Okienko mysliteľa

Aké nástroje používa mysliteľ?

Analýza a syntéza?
Dedukcia a indukcia?
...?

Dá sa to aj graficky, znázorniť? Pri analýze a synteze by som si to vedel nakresliť.
Dá sa to aj nejako pomenovať, ako používame myslienie?

Ako uvažujeme?
Ako premýšľame
Ako rozmýšľame?

O čom to je snáď každého vec. Ja len, či je aj na myseľ nejaká schéma, graf, system, postupnosť?
Dá sa mysliene obohatiť o nové návyky, nástroje?

Už dlhšie si lámem hlavu nad tým, že prečo to čo chcem, nakoniec z toho nič nemám!

Zistil som jednu vec, že sa neviem ovládať, kontrolovať! Vždy podľahnem eGu, mysli, emočnému telu, emóciam a vedomiu. V duchovných knižkách je kadečo popísané o sebaovládanií a ceste, ako sa oslobodiť spod náručia Veľkého sudcu, šéfa parazita. Ale ako?

Môžem povedať, že ma z časti, ovládajú! Najmä keď sa to týka mojho žitia na dôchodku vo svojom útočisku, teda v dome.
Mám spísaný určitý systém (denný program, režim) o aktivity a koníčky, ktoré mi majú napĺnať a dopĺnať môj volný čas, počas dňa. Ale nejde to, nefunguje to! Žeby slabá, chabá, opadnutá motivácia a inšpirácia?

Existujú tú príkazy ako "nechcem, nemusím, nemôžem" robiť ako otrok".
eGo, myseľ a emočné telo tým pádom, sa nechcú stať mojím tkvz. otrokom a robiť, činiť to, čo chcem, musím, môžem. Bránia sa, a vysielajú mi všemožne všelijaké signály, aby som to nečinil, nerobil!
eGo sa nedá poraziť a je nezmyseľ s ním bojovať, sa píše v jednej knižke od Tolleho. Jedine čo sa dá, je danú situáciu prijať a odovzdať sa jej plne v pritomnom okamihu!

Čo to znamená?
Rozpustíť, rozplynúť danú negatívnu myšlienku a emóciu v prítomnom éteri.
Urobiť prvý krok! A keď budem vedieť ako, tak ho poctím miliardami následujúcima.

Ďalej,
tu existujú ciele s motiváciou a inšpiráciou.
Ako keby motivácia nebola, či bola neprehodnotená, alebo porazená a stratená, či neexistujúca. To isté hovorím i o inšpirácii.

Ide tu o to, kde som Šéfom a kde otrokom!

Používať afirmovane v sebe slová to, čo chcem, "musím ako otrok", i keď sa budem cítiť nepríjemne!
Čiže, sám sebe sa stať otrokom a neustále si hovoriť "musím", "musím, lebo ...!
Byť pánom svojho Ja.

Príklady:

Možno tento príspevok sa zdá byť sebecký, bo sa tu píše len o mne a aktivitách, ale sú tu ľudia "ktorích si uvedomujem" aj vesmír na okolo, ktoré taktiež potrebujú pomoc, starostlivosť.

V jednej knihe od Murphyho sa píše o zákone príťažlivosti, o tom ako sa správaš a chováš k svojmu okoliu, k ľudom, k vesmíru. Zákon príťažlivosti je niečo ako magnet, kde sa na teba všetko lepí. Funguje to tak, to čo vysielaš do vesmíru, sa tebe v blízkej dobe vráti za pomoci zpätnej vazby, mnohonásobne.

Kniha od Canfielda doporučuje si zostaviť aj denník vďaky a uznania. Je totiž dobré, si zapísať do tohto denníka, komu alebo čomu sme vdačný za splnený cieľ, túžbu, sen, maličkosť, napr. ako "uznávam vďaku za príjemný deň a príjemným ľúčom slnka..."

Čo tým chcem povedať?
Práve, že nemyslím len na seba, ale aj na ostatných. Popri mojich aktivitách a koníčkoch sa venujem veciam, z ktorích budú a majú ľudia, okolie a vesmír úžitok, prospech.

Ak by som mohol, chcel by som i za cenu Byť otrokom (rabom) robiť to na silu (cestu - kroky k stanovému cieľu - prvý krok):

Zhrnutie:

Čiže čarovnou formulkou v tomto momente je "Musím to činiť, konať, robiť, lebo mám cieľ!!! I za cenu otrokárčini!" A tento cieľ si hneď nielen predstaviť a zvyzualizovať ale aj sa ho pokúsiť precítiť, prežívať ho!!!

