S duševní ne-Mocí v partnerství

**xkrchnav** Po 28 september 2020 - 19:50

Ahoj priatelia,
je to už skutočne dlhá doba od kedy som tu napísal naposledy. Chcel som sa s vami tými čo ma poznajú aj nie, podeliť o našu čerstvú spoločnú tvorbu čo máme s manželkou. Založili sme si youtube kanál, kde chceme krátkymi videami prispievať na ceste za duševným zdravím. Posielam vám odkaz na prvé z nich, budem rád ak si pridáte odber kanálu aby ste vždy boli informovaný o najnovšich príspevkoch. Určite budeme radi aj za komentáre aby sme sa mohli zlepšovať. Ďakujem.

kimi2028 St 30 september 2020 - 7:55

Držím palce s novým projektom. Je to určite veľmi zaujímavé. Len pokračujte...

**xkrchnav** St 30 september 2020 - 8:44

Ďakujeme za podporu. Pripravili sme druhé video:

Iacobus St 30 september 2020 - 22:08

Je určite obdivuhodné, že ste sa odhodlali o tom verejne rozprávať. Ja by som si na to netrúfol. Lebo ta stigma tu stále je, mal by som strach, že to niekto použije proti mne. Treba veľmi opatrne voliť ľudí, ktorým to o sebe poviete. Ostatne aj tu na fóre sa necítim celkom bezpečne, prezradil som o seba veci, ktoré ma môžu celkom presne identifikovať.

Odporučil by som viac praktických záležitostí z reálneho života. Problémy, s ktorými sa bežne stretávame, ktoré musíme riešiť a podobne.

Prajem veľa úspechov.

**xkrchnav** Št 1 október 2020 - 8:19

Otázky veľmi vítame, rádi na nich odpovieme v budúcich videách. Zaujímali by ťa nejaké konkrétne problémy čo riešime? Lebo "bežne stretávame" je veeeeľmi široký pojem a myslím, že vôbec nemusí súvisieť nijak s diagnózou. Zatiaľ sme mali jednu súkromnú otázku a to aké to je cítiť sa ako "Ježíš" a potom ako sa pred kamerou cítime... Takže až budeme znova natáčať tak by som sa k tomu rád dostal.

Presne to je to vystúpenie zo stigmy, ísť s kožou na trh a byť si vedomý možnej presnej identifikácie... bolo to teda niečo. A ešte stále je, lebo zatiaľ to zas toľko ľudí nevidelo.

Pokračujeme časťou č. 3:

Iacobus Pi 2 október 2020 - 22:43

Zdravim,

neviem celkom presne verbalizovat to, co by ma zaujimalo. Napr. nieco, co riesite v partnerstve. Lebo ja som zatial nemal moznost spoznat taku situaciu. Ake to je mat partnera s vaznou psychickou diagnozou? Treba asi hladat partnera, ktorý vie podporit, poradit, ked sa ukazu nase symptomy.

Popripade mozno este by som chcel vediet, komu vlastne povedat o tom, ze mam diagnozu. Myslim si, že na prvom stretnuti to nie je vhodne. Ale neskôr, ak sa blizsie spozname, je dobre o tom povedat. Resp. ani o tom netreba hovorit. Trochu vsimavejsi clovek hned zisti, že nieco nie je v poriadku.

Ešte si pozriem tretie video. Mozno mi nieco napadne.

Pozdravujem.

**xkrchnav** So 3 október 2020 - 8:46

Vďaka Iacobus za tieto otázky. Zapísal som si ich a v ďalšom (asi až 5. videu, lebo 4 už je hotové) na nich zodpovieme nech sú všetky odpovede pekne na jednom mieste. Vďaka za sledovanie, teší nás to!

**xkrchnav** So 3 október 2020 - 19:28

Máme tu 4. video. Ste jedni z prvých s ktorými ho zdieľame. Keď niekto používa facebook, vytvorili sme aj stránku, ktorej môžete dať "lajk" a tak byť vždy v obraze Smile

.

Díky za podporu a dúfam, že to pomôže aj vám:

https://www.facebook.com/sdusevninemocivpartnerstvi

Iacobus So 3 október 2020 - 19:40

Chcel by som napísať pár slov k tretiemu videu.

Zaujal ma váš príbeh. Je obdivuhodné, ze ste so Zyprexou vydržali až tri roky. Môj rekord je rok napriek tomu, ze tiež beriem olanzapin, ale neutlmuje ma veľmi. Vždy prestanem brat lieky a potom skoncim v nemocnici. To isté sa stalo v júli. Pre noncompliance mi dali teraz depotnu formu lieciva.

Želám veľa zdravia.

**xkrchnav** Ne 4 október 2020 - 13:03

Ďakujem za prianie. Prichádame s ďalším videom, kde už sú odpovede na zmienené otázky plus niečo naviac čo momentálne riešime. K pôvodnému príbehu sa vrátime až situácia pominie. Otázky samozrejme stále vítané Smile

.

Iacobus Po 5 október 2020 - 21:23

Ďakujem pekne za zodpovedané otázky.

Len tak mi niečo napadlo. Medzi prvou a druhou hospitalizáciou ste tri roky brali lieky, hoci tvrdíte, že ste sa ich chceli čím skôr zbaviť. Ale čakali ste na psychiatra, kým vám ich nevysadí. Prečo? Keď mám ja už dosť užívania liekov, jednoducho ich prestanem brať, nečakám, kým to povolí lekár.

**xkrchnav** Ut 6 október 2020 - 8:44

Bol to prvý krát, bál som sa, mal som rešpekt. A hlavne cítil veľkú zodpovednoť že ak sa to zas do... tak riskujem prácu, rodinu... vlastne celý doterajší život. V sázke bolo veľa. Ale keby som vedel to čo viem teraz, riešil by som to už asi inak... Teda takto , nie vedel. Keby som mal zažité to čo mám zažité teraz. Ale veci sú tak ako majú byť takže tak to bolo. Ďakujem za reakciu.