Máte nadhľad nad svojím ochorením?

Ahojte, kamaráti v poslednom čase sa mi zdá, že mi chýba sebareflexia, čo sa týka ochorenia. Naživo mám problém hovoriť o svojich problémoch. Resp. vďaka svojej chorobe nedokážem ich ani pomenovať. V poslednom čase sa cítim pomerne zdravo, ale čo ja viem, či som až taký zdravý? Či to nie je nejaký prejav choroby, kedy si nevieme uvedomiť, že ako na tom sme? Jednoducho nie sú bludy, hlasy a si myslím, že už som normálny. Myslím si, že táto fáza, v ktorej sa nachádzam momentálne patrí skôr ku našej chorobe a je súčasťou nášho ochorenia. Koniec koncov vo fáze, v ktorej sa nachádzam tak veľa schizofrenikov prestane brať lieky, pretože vyzerá to tak, že je už dobre, ale nie je to super. Ja však lieky chcem brať a aj ich beriem poctivo. Je tomu skutočne tak? Svoje limity si uvedomujem len keby som mal ísť pracovať, ale to je skôr tým, že za tie roky som strašne upadol. Moje pracovné návyky sú strašné po troch rokoch. Obávam sa, že v práci by som vydržal len pár dní. S tým nadhľadom na ochorenie mi chýbal vždy, aj na stacionári sestričky sa mi smiali, že ten môj nadhľad je katastrofa.

Ahoj, kimi,

bola som na tom podobne pred niekoľkými rokmi. Šesť rokov som bola stabilizovaná a cítila som sa veľmi dobre, takmer ako zdravá i keď som si uvedomovala, že chodiť do práce a denne do nej vstávať by bol asi problém. Keďže som doma všetko zvládala a dlhodobo sa cítila fajn, začala som dávky liekov znižovať až som ich po roku úplne vysadila. Postupne však prišli problémy so spánkom a stavy mánie sa mi začali striedať s depresiami. Na spanie som podľa potreby nasadila Hypnogen a tie výkyvy nálad sa dali ustáť. Teda polroka to bolo OK, potom prišli horšie stavy, no ja som si lieky nechcela späť nasadiť, stále som verila, že tie stavy zvládam. Už som teda vôbec nemala žiadny nadhľad nad chorobou. Prišla silná mánia, po nej pád do hlbokej depresie a do roka od vysadenia liekov som musela byť hospitalizovaná. Jasné, že zas to nešlo inak ako elektrošokmi. Našťastie mi okrem pôvodných liekov pridali len jedno AD, a tak som sa domov vrátila s troma liekmi denne. Čoskoro som to jedno nové AD vysadila, Abilify neskôr znéžila a vysadila aj druhé AD, takže teraz dva a pol roka po hospitalizácii som zas stabilizovaná a beriem akurát aripiprazol 10 mg.
Myslím, že teraz mám nadhľad nad chorobou. Dobre doma fungujem a dokážem sa starať o rodinu, dom, záhradu. Občas mám pokušenie znížiť AP na polovicu, ale uvedomujem si, že by zrejme zas prišli problémy so spánkom a aj výkyvy nálad by boli výraznejšie /teraz sú minimálne/. Kebyže nemám rodinu a necítim zodpovednosť voči nim, že ma potrebujú ako manželku, matku a babku, tak tie lieky znížim, zaexperimentujem. Vzhľadom aj na to, že im nechcem pridávať starosti a chcem dobre fungovať, sľúbila som im aj doktorke, že zostanem na tejto dávke AP.
Čo sa týka chodenia do práce, neviem si predstaviť ako by som to skĺbila s ostatnými mojimi povinnosťami. iste by ma to vyčerpávalo a aj spánok by narúšali rôzne myšlienky spojené s prácou, pretože každú prácu si naberám "veľkou lyžicou".
V podstate som s chorobou i s liekmi zmierená. Teda aspoň v poslednom čase mám ten názor, že ten aripiprazol potrebujem na tlmenie emócií a nálad.

Ahoj Kimi,
Tvoj príspevok som si prečítal už v práci, nemohol so však odpovedať. Až teraz som sa k tomu dostal.

Moje uvedomovanie choroby je asi také, že stále chorobu niekedy odmietam, resp. si myslím, ze som bol mylné diagnostikovaný, a niekedy prijímam.

Ja som mal od detstva cudne maniere. Od spolužiakov na strednej som žiadal, aby ma oslovovali pán (priezvisko). Na otázku ako sa máš som odpovedal, je to moja osobná záležitosť, a podobne. Nebudem všetko menovať. Jednoducho som bol čudný, aspoň podľa okolia, ja som si to nikdy nepripustal. V našej rodine je takých čudných ľudí viac, tak si myslím, ze to mám iba v povahe. A nie z choroby.