Podľa mňa sú tie vecí ohľadne režimu všetky o vôli. Tu stačí si dať menší oddych a si už na začiatku. Nič sa ti nechce, ničomu sa nevenuješ... Viem o čom píšem, pred šachovými turnajmi som bol už na tom dobre. Turnaje narušili zaužívané procesy. Prakticky musím so všetkým začínať od začiatku a budovať si nanovo vôľu. Chcel by som začať pre začiatok s ľahšími vecami a postupne pridávať. Osvedčilo sa mi, že na začiatku stačí len jedna vec, po týždni až dvoch, pokiaľ budeš dobre na tom tak pridať ďalšiu. Nakoniec si zvykneš na to, budeš si pridávať ďalšie veci a urobíš si slušný program. Odporúčam ti nájsť si moju tému Budujeme denný režim, tam je dobre napísané, že ako som kedysi začínal a aké aktivity som si pridával postupne. Presne k tomu sa musím vrátiť. Musíš byť tak trošku robot...

https://www.schizoforum.net/t682-topic?highlight=budujeme

Ahoj

Neviete náhodou ako sa kontempluje?
Ako subjekt ponorený do seba pozorne premýšľa, uvažuje, rozmýšľa o objekte?

Uvediem problematiku:
Neustále ma otravuje bytosť v podobe pavúka! Ako toto kontemplovať?
alebo
Som plný piva, ale dám si ešte jedno, bo som smädný. Aj tak idem sa na toaletu vyprázdnit sa, tak z tohto dôvodu ostanem do záverečnej.
Ako toto kontemplovať?
Možno som uviedol blbú problematiku, tak nahodte nejakú lepšiu na pochopenie!

Existuje nejaká kostra, hierarchia, postunosť premýšlania o čo by som sa pri kontemplovaní držal?

V poznámkach mám túto položku označenú ako duchovné cvičenia a neviem ju rozdeliť na rozmýšľanie v duchovnom cvičení a rozmýšlanie mimo neho.

Ahoj Spiderman (@Spiderman).

Ja si myslím, že kontemplovať je hĺbavé nazeranie na nejaký objekt takmer bezprostredne, čiže práveže ten mysliaci prvok je tam neprítomný.

Treba si rozlíšiť pojmy meditovať a kontemplovať podľa západnej (kresťanskej) tradície a podľa východnej (budhisticko-hinduistickej) tradície.

Pojmy kontemplovať a meditovať poznám ja osobne najmä z kresťanstva, kde meditovanie znamená uvažovanie, zamýšľanie sa a vizualizáciu rôznych motívov a vecí z čítaného textu (napríklad biblického), alebo v rámci riešenia nejakej abstraktnej otázky. Čiže je tu zastúpený mysliaci prvok veľmi silno, meditácia v západnej verzii je vlastne uvažovaním a vizualizovaním s cieľom dospieť k nejakému poučeniu alebo (morálnemu) záveru. Tým sa líši meditácia v kresťanstve od východných konceptov meditácie, kde naopak mysliaci prvok je neprítomný a meditujúci človek sa usiluje za súbežných dýchacích cvičení najlepšie nemyslieť na nič, vyprázdniť si myseľ od myšlienok s cieľom upokojiť sa a vnímať len prítomné bytie.

Kontemplácia sa opäť líši v západnej a východnej verzii. V západnej kresťanskej podobe sa dosť podobá nazeraniu a bezprostrednému bezmyšlienkovitému vnímaniu prítomnosti a pokoja, o ktoré sa usiľuje východne-meditujúci človek v dýchacích cvičeniach. V kresťanskej verzii kontemplácia je vlastne teda bezmyšlienkovité nazeranie, vnímanie niečoho, preciťovanie. A to napríklad rôznych kresťanských právd, ako je trebárs keď katolík sedí pred Oltárnou sviatosťou (Eucharistiou) a kontempluje prítomnosť Krista, v ktorú v danej chvíli verí a pripisuje ju spomenutej Eucharistii. Čiže akoby sedí ticho a bezmyšlienkovitou (kvázi s láskou) hlboko vníma Božiu prítomnosť a z nej vyžarujúci pokoj, lásku a podobne. Môže takto kontemplovať (preciťovať) aj iné hodnoty alebo dogmy.

Vo východnej tradícii kontemplácia splynula s meditáciou, resp. tým, že východným spôsobom meditujúci človek bezmyšlienkovito vníma prítomnosť a pokoj v dýchacích cvičeniach, tak vlastne kontempluje. Môže kontemplovať pokoj, prítomnosť, prítomné bytie, alebo trebárs lásku, vyrovnanosť, mier, zmierenie. Býva to teda v zásade abstraktné, tak ako v podstate aj v západnej tradícii sa kontempluje čosi abstraktné.

