Práca a choroba

Ahojte aj ja prispejem prvý krát som bol hospitalizovaný na strednej potom po mature šup na stavbu. Potom ma ešte dva krát zobrali oddýchnuť si. No vždy po pár mesiacoch som opäť makal život bez peňazí je ťažký. Vystriedal som stavbu za prácu vo výrobe ako technik neskor zas na stavbu. Keď som bol vo výrobe som od vedúceho odkukal ako opravuje mobily začal som aj ja. Najskôr popri práci som sa venoval opravám mobilov, PC, NTB, elektroniky.No časom z hobby sa stala práca. Naskytla sa príležitosť kúpiť zabehnutý servis tak dnes som majiteľ, opravár u seba. Síce nebola to ľahká cesta no som názoru stále lepšie pracovať a myslieť ako nerobiť nič.Práve vtedy idú hlúposti po rozume takmer po 10 rokoch som si vybavil ID a mám 70% a diagnózu F25.8 Všetko sa dá len treba chcieť.

@fifik

Veľmi pekný životný príbeh. V duchu tých motivačných knižiek, čo ich stále čítam, by som Tvoj príbeh označil ako jeden z príkladov úspechu. Super, len tak ďalej, nech Ti biznis prosperuje a aj duševne sa máš čo najlepšie a stabilne.

S pozdravom
matej

Ahoj @fifik, to máš dobre, že môžeš pracovať. U mňa sa to stále nezmenilo. Neviem zvládať žiaden stres ani tlak. Tak mám 3,5 roka kľud, môžem sa venovať sebe samému. Bohužiaľ neprišiel som na žiadne zamestnanie, v ktorom by bolo toho stresu menej. Možno založiť si nejaký blog a publikovať články na rôzne témy. Mám stĺpček raz do týždňa na jednom šachovom blogu.

Zdar kimi2028 tiež som si to myslel že zo mňa už nikdy nič nebude a nič nedokážem aj mi to iný povedali no práve minimálne kvôli sebe som to nevzdal a nebudem sa opúštať. Veď vždy tu je niekto na tom horšie ako ja!!
Ak ti to nejde tak skús prácu cez net z domu veď aj z domu sa dá dobre lóve zarobiť a si bez stresu ak chceš napíš mi SS.
Tak kamarát hlavu hore dobre ešte len bude nech sa darí vždy a je tu možnosť ako ísť hore.....

Ľudia,prečo sa furt musíte porovnávať,horší, lepší..Robte len to čo vás napĺňa a baví..na ostatné kašlite

relouth napísal:Ľudia,prečo sa furt musíte porovnávať,horší, lepší..Robte len to čo vás napĺňa a baví..na ostatné kašlite

Veľmi sa mi páči táto myšlienka. Možno to zo mňa nie vždy cítiť, ale patrím medzi ľudí, ktorí každý deň trpia pocitmi menejcennosti. Neraz sa porovnávam vo svojej nejakej snahe s príbuznou snahou niekoho iného a cítim, že som horší než on. Že sa mi v danej snahe nedarí tak dobre, ako "jemu". Myslím to všeobecne, nemyslím teraz nejakú konkrétnu snahu alebo konkrétneho človeka. Ak by som mal predsa len použiť konkrétny príklad, tak trebárs teraz, keď som napísal zopár blogových článkov, tak akosi popri tom čítam aj iné blogy iných ľudí a priznám sa, neraz mi skrsla na um myšlienka, že "akí sú dobrí/lepší, ako dobre/lepšie píšu, ako sa kompetentne(jšie) vyjadrujú, ako sa svojej téme rozumejú". Akí sú zaujímaví, originálni, prínosní. A ja skladám vety ledabolo a ešte o veciach, o ktorých by som mal možno vzhľadom na svoju neodbornosť radšej mlčať.

Veľmi sa mi teda páči Tvoja výzva, relouth, aby sme proste robili, čo nás baví a napĺňa, a neporovnávali sa pritom. Istý slovenský raper, neviem-ktorý, vraví v pesničke niečo v tom zmysle, že netúži po podpisovaní autogramov a sláve, chce len robiť hudbu. Spomínam si na prepis rozhovoru s Johnom Lennonom, ktorého sa pýtali, či sa mu zdá, že jeho tvorba po opustení Beatles je lepšia, než keď tvoril v rámci skupiny. Bola to podpichovačná otázka trošku, lebo by ho kritika rada videla skôr v Beatles. A on niečo takéto odpovedal: "Neviem, ktorá hudba je lepšia alebo horšia. To nech posúdia iní. Ja nestojím v úzadí a nehodnotím nič. Ja len robím hudbu." Nezaujímalo ho, čo si o ňom myslí kto a ako hodnotí odborná kritika jeho ďalší život po opustení Beatles. Skrátka len tvorí, robí, čo ho baví. Neporovnáva sa. Nikdy už nezažil takú slávu, akú si užil s Beatles. No verím, že mu to šťastie vôbec neukrátilo.

