co ty?! Ty si vzor pre druhych. Velmi rad ta citam. Take vzdelanie malokto dosiahne. Si vzor a pis aj dalej, ak sa ti bude chciet. Rad ta citam.

Ale no tak,  @Sweetheart, nepreháňaj.

Koľko je vysokoškolsky vzdelaných ľudí? Nič na tom nie je.

No malo je takych jak ty treba to ocenit. Ako si sa vysplhlal. Klobuk dole. Vzdelany chalan. Si vzor pre druhych

NO tak ja si nemyslim že mat vysoku skolu je lahke. Aj ja mam vysoku skolu a mozno by to bolo lahke keby som do toho nemala psychicke problemy ktore mi to stazovali takze tym padom si svoj titul vazim ovela viac, lebo moj otec ma podobne psychicke problemy a nedokazal si najst ani len brigady nie to pracu a vysoku skolu ako ja. A to ma lahsiu diagnozu ako ja. To svedci len o tom ze som to proste nevzdala a nezacala som sa vnimat ako chora. Proste zijem ako sa da aj s tymi obmedzeniami co mam....