Skoro vobec nerozprávam

Ahojte!

Pred rokom a pol som prekonala ťažkú akútnu psychózu s príznakmi schizofrénie. Okrem negatívnych príznakov ma trápi že som úplne prestala rozprávať. Pred psychózou som bola komunikaktívna a teraz len odpovedám keď sa ma niekto niečo spýta a aj to vaččšinou dávam jednoslovné odpovede. Zaujímalo by ma - máte alebo mali ste niekto podobný problém???

Ahoj Snehulienka
mala som to, nehovorila som, nebolo o čom... trvalo to tak 3 mesiace počas najťažších depresií...ale sa to aj opakuje... V tom čase som nedvíhala telefóny, nikto ma nezaujímal a vlastne som mala pocit, že nikoho ani ja a je to z ich strany len silené. Vtedy som si dosť písala s X a volala, lebo som to tak cítila, že prežil to, čo aj ja ...tým aj, že sme tu, máme podobné diagnózy. Ono dosť záleží aj od toho, aká si bola "pred tým" ako u teba ochorenie prepukla. Ak si aj vtedy bola introvert, tak to je proste dané povahou.
Píšeš, že nehovoríš veľa, ale ak by si chcela, dnes je zello a mohli by sme sa tam o tom "porozprávať" viacerí s tým, že ty sa nemusíš pripájať hovoreným slovom, budeš nás len počúvať a sama usúdiš, či sa cítiš alebo nie, aby si sa pridala. Takto nejak som aj ja začínala  teraz je to veľa krát tak, že všetci by sme chceli hovoriť ... Neviem prečo, ale mám pocit, že by si tam našla to, čo hľadáš... samozrejme, rozhodnutie je na tebe...
Držím palce

Ahoj ester,
ďakujem za Tvoju odpoveď! Áno asi som bola trošku introvert aj pred psychózou ale bola som oveľa oveľa komunikatívnejšia. Zajímali ma druhí ľudia, veľa som sa ich pýtala. Teraz ma druhí ľudia nezaujímajú tak sa ani nič nepýtam, ani nič nehovorím
Na zello sa niekedy rada pridám, ale dnes nemožem, bo v tom čase cestujem.
A čo Ti pomohlo dostať sa z tých depresií? Ako sa to u Teba prejavovalo? Ak sa teda možem spýtať...

Ahoj Snehulienka,
Ja mam tiež taky problém, že menej rozprávam odkedy beriem lieky, nejak ma to spomalilo. Aj ked niekedy tiez som vela tak nerozpraval, ale teraz mam pocit, že o niečo menej. Neviem možno si to namyslam. Mozno to bude tým, ze niekedy moja komunikativnost ma netrapila tak ako teraz. Mam kamaratov to hej a neviem sa az tak zapajat do debat s nimi  ako by som chcel. Hlavne, ked sme viaceri. Chcel by som byt vyrecnejsi....
Tak nie si v tom sama

Ahoj Schizomars.

Ďakujem za Tvoju odpoveď! Pozerám že užívaš abilify maintena 400 tak ako aj ja - ak sa možem spýtať, máš po ňom nejaké vedľajšie účinky?

Ahoj Snehulienka
Beriem Abilify Maintena, taky nový liek, ktorý prisiel len v juli na trh minuleho roka. Je to najlepsi preparat, na intramuskularne pouzitie, aky na trhu je, lebo nepriberam z neho, zo zaciatku som schudol zopar kil a teraz sa udrziavam na rovnakej vahe. Akurat ze mam vyhrady, ze trosku ma utlmuje, ale nie tak vyrazne ako z Questaxu co beriem. Questax beriem koli tomu, ze nemozem zaspat, preto ich poctivo beriem vecer. Nevykruca sa mi hlava ako zo Zypsilanu takzv. EPS syndrom, dalej nenuti ma chodit ako zo Xeplionu najvyssia gramaz. Takze je to myslim v pohode ten ABILIFY depot.

A tebe ako vyhovuje liek Abilify? A nepriberas nahodou zo Zypexy dost vyrazne? Lebo tusim to je inym nazvom Olanzapin a ja som z neho priberal, ked som bral na zaciatku liecby...

