pretrvavajuce priznaky; znizovanie liekov?

nepytam sa teraz konkretne na seba, ale vo vseobecnosti. neviem ci mi niekto bude vediet odpovedat.

niekto ma pozitivne priznaky choroby aj pri vyssich davkach liekov. berie ich dlhsiu dobu, ale priznaky pretrvavaju. daju sa aj za takychto okolonosti postupne znizovat lieky s tym, ze sa tie priznaky nezhorsia? alebo musi dany clovek brat dlhodobo vysoke davky liekov?

Ahoj Opadane listie,
Medzi pozitivne priznaky patria: halucinácie, bludy, paranoja a dezorganizovaná reč. To znamena, ked pretrvavaju VYRAZNE priznaky pozitivne tak podla mojho nazoru taky clovek je v nemocnici a menia sa mu lieky. Az kym sa nanajde spravny liek alebo kombinacia liekov. Potom sa v hranicnej situacii davaju elektrosoky- ECT. Pochybujem, ze taky clovek by chodil na slobode co by mal vyrazne pozitivne priznaky. Ja napriklad uz nemavam take vyrazne pozitivne priznaky, keby som mal tak by mi niekto zavolal zachranku....
Znizovanie liekov asi tazko...
To je moj nazor, aj ked mozno mylny. Nech sa vyjadria ostatni...

zabudol som napisat, ze tie priznaky by boli relativne mierne, napr. ak ma niekto obcas chvilami hlasy alebo vztahovacnost a podobne. skratka nieco s cim sa da v ramci moznosti fungovat.

Ja si osobne myslím, že by sa malo dať znižovať postupne a opatrne tie vysoké dávky, hoci niektoré pozitívne príznaky zostávajú prítomné v určitej miere. Nestojím si síce za týmto názorom nejak skalopevne, ale môj prvotný náhľad tejto problematiky mi akosi intutívne vnuká názor, že by sa to malo dať. Obzvlášť ak je dôraz kladený na veľmi postupné a opatrné znižovanie.

Mne niektoré príznaky zostávajú v slabej miere, nech beriem akékoľvek dávky. Mám na mysli najmä čo sa týka negatívnych alebo afektívnych príznakov. Tiež keď cítim vzťahovačnosť a pozorovanie zo strany božstva a istú formu silnej spolupatričnosti so svetom - čo je iný môj názov pre pocity zverejnenia mysle (a to je, ako vieme, podobné ako intrapsychické nesenzitívne halucinácie - vysielanie myšlienok, ich prenos, videnie do hlavy, telepatické pocity, ovplyvňovanie mysle externým spôsobom). Chcem tým povedať, že či už mám Rispen, Risperdal Consta, Invegu alebo Xeplion, furt mám tieto pocity a zhoršujú sa, pokiaľ sa cítim previnilo vo svedomí, prípadne neuroticky. A nemyslím si, že by sa to nejak špecificky zhoršilo, keby som si postupne reguloval Invegu smerom dole, napr. na úroveň 3 mg. Môže, ale nemusí.

Logika akoby ponúkala možnosť, že "menej liekov, tak viacej príznakov". Ale verím, že my máme možno ako chorí určitý "chorý štandard", určitú porušenosť, ktorá sa len veľmi ťažko zvláda liečebne a ktorá s nami akoby zostáva stále. Akási forma invalidizujúceho postihnutia, hoci nemusí byť ťažká alebo náročná. Napr. Tuto má furt tie hlasy, nech má tie lieky akokoľvek. Je to s ním stále. Mám tendenciu si myslieť, že by to s ním bolo aj pri ešte zvýšených dávkach, ale aj pri znížených. Pričom pri znížených by si to zachovávalo svoj typický štandard a silu, na akú je doteraz zvyknutý.

Výnimkou by mal byť relaps v pravom zmysle slova, kedy by znižovanie liekov viedlo k výraznejšej manifestácii psychózy. Vtedy by sa mohli naozaj pozitívne príznaky vyhrotiť. Ale zostávam tušiť, že ak by sa znižovalo veľmi pomaly a postupne, tak zhoršovanie pozitívnych príznakov by nejak zásadne nenastalo, a ak áno, tak jedine vo forme akútneho relapsu. Lenže ja rozlišujem medzi jasným relapsom a medzi postupným hrotením pozitívnych príznakov ako dôsledku zníženia antipsychotika. Je rozdiel totiž, keď znížime lieky a už budeme mať hlasy už aj mimo balkóna, na rozdiel od minulosti, kedy sme mali hlasy len na balkóne. A je rozdiel, keď už sa vyhrotíme do stavu, kedy sa nielenže zhoršia tie pozitívne príznaky, ktoré sme už aj v nejakej podobe aj tak mali, a keď sa k nim pridajú manifestácie všelijakých bludov a halucinácií, ktoré predtým vôbec neboli. V tom vidím rozdiel medzi akútnych relapsom a medzi postupným zhoršením príznakov v dôsledku postupného znižovania lieku.

Takže môj záver je, že je veľká šanca, že sa nebudú stupňovať pozitívne príznaky, ak budeme minimalizovať opatrne a obozretne. No riziko akútneho relapsu a recidívy plnej sily ochorenia sa samozrejme zvýši. (Ale povedzme si na rovinu, riziko akútneho relapsu je aj v stave, keď berieme poctivo lieky, nie?).

Takže ja by som postupne určite znižoval vysoké dávky. Aspoň zistiť, čo to so mnou robí a či som ten prípad, aký som tu ja v príspevku popisoval. A či náhodou nepríde rozjasnenie nálady, činnosti, vôle, intelektu, nakoľko v mozgu bude viacej nepotlačeného dopamínu, ktorý ako vieme, je zodpovedný aj za akýsi všeobecný dobrý pocit alebo slasť.

Držím palce, Lístie. Budem Ťa vrelo podporovať.
Matej

Matej, velmi Ti dakujem za reakciu. napisal si to ozaj rozumne a v podstate si myslim, ze by to vacsinou mohlo byt tak, ako si to napisal Ty. totiz, ja mam tiez vztahovacnost a paranoidne myslienky, nech beriem akekolvek lieky. ich intenzita sa len velmi malo meni pri zmenach liekov. ciastocne zostavaju stale. teraz by som chcel dlhsie brat lieky tak, ako beriem. myslim AP a ich davkovanie. skusit to tak, ako to je, udrzat nielkolko mesiacov. ak sa mi nepohorsi, mozno bude realne aj ich znizenie. ale nejako s tym neponahlam. necham to na dr.

vdaka za podporu.