Rozdiel je teda okrem iného v tom, že v západnej verzii meditácia a kontemplácia sú dve rôzne veci, vo východnej tradícii splynuli a meditácia sa vlastne opiera o kontemplovanie, pretože úmyselne vynecháva mysliaci, uvažujúci prvok.

Kontemplovať teda, Spiderman, neznamená uvažovať o objekte, ale čisto, bezmyšlienkovito naň nazerať a vnímať bezprostredne jeho abstraktné vlastnosti. Uvažovanie o niečom je skôr vecou meditácie, ale aj to len vo svojej západnej verzii, ako som už napísal, lebo východná verzia meditácie uvažovanie necieli, ale práveže chce dospieť ku kontemplovaniu, s ktorým sa podstatne spája. V západnej verzii sa naopak dá meditovať zvlášť a kontemplovať zas zvlášť, resp. nedá sa to príliš dobre spojiť, iba niekedy, no nevychádza jedno z druhého a pojmovo sú to dve rôzne činnosti.

matej

Takže kontemplácia má náboženský charakter a je podobná motlidbám a meditáciam.
Doteraz som si myslel, že kontemplovanie je filozofovanie, používanie mysle.

Moja téma sa týka ako používať túto myseľ a hlavne jazyk?

Osamote? By som rád filozofovaniu venoval určitý vyhradený čas, ako večierka. Namiesto celodenného uvažovania, najmä pri káve a cigarete.

Korešpondenčne? Ako ste si všimli, niektoré príspevky mažem, alebo masakrujem. Totiž od počiatku choroby my zmizla schopnosť rozlišovať, čo je debilné a čo normálne. Len tak automaticky, hrdo a nepremysleno "sa vyjadrujem jak vyjadrujem."

Vo dvojici? Niekedy sa cítim, že mi chýba tretí spoločník, ktorí by ticho zachránil nejakou myšlienkou.

Vo skupine? Je mi nepríjemne, a cítim sa neskúsený byť stredom bodom pozornosti, natožto viesť diskusiu.

Nejaký postup, hierachia, štruktúra myslenia, filozofovania, kedy a ako ju používať.

Prvé čo ma napadne je, že čo znamenajú tieto veci, je odpoveď jednoznačná, všetko a nič.
Aký stavebný kameň si postavíš, taký dom budeš mať. Buď budeš veriť a uctievať to, čo zošrobuješ alebo opak, neháš dvierka pootvorené a neháš to také aké je.

Dosť dlhú dobu som sa tímto veciam zaoberal, nuž ale dosť často ich obsah aj menil. Poprehadzúval a rozlišoval slovíčka, pojmy tam a tam, a k ničomu to neviedlo. Možno na čas som pocitoval uvedomelosť, ale to neni to pravé orechové. Keď si tieto veci dokážeme rozobrať zo spisovateľského očka, vyjde nám imanigácia vedúca cez sci-fi až k hororom.

Dospel som k záveru, že akú filozofiu si o týchto veciach vytvoríš, na takej budeš fičať. Preto pojmi duch a duša majú taký základný kameň, aký sám ho postavíš. Je to všetko a nič!

Jednoducho by som vedel o tomto popísať aj nejednu poličku v knižnici.

Čiže, keď sa ma niekto na toto opýta, vymyslím si nejaký príbeh, napríklad z hry God of War.

INDUKCIA
Klasicky sa indukcia chápe ako postup objasňovania od jednotlivého pojmu až k zovšeobecnenému. Záverom môže byť syntéza (spájanie častí do jedného celku).
Zakončenia nebývajú presné.



DEDUKCIA
Opak indukcie. Postup objasňovania od univerzálnejšieho všeobecnejšieho pojmu k pojmu menej všeobecnému, až konkrétnemu. Zakončením je analýza (rozčlenenie celku na časti,súvislosti a vzťahy). Závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie.

Postupy a formy logického myslenia:

Indukcia:

Dedukcia:

http://naucnystyl2.blogspot.com/2010/10/postupy-formy-logickeho-myslenia-vo.html

Naskytá sa otázka, kedy túto logickú postupnosť vedome používať?
Nekontemplujem ako Einstein, či hoci ktorí mysliteľ, keď bol vo svojom pracovisku, držiac v ruke kriedu či papier s ceruzkou, do ktorého si mateamtickymi rovnicami zapisuje svoje filozofické vízie a logické riešenia, zavery opreté o fyziku.