Určite nechcem vyvolať dojem, že sa nejak idem postaviť do svetla slávneho Johna Lennona, ale v zmysle relouthovej výzvy ma to strašne oslovuje, že by som sa chcel venovať veciam, nech už je to čokoľvek, bez toho, aby som sa porovnával s ľuďmi, ktorí sa venujú niečomu podobnému. A teda aj bez toho, aby som sa motivoval snahou niekoho predčiť, alebo naopak, že by som smútil nad svojou nekompetentnosťou a nekvalitnými schopnosťami. Skrátka len robiť, čo nás baví, a na ostatné kašľať. Presne, ako píše Relouth.

Je to veľká výzva. A zmena. Ďakujem Ti, Relouth, za jej iniciovanie.

Velmi zaujimave citanie. Dakujem,ze som si toto mohol precitaj. Napisem nieco tiez. U mna nie je problem praca, ale pracovna doba. Ja nevydrzim pracovat na jednu smenu,ani klasiku od pondelka do piatku,co je snom pre vacsinu ludi.Ja by som nevydrzal na urade napriklad,ten stereotyp. Mne vyhovuje tri smeny a rozhadzane smeny. Tak som robil v domove dochodcov-zariadenie socialnych sluzieb. najskor opatrovatela na specializovanom-psychiatrickom oddeleni, potom mix opatrovatel-instruktor socialnej rehabilitacie na oddeleni pre mobilnych-sebestacnych klientov,ale viac mi vyhovovalo robit na specializovanom-psychiatrickom oddeleni,tak som sa dal preradit naspat,tam som bol potom instruktor socialnej rehabilitacie,lenze to bola praca od pondelka do piatku na jednu smenu,tak som sa dal preradit naspat na opatrovatela. Ale po nejakom case som odisiel odtial. A este som kratko robil kvetinara,v zavode,v obchode, na druzstve a z uradu prace ma poslali aj robit udrzbu zahrady v zakladnej a este aj praca na internete a este aj v call centre som bol chvilu na brigade.Najdlhsie som bol v tom domove dochodcov, tam mi aj vyhoveli, ked som sa chcel preradovat, riaditelka bola taka akcna,ona mala rada,ked sa stale volaco dialo,co mi vyhovovalo

ahojte . ja som isla do prace dva tyzdne potom ako ma prepustili z nemocnice . a u mna je dovod vzdy jasny ze nemam na vyber proste kedze sa staram o seba sama a rodicia sa hanbia za mna a nepomahaju ani mi nepomohli v tom njahorsom tak nemam na vyber. takze som rovno zacala pracovat 12 hodinove smeny a bolo mi otrasne. vobec som si nepamatala ako sa robi na pokladni robilo mi zle ze ludiatam su ze sa im musim prihovarat ako predavacka atd vsetko mi to vadilo plus som bola velmi unavena ale pokial som nechcela zostat lezat doma u rodicov a byt zdeptavana im vycitkami a kadecim inym tak som sa musela proste pozbierat velmi rychlo. pametam si ako sa mi triasli ruky ked som nieco nahadzovala do pokladne . strasne. a v dobrom vam zavidim tym co mate rodiny kde vas chapu a podporuju... ja sa pomaly od rodiny vzdalujem lebo oni odomna ocakavaju take isty vykony ako predtym rposte im je to jedno ci skapem alebo nie....potom ma z prace vyhodili lebo uz som nepodavala take vykony ako predtym a smojou este socialnou fobiou sa mi praca hlada velmi tazko, ale nasla som si hned druhu ako predavacku v stanku a tam som vydrzala rok a pol ale potom ma tiez vyhodili kvoli malym trzbam a teraz som na urade prace a brigadujem a chystam sa najst si zase nejaku pracu ktoru by som vedela zvladat .

Si statočná, Katuska. Držím ti palce.

dakujem JUraj len boli to ze to pocujem od cudzich ludi a od vlastnych nie . este stale ma to dojima ale dufam ze raz budem kaslat na nich a budem hrda na seba este viac ....

Ahoj si silná aj napriek menšej zdravotnej nevýhode len tak ďalej držím palce. Máš môj obdiv a ak môžem pomôžem Ťi )

Ahojte, vítam sa na tomto fóre, nikdy by ma nenapadlo, že sem budem písať, aktuálne som pár týždňov bez roboty a to vôbec nie je dobré, rozmýšľam, že budem musieť do iného mesta, keď už do iného mesta, snáď už aj do iného štátu. Či je to dobrý nápad s mojou diagnózou fakt neviem neviem