Ked uz som teraz schopny pripustit chorobu, tak skor to vidim na poruchu osobnosti než na schizofréniu. Tie hlasy a vidiny, ospravedlňujem tak, ze som jednoducho vyčerpaný z práce alebo školy a len sa mi to zazdá. Často myslim na Toma, tak si ho len vsugerujem, ze som ho počul, aj keď to tak nebolo. Kto by na to nemyslel? Veď sam mi napísal, že ma sleduje. A to je vraj blud. No ked mi to napisal, tak co z toho vyvodiť? Len normálne zdravo uvažujem, že mám dôvod sa báť o svoje bezpečie.

Niekedy na jar som prišiel za doktorom s knihou Terapie a diagnostika duševných porúch, nalistoval som strany o schizo. paranoides a prechádzal som každý symptom, a vysvetľoval som lekárovi, že všetko čím trpim, nie je chorobne, ale na reálnom podklade vybudované. Nestotoznil sa so mnou a dg. mi nezmenil. (V podstate viem, ze kvôli stigmatizacii mam v karte soc. fobiu, ale lieči na zo schizo.) Takže som ostal paranoidnym schizofrenikom.

Uznávam, mal som psychozy, kedy som robil nevysvetliteľné veci, ale to neznamená, ze som schizofrenik. Mohol to byť len akútny stav.

Lieky som sa pokusil vysadiť asi 3-4 krát. Ked mi bolo lepšie. Mal som dojem, ze som úplne zdravý, ze ich nepotrebujem. Chcel som si dokázať sám pred sebou, ze dokážem žiť bez nich. Nepodarilo sa, vždy som sa vrátil do stavov vidin, hlasov a bludov. Strasneho strachu. Myslenie inkoherentne. A podobne, ved pozmate priznaky. Cize  chorobu si už uvedomujem, ale si ju nechcem pripustiť. Tak by som to zhrnul. Raz som nakloneny tomu, ze Tom je blud, inokedy, ze je to skutočnosť. Takže tak. Sám neviem. Zalezi od konkretneho dňa, ako sa citim, ako som sa naspal a tak.

Ahoj regina, som rád že funguješ celkom dobre. Máš už dobrý nadhľad nad svojim ochorením. To sú tie dlhoročné skúsenosti. S tým vynechaním liekov, to je vždy ťažké. Chválim ťa, že ako zodpovedne k tomu pristupuješ. Ja sa snažím byť tiež zodpovedným. Zatiaľ sa mi to darí.

Ahoj Iacobus, niekedy mám tiež pochybnosti, či vlastne tú schizofréniu vôbec mám. Najlepšie som si uvedomil, že som v háji na posudkovej komisii, keď mi bez problémov pridelili plný invalidný dôchodok. Pretože o posudkových lekároch som počul už kadečo. Tiež som si prešiel tiež tým, že som sa snažil presvedčiť seba aj iných, že moje problémy nepatria do kategórie schizofrénia. Svoju diagnózu už som prijal a je mi lepšie.

Na spomínanom rozhovore mi doktor povedal, ze je nepodstatné, aké číslo za písmenom F napíše. Ide o to, ze su tu konkrétne príznaky, u každého rôzne, ktoré treba riešiť. Takze u mna je jedno či mám schizo. alebo poruch s bludmi. Len tých vidím sa treba zbaviť. Samozrejme, pomocou antipsychotik. Tento jeho prístup sa mi veľmi páči. Je pekne, ze ludi neskatulkuje.

A k tým liekom. Hmm, mám stále chuť sa ich zbaviť, keď sa cítim dobre. Ale skúsenosti ma naučili, ze to nie je dobre riešenie. Ja som ale farmaceut, s liekmi môžem experimentovať. A vlastne mal by som. Vy to však radsej neskusajte. Nie je to ľahká choroba.

To máš @Iacobus dobrého lekára, hlavne že ti chce pomáhať. Aj ja som si našiel opäť takého, ale otázne ako dlho. Stále tí lekári v psychiatrickej nemocnici na ambulancii sa menia. S liekmi sa cítim oveľa lepšie, aj keď som z nich dosť ospalý. To mi trochu vadí, ale radšej sa budem cítiť zdravo ako choro.

Ahoj @kimi2028

Hľadal som príspevok, kde si sa sťažoval na útlm a ospalosť. Skús si podávanie večerných liekov posunúť o dve hodiny skorej.
Mne to už takto fičí necelý mesiac a pol. Brával som dávky tesne pred spaním, teda okolo 22:00h. Ráno som nemohol vstávať na po siedmu a totálne rozbitý a unavený, ospalý som vstaval okolo deviatej až desiatej. Potom mi ešte celeé doobedie trvalo kým som sa prebral, kde na obed som bol už čerstvý.

Teraz beriem lieky o siedmej a v pohode vstávam o pol siedmej. A mám tak kopec voľného času na ranné rituáli.

Prajem všetko dobré a pozitívne v nových liekoch