Musel som

Dobrý deň, vám všetkým, aj keď píšem túto správu v noci. Vopred sa ospravedlňujem za nie veľmi pozitívne písanie. A to som pritom veselý a zdravý človek. Píšem vlastne za svoju ženu. Má 30 rokov, a je to tá najkrajšia a najšikovnejšia žena na svete. Máme spolu dve malé krásne detičky. Lenže..., práve včera prišiel na ňu, už v poradí 3 “atak” (prepáčte, nepoznám správnu terminológiu) za posledné 3 roky.. Ani neviem, prečo Vám to tu píšem. Keď sa to stalo prvýkrát, ani len som netušil, že je takéto niečo možné a reálne. Ako z nejakého psychodrbnutého nepodareného hororu. Ktoré som vždy neznášal a aj sa ich najviac desil. Plakal som jak malý chlapec, a to som, dovolím si tvrdiť celkom hardcore.. Ale toto zažiť s najbližším človekom, všetky tie stavy, absolútne nové prejavy, strach a neustále obavy keď ho človek nemá na očiach a pod “kontrolou”, to sa hádam ani nedá napísať. V rodine z mojej strany všetci po duševnej stránke zdraví jak repa. Z jej strany, ako som sa až neskôr dozvedel, každý druhý nejaký druh duševnej choroby. Takže, už pomaly tuším, odkiaľ vietor fúka (chabý pokus o vtip). Chvalabohu, alebo neviem komu, poznáme v rodine jedného neuveriteľne dobrého psychiatra. Ktorý nám zakaždým “rodinovsky” pomohol. Začo mu som a budem vďačný do konca svojho života. Tak tu teraz po večeroch sedím a čítam fóra, aby som sa vedel, čo najlepšie pripraviť na budúcnosť. Kto nemá skúsenosť so zdravotnými problémami, tobôž duševnými, vlastne ani nevie, ako skutočné problémy vlastne vyzerajú. Teraz sa len “smejem” keď počúvam pri všedných rozhovoroch aké veci ľudia vlastne riešia.

V každom prípade, Vám všetkým s týmito poruchami, prajem OBROVSKÉ MNOŽSTVO SILY, TRPEZLIVOSTI a aj ŠŤASTIA. A ak je to len trochu reálne, aj niekoho veľmi blízkeho, ktorý Vám bude pri riešení týchto problémov oporou!

Držím Vám všetkým, aj svojej najdrahšej žienke palce!!!
Dobrú noc.

Budúcnosť závisí aj od manželky hlavne a potom samozrejme aj od najblizsieho cloveka, teda Teba ako sa postavíte k ochoreniu a aj od liečby, ci bude dobre vysetrená a treba ju asi pocuvať, ze kedy prichadzajú tie zachvaty, co ju trápi a coho sa bojí, ako nastavit rezim dní, neviem si predstavit ako prebiahaju tie zachvaty ked si nespomenul, ci su agresivne, depresivne hysterické, ale je super ze má Teba. Prajem vsetko dobré a da sa zit aj so psychiatrickym ochorenim, ak je motivacia a laska, dobre lieky, a okolie laskave a priatelske a hlavne ak chce ona sama bojovať. Drzim palce a neboj sa.

Ďakujeme za podporu.....súlasím s Dankou, že dosť veľa robí opora a podpora zo strany najbližšíc....ale aj akési poznanie saméo seba a varovné sinály keď je už zle. Prajem manželke skoré uzdravenie a manželka má šťastie, že ťa stretla a aj ty si sa voči tomu postavil rdinsky a pomáaš jej bojovať.

Opäť ospravedlnenie, nejde mi 7me a 8me písmeno klávesnice.

Je to so schizofréniou ťažké. Treba mať dobrý režim dňa to je najdôležitejšie, potom psychicky sa cítim veľmi dobre. Niekedy ku vráteniu choroby stačí náznak zlých myšlienok. Viem o čom hovorím, premýšľam o sebe len občas. Nedávam si vysoké ciele, žijem pre prítomnosť nie minulosť ani budúcnosť. Keď som občas myslel na budúcnosť, lebo je mi jasné, že mal som byť už niekde inde... Tak viedlo to ku divným reakciám organizmu a náznakom návratu ochorenia. Na moje šťastie depot funguje veľmi dobre a celkom spoľahlivo ma chráni. Keď sú tie myšlienky zle, tak môže sa ochorenie vrátiť.