A naviac je tu fakt, že nepotrebujem mať myseľ zaťaženú tak, ako on, že celý deň premýšľal. Einstein mal výhodu v tom, že sa zaoberal len fyzikou, rovnicami, a súčasnou dobou, ľuďmi v jeho pritomnosti i politicky.

Bežné myslenie človeka je o niečo ľahšie.

Ale čo povedať o parazitnej mysle? Ktorá je neustále zaťažovaná a posadnutá sebou samou. Je to chorá myseľ! Myseľ psychiatrická! Myslím si, že konplemtovanie ako duchovné cvičenie je pre chorého človeka esenciou, spásou. A pri tom stačí si ukrojiť zo života, čas pre seba na pol hodku/1. hodku.

Založil som túto tému, len kvoli tomu, ako a kedy kontemplovat?! Teda aj trénovať myseľ a reč!

Čo očakávam od tejto logickej postupnosti? Snáď hlbšie porozumenie! Ako uvažovať, premýšľať a rozmýšľat a ako viesť dlhší rozhovor, či nebodaj dlhú diskusiu.

Sám som momentálne ochudobený o reč, založenú o pár slovných a vetných spojeni.
Pracujem na jej hĺbke a dĺžke.

Ak sa mám priznať, stále nemám zkonštrulovanú postupnosť myslenia a reči. Uvidím, či mi niečo povie táto hore uvedená charakteristika podložená o postupy a formy myslenia.

Ono to s logikou je tak, keď ju nechápeš, začneš hladať podklady ako sa knej dopracuješ, nazrieš do nych a začneš študovať, ako ľudia uvažujú a rečnia.

Uvediem príklad, v detstve som chodil na šachy pol roka, potom ma to prestalo baviť. K šachom som sa dostal pred pármi rokou, jedine čo som vedel bolo tahanie kameňou po šachovnici. Objavil som hry na internete a nechapajúc, som sa divil prečo prehrávam!?

Zašiel som do miestneho klubu s myšlienkou, že sa dozviem o šachoch viac. A aj dozvedel,nakúpil materiálu zo 20. knižok, niekoľko platenyých videi. Naučil som sa hrať šachy a hlavne pochopil som tu logickosť, myslenie za šachovnicou, To ako páni GM Veľmajstri uvažuju. Dalo mi to úplne iný pohľad na boj za šachovnicou. Navyše je táto logika opretá o rečovú analyýzu partie, na ktorú si momentálne pred publikom netrúfam. Ale je tu aj šachové vyjadrovanie v podobe komentovania partie atď..

Surfoval som na nete ale našiel som tam vždy len jeden príklad.
Úplne mi postačia materialy o príklady do desať A4 formátov papiera.
Alebo nejaké odkazy na web stránky i s videami.
ak máte materiály v počítači, stačí ich zbaliť do win raru a nahrať na niektorí down/uploader server, potom mi pošlite odkaz naň
Ak vás to bude zaťažovať, vykašlite sa na to!!!

Ahojte všetci

Zaumienil som si, že vám dám úlohu, či by ste boli ochotní, zohnať mi nejaké materiály v podobe prikladov o uvažovaní jak psychologa (psychoterapeuta), psychiatra tak aj toho filozofa.

Nechcem byť dotieravý, ale neviem kde hľadať. Budem vam za ne vrelo vďačný.

Outliner:

Už pri založení tohoto príspevku si kladiem otázku, aké otázky si klásť pri premýšlani, rozhodovaní a riešení problematiky.
Nuž, v myšlienkových mapách som našiel niečo takéto, viď obrázok hore.

Sám to nemám ešte odskúšané, nakoľko sa to chystám použiť pri dýchaní prany za použitia predstavy z minulosti, kde som sa ciítl pozitívne dobre. Teda, ukotviť sa prijemnými pocitmi do prítomnosti za pomocí asociácií a disociácii. Pri dýchaní prany zaznamenávam pokrok v čistejšom emočnom tele. Je čistejšie a príjemnejšie.

Samozrejme tieto otázky sa kombinovane dajú použiť akokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek.
Možeme si nakresliť myšlienkovú mapu a dopĺnať ju odpovedami na tieto otázky danej problematiky.
Dalo by sa to pužiť i vo svojom brlohu, vtedy keď sme sami a máme na seba voľný čas.
Píšem, že sposobov je veľa.

Sám uprostrednujem sed ako postel. V posteli, chcem mať kluď od myšlienok!

Pyýtam sa Vás forumáci, keď si nájdete čas na seba, kladiete si otázky podobného typu, riešite nejakú problematiku?, rozhodovanie?, hladáte nejaké riešenia?...A keď áno, aké sú to otázky?