Prečo ste single?

Pekne si to napísal. Ja som na tom podobne. Keď som bola teenagerka, skoro vždy som sa začala červenať keď sa na mňa čo i len pozreli nejakí chalani. Vôbec neviem ako niekoho zbaliť, ani ako flirtovať. Na to, že som Blíženec, v realite vôbec nie som nejaká veľmi komunikatívna. Mala som len jeden taký vážnejší vzťah (taliansky a toxický) tak som rada že je to za mnou už. Inak len nejaké kratšie romániky, ale také veci ma nenapĺňajú. Tiež už som asi rezignovala, nehľadám cielene nikoho, ale kútiku duše samozrejme túžim po niekom, kto by ma dokázal z časti pochopiť, bol by moja bútľavá vŕba aj spriaznená duša. Neviem ale, či taký niekto vôbec existuje. Fyzická príťažlivosť je jedna vec ale skĺbiť to aj s duchovnom to je už vyšší level. Asi tak.

Ja som single lebo mam moc single zivot neviem sa vcitit do normalneho zivota. Zijem pre chvilu. Idem len pre zazitky. Proste mam bohemsky zivot. Nic neriesim. A nikto ma nechce. Lebo mam heslo: Volako bolo, volako bude nehejtujte ma. Neviem inak zit. Zijem len okamzikom

Fú, ťažká otázka. Moje motto je, že všetko je ako má byť a čo sa stalo, sa malo stať..
Tiež som bol ťažký introvert, aj keď podľa typológie som extrovert - lenže veľa času som sedel za knihami a pred monitorom, takže svoju extroverziu som musel potlačiť. Okrem toho nemám v láske tzv. smalltalks (rozhovor o "ničom"), čo je veľmi obľúbená činnosť neurotypickej väčšiny. V neskoršej puberte som začal s rebéliou (alkohol, cigarety, puby, kamaráti), tak som sa začal správať extrovertnejšie - ale aj tak som bol paradoxne skôr plachý a hanblivý. Vyplývalo to z veľmi nepriaznivej rodinnej konštelácie, z ktorej pramenilo poznanie "ak nebudem vyčnievať, nebudú si ma všímať a nebudem terčom útokov" - to som generalizoval z rodiny do môjho okolia. Cez výšku som sa emancipoval a pôsobil som sebavedome. 4.-tý vzťah bola moja krvná skupina a myslel som si, že je tá "pravá". Boli sme spolu skoro 6 rokov a plánoval som s ňou budúcnosť - žiaľ uprednostnila kariéru. Tak som ju opustil (samozrejme vinu, že vzťah skončil, hodila na mňa - klasika), lebo som si našiel jednu cudzinku. S tou som si tak nerozumel, ani ma intelektuálne nestimulovala, ale bola skvelá v posteli. Tieź bola brutálne žiarlivá, hysterická, premenlivé nálady, nevyspytateľná - proste som nevedel, ako zareaguje. Tak som to ukončil.

A vtedy sa vo mne niečo zlomilo - stratil som vieru, že existuje niekto, kto NEZRADÍ moju dôveru. A s kým si budem aspoň trochu intelektuálne rozumieť. Začal som sa kur*iť, chodiť na zoznamky - jedna ma volala "freestyle". Stretával som sa aj s tromi v jednom období a bolo mi to jedno.. O dievčatá som vtedy nemal núdzu, vždy to boli krásne ženy, za ktorými sa muži otáčali. Lenže ja už som nechcel vzťah - zažil som príliš veľa zrady. Okrem toho mám strach, že stratím slobodu. Tažko sa to vysvetľuje, ale mám obavu, že ma vzťah spúta a pripraví o voľnosť. Je to dané vrodeným temperamentom. Tiež mám strach, ktorý pramení zo skúsenosti v pôvodnej rodine - že ma žena "vykastruje" (ľudovo povedané, že budem pod papučou). To je NEakceptovateľné! Toto som riešil aj s psychologičkou, ale v tejto téme sme sa vôbec nezhodli. Dokonca sa raz preriekla, že údajne si myslím, že ženy sú toxické - čo kategoricky popieram (niektoré ženy sú toxické, tak ako niektorí muži sú agresívni - nie všetci).

Suma sumárum, vždy som urobil všetko preto (často NEvedome), aby ten vzťah skončil - teda až na tie 2 na začiatku, keď som si myslel, že je to tá pravá. Momentálne vzťah nechcem. Priznám sa, že flirtujem často a baví ma to - ale vzťah nechcem. Aj dnes som flirtoval s predavačkou a vypýtal som si od nej email.. Pred psychickými problémami som sa stretával s jednou modelkou, nejaký čas mi volala a potom som si vymenil číslo, aby mi dali všetci pokoj.

Btw. vždy som hovoril, že najkrajšia je tá moja , heh A moja babka mi zase vždy hovorila, že "z peknej misky sa nikdy nenajem" a je v tom asi kúsok pravdy..
Btw.2 neviem, čím to je, strašne ma priťahujú cudzinky..
Btw.3 asi k 4 dievčatám som sa správal vyslovene hnusne - čo ma mrzí - už by som si dával pozor, aby som sa tak nesprával. Údajne som to robil preto, aby ten vzťah skončil (lebo by mi dali aj modré z neba a to som nechcel)..

Disclaimer: môj príspevok nie je chvastanie - len som chcel popísať svoj príbeh.

Asi som single aj preto, že je doba aká je. Myslím, že pretechnizovaný svet neprispieva vzťahom, s tým i spojená dostupnosť všetkého. Chce to veľkúvdávku dôvery a u mňa hodne narába v tom intuícia. Nemám rád, keď žena trávi veľa času s mobilom, na soc.sieťach. som tak akurát žiarlivý, o to ani nejde. No vadí mi, keď má potom veľa kontaktov, podľa mňa zbytočných a rieši potom nepotrebnosti.

Iste, internet má aj veľa výhod. Nákupy, triedenie informácií. Možno sa to dá zladiť, no s bývalými sa mi to nepodarilo

Vzťahy… tak moc niekoho chceme, tak moc to potrebujeme a tak často a strašne to kazíme.. je to tým čo si so sebou vláčime, tie zdanlivo malé, ale fatálne bolesti, prekliatia našich vlastých rodičov
Ja ako hraničiar vždy idem do vzťahu naplno a vďaka prežitému otvorene, a viem, že nikdy nedostanem to čo dám a nikdy ako zanedbané dieťa nedostanem to čo potrebujem.. a to sú tie naše večné sklamania.. máme vôbec šancu prelomiť svoje prekliatia a nájsť sa.. neviem, ale dokola sa snažím vybojovať boj s veternými mlynmi a možno ma raz zomelú a vietor ma rozvanie len tak po okolí