Pomoc

Ahojte pravidelne sledujem toto fórum a musím povedať že je pre mňa cenným zdrojom informácií a veľmi vám fandím..  potrebovala by som od vás radu...Totiž mam sestru ktorá sa lieči na f20 už asi sedem rokov.... Predpokladame že asi pred pol rokom vysadila lieky pravdepodobne preto lebo výraznejšie pribrala bohužiaľ neuzivanie liekov sa už prejavilo, je naladova, vztahovacna pod vplyvom akýchsi bludov so mnou prerušila kontakt ..Moja mama bola jediná komu ešte ako tak dôverovala ale od dnes to už asi neplatí, keďže jej mamina dnes povedala že by mala ísť k lekárovi nech jej nastavia opätovne liecbu... Prišla veľmi hysterická reakcia doslova výbuch hnevu na ulici a samozrejme v žiadnom prípade nechce toto absolvovať...Viem že hospitalizácia je nepríjemná ale podľa jej lekárku už asi nutná...Viete mi prosím poradit ako postupovať, ako ju presvedčiť? Nechať ju "vychladnúť" nech si sama uvedomí že je to potrebné? Najviac ma desí že by si v slabej chvíli ublížila, samota jej nerobí dobre ale jednoducho našu prítomnosť odmieta... Čo sa dá v takejto situácii podniknúť? Viem že nasilim ju nikto nedonúti sa ísť liečiť a je mi to aj tak proti srdci, možno si uvedomí že to nie je v poriadku keď jej vysvetlím že to čo mi tvrdila nie je pravda, alebo vôbec neriešiť? Ďakujem za tipy, a majte krásny den

Toto je asi najťažšie na tom. Vnímanie reality je pri schizofrénii chabé a preto chorý v akútnej fáze by nemal mať právo o sebe rozhodovať. Neviem, ako tvoja sestra vníma svoju realitu, ale nebude to asi bohviečo, keďže neuvedomuje si, že potrebuje pomoc. Tiež som sa prvýkrát dostal do nemocnice proti svojej vôle, rodičia ma tam zaviezli, ale dnes im to nemám za zle. Tiež robil som neskutočné veci a uvedomujem si, že išlo o hlúpostí. Mám sa už aj pomerne fajn zlepšujem sa každým týždňom, hoci mám v mesiaci pravidelne jeden týždeň pomerne zlý, ale tento mesiac sa mi ho darí prekonávať dobre.

Moja hospitalizacia vo Velkom Zaluzi bola ako dovolenka . Jedine na akutnom oddeleni je to hrozne inak fajn. Mate rozne aktivity, posilnovna terapie nadherny park na prechadzky moznost spoznanie mnoho ludi na izbach bola sranda rozpravali sme si prihody hrali karty a este kktomu tam dobre varia. Tak ja by som sa hospitalizacii urcite nevyhybal

ahojte, dakujem velmi pekne za Vase reakcie...ono je to tak ze ona si neuvedomuje ze sa jej stav zhorsil, uz sa jej pletie co sa stalo a co nie, ale hospitalizaciu zaryto odmieta, zubami - nechtami... jeden psychiater tu u nas povedal ze ak by sa nam ju aj nepodarilo prehovorit pravdepodobne nastane faza ze sama bude chciet liecbu kedze choroba bude postupovat... ja pevne verim ze sa to pohne vpred aj ked sa citim tak bezmocne ze vlastne vobec nemam ako pomoct... vam vsetkym drzim silno palce a hlavne nech sa Vam dari

Ja tiež už nechcem ísť do nemocnice. Ani nie tak, že je tam zle, ale s istou skupinou ľudí nedokážem vychádzať, ešte nejaké živanstvá si vymyslia, ako naposledy jeden, čo si vymyslel, že som ho napadol. Pričom som mu nič neurobil a netuším, že tým sledoval. Našťastie neveril mu nikto, asi vedeli prečo. Tú hanbu, čo mi urobil tak koniec. Myslím si, že aj napriek nevine mám to v záznamoch a keby niečo si zas niekto vymyslel, tak by nenechali to tak, pričom vôbec nie som problémový. Do nemocnice (stacionár) musím chodiť každý týždeň a taká hanba, neskutočne mi zavaril. Napr. mám dvoch ľudí, s ktorými sa stýkam aj mimo stacionára raz za čas. Jednu na prechádzky, druhého občas po stacionári si vyjdeme do mesta na kofolu.