Ďakujem! Ja tiež užívam abilify maintena. Ale trpím apatiou, abúliou, anhedoniou, emočnou oploštelosťou... A neviem či to je z abilify či sú to ngatívne príznaky ochorenia. Ale mám diagnozu akutne a prechodne psychoticke poruchy a už je to skoro rok a pol a tieto príznaky stále mám...

Aj ja menej rozprávam, než voľakedy pred liečbou. Dlhé roky som mal problém sa stretávať s ľuďmi práve preto, lebo som mal desné úzkosti, že si s nimi nebudem mať čo povedať. Mal som fóbiu z trápneho ticha. Dnes už vďaka Escitilu nemám túto fóbiu, ale stáva sa mi naďalej, že jednoducho nemám čo s druhými o čom rozprávať. Málokto vie v mojom okolí pochopiť, prečo rád chodím sám domov z práce alebo do práce a že nechcem ísť s kolegyňou napríklad, hoci máme spoločnú cestu. Jednoducho ja sa nemám s ľuďmi o čom rozprávať. Ani ma extra nezaujímajú, čo mi vyznieva z mojej strany povýšenecky, no nemyslím to tak. Jednoducho pri všetkom úprimnom priznaní a v celej nahote sa mi nechce rozprávať o nepodstatnostiach, čo kto kedy robil, kde bol, čo čítal, ako sa mal. Moja komunikačná náplň pozostáva buď z monológov pred rodičmi, kedy rozprávam dačo o sebe, alebo potom už nič. Bežné rozhovory nepestujem. Aj v práci mi je to zaťažko sa s niekým vykeciavať. Keď sú u nás návštevy, tak som zašitý v izbe, jednoducho si nemám s nimi čo povedať. Na to, aký som vo virtuálnom svete urečnený a exhibicionistický, tak naozaj vskutku tam vonku v reálnom svete som veľmi tichý človek, ktorý je najradšej sám a nerád s niekým debatuje. Celkovo cítim, odkedy sa liečim, ale vlastne už predtým, keď som upadal psychicky, tak cítim, že menej rozprávam, nič nehovorím, som furt ticho. Nerád sa vyjadrujem nahlas, vôbec nemám na nič názor, všetko mi príde akési nepodstatné. Študujem filozofiu a tam na hodinách a seminároch všetci spolužiaci sa predbiehajú, aby vyjadrili názor na preberaný filozofický text, učia sa tak argumentovať a filozofovať. Lenže ja som furt ticho, na nič nemám názor. Strašne mi príde všetko nepodstatné, akési nehodné toho, aby som si na to profiloval názor. Spraviť si názor a povedať ho nahlas, to je pre mňa hotový trest. Ja som najradšej neutrálny pacifista, niekto by povedal, že alibista. Ako sa dá s takým človekom debatovať ako som ja? Ešte keď sme len vo dvojici niekde, tak nejako sa viem premáhať a nejaké slovo-dve zo seba dostať, ale akonáhle sme už traja a viacerí, tak som ako muška, ani hláska zo mňa. Tieto moje komunikačné bariéry majú naďalej za následok viaceré komplikácie v živote. Ale napr. aj výhody, napr. tým, že som večne neutrálny a tichý, tak ma majú mnohé kolegyne rady, lebo som sa im ešte nemal čím znepáčiť. Veď vlastne dokopy nič o mne nevedia, tak ma nemajú ani ako ohovárať...

Ale celkovo vnímam svoju komunikačnú bariéru negatívne.

Ďakujem Matej za Tvoju reakciu na moj príspevok! Akoby si mi z duše čítal. Tiež ma nazaujímajú druhí ľudia (čo robili cez víkend atď...) ale veľmi ma to trápi pretože pred tou psychózou ma veľmi ľudia zaujímali. Nechápem to čo sa to so mnou stalo... A ja som si myslela že keď mám diagnózu F.23 - akútne a prechodné psychotické poruchy tak že budem zase taká aká som bola. Ale vyzerá to tak že nie...