Vianoce tesite sa?

filipka napísal: nikto by ma nedonutil mame rozvadzat moje depresivne myslienky a stavy. Mimochodom, nemas pocit, ze ju to unavuje a depta??

No Teba by nedonútili, a mňa nútiť nemusia, ja to naopak veľmi naliehavo potrebujem. Proste mám silnú potrebu sa o tom zhovárať. Nemôžem veci nechávať sám v sebe, veď by som vybuchol ako tento smajlo

Alebo by som načisto zbláznil od úzkosti. Musím proste dávať veci von zo seba, svoje pocity, myšlienky, dojmy, celé pestré a bohaté prežívanie, negatívne prežívanie. Robím to tak už odmaličky, aj v časoch, keď som ešte nebol chory.

Nemám pocit, že ju to unavuje a deptá, pretože ona sama chce, aby som sa vyrozprával. Ona vie perfektne počúvať, sedí, hrá sa na počítači a ja jej vysvetľujem niekoľkohodinovým monológom, prečo ma trápi ten a ten komplex a ako vznikol a proste celú moju psychologickú analýzu celej mojej osobnosti. Fúú. Ona má ma rada moc, aj preto som dosť rozmaznany. Takže urobí pre mňa takmer všetko a chce aby mi bolo čo najlepšie. Sama mi to povedala. Preto sa jej zdôverujem ako svojej najlepšej priateľke a ona ma počúva, dobre ma chápe a súcití so mnou.

No tymto sposobom asi dospejes k samostatnosti velmi neskoro, alebo aj nikdy Myslim, ze clovek by mal mat isty svoj priestor, kam nikto iny nemoze. Ale kazdy sme iny...je vsak nacase sa naucit aj troska odputat od mamicky

filipka napísal:No tymto sposobom asi dospejes k samostatnosti velmi neskoro, alebo aj nikdy Myslim, ze clovek by mal mat isty svoj priestor, kam nikto iny nemoze. Ale kazdy sme iny...je vsak nacase sa naucit aj troska odputat od mamicky

Hm, takto by som to povedal. Asi budem paranoidny ale kto iný by to mal pochopiť ak nie spolupacient. Vieš, Filipka, neviem kedy som presne ochorel, mama hovorí, že keď tato prestal piť, doktorka hovorí, že keď som nastúpil na výšku, doktor hovorí, že keď som sa začal červenať. Každopádne ja som mával paranoidné ladenie a myslenie vlastne odmala. Už ako malé dieťa, ktoré sa sotva naučilo hovoriť, som sám od seba cítil nadprirodzené volanie v sebe, akýsi hlások, bol to samostatný myšlienkový prúd, ktorý ma vždy inšpiroval v rámci bohatej intuície. Nazval som si ho daimonión (ale to až neskôr). Neskôr som si uvedomil, že daimonion je neomylný a veril som od vari 6. roku veku že som neomylný. To daimonión mi poradil, aby som sa vzoprel cmulíku a začal piť mliečko zo šálky. To daimonion mi poradil dať sa pokrstiť a začať veriť v Boha a všetko to náboženské (nebudem náboženstvo tu otvárať, lebo to naposledy nedopadlo u triada dobre). To daimonión ma viedol, a inšpiroval aby som pevne vedel a bol si istý sám sebou vo svojich rozhodnutiach.

Takisto som mal vždycky, ale vždy, pocit, že ma niekto sleduje. A bol to veľmi príjemny pocit. Prvá takáto spomienka je z prvého ročníka ZŠ, keď som sa učil čítať a písať, a myslel som si že ma učiteľka doma vidí a sleduje a potom v škole vie ako sa správam aj doma. Dostával som stále rok čo rok vyznamenania a darčeky a riaditeľské pochvaly, a prečo? LEBO som si myslel že ma učiteľka sleduje aj doma a preto som si poctivo robil povinnosti. Ja som sa učil tak, že vlastne rozprávam učiteľke. Neskôr učiteľku nahradil Duch Svätý, Boh, Ježiš, agenti, Židia, slobodomurári a čo ja viem kadekto.

Na čo to hovorím? Hovorím to ako reakciu na Tvoje slová že každý by mal mať svoj priestor, kam nikto nevstúpi. Ja som nikdy, ale nikdy také súkromie nemal. Prisahám na všetko čo mi je sväté, ale NIKDY som nebol sám. Jak sa hovorí, schizofrenik nie je nikdy sám, toto výsmešné rečenie u mňa stopercentne platí v plnom rozsahu celého života. A tak teda nemá v mojom prípade zmysel hrať sa na nejaké súkromie, keď evidentne žiadne nemám. Stále sú tu okolo mňa sily a mocnosti, ktoré sa dozvedia o mne aj tie najtajnejšie veci, ktoré som nehovoril vari ani mame, ani nikomu. A verím tomu, áno verím tomu že to tak je. Nazvi to blud alebo jak, ale toto mi nevyhovoríte.

Odpútať sa od mamičky? Áno, zišlo by sa. Neviem ako ale ešte, ked sa stále bojím ľudí... resp. stretávať sa so známymi a príbuznymi. Potrebujem ju. Ale veď mám 23 rokov, postupne vari dospejem. Chalani dospievajú pomalšie, to vari vieš Filipka, chi

Ten osobny priestor sameho pre seba som myslela vo vztahu k rodicom a najma k matke. Ja na rozdiel od teba som si vsetko od detstva ukryvala sama v sebe a z nejakeho mne neznameho dovodu som nebola ochotna o svojom vnutri hovorit s nikym. Dokonca som sa cudovala, ze sa najdu blazni, ktori si dokonca vedu nejaky dennik (!), lebo predstava, ze by ho niekto nasiel a cital sa rovnala smrtelnej predstave. Odmietala som dokonca ukazovat vykresy, ktore som nakreslila na vytvarnej, aby sa niekto nedozvedel, co mam v hlave. V puberte som sa s nikym nestykala, lebo vsetky baby mysleli len na chalanov a to ma nezaujimalo. Bola som extremne introvertna. Mna spolocnost ludi vycerpava a ani po nej netuzim. A o nejakej blizkosti s rodicmi nemoze byt ani reci. Nevedia o mojom vnutri nastastie nic a doktorka vie len zlomok Nikdy by som som svoje strachy a myslienky nedokazala povedat mame, ani pod hrozbou smrti. Mam v sebe nejaky blok a je pre mna uplne nepochopitelne, ze niekto to robi a este mu to aj robi dobre...

Rovnako pre mňa je nepochopiteľné, že niekto má blok a má problém o sebe rozprávať otvorene a vyjadrovať verbálne ľuďom svoje pocity...

Preto som napisala, ze kazdy sme iny. Ale takto cez internet je to ovela lahsie ako v osobnom styku

Ja som tiež rada vyjadrovala svoje pocity,lenže moji rodičia nikdy nemali trpezlivosť ma počúvať.Jednoducho ma zahnali do inej izby,keď som s nimi bývala a keď som im rozprávala v minulosti nejaké bludy odviezli ma psychiatrovi.Párkrát si aj mysleli,že zostanem v nemocnici a psychiater ma poslal domov,že to nie je na nemocnicu.Otec potom povedal,že som u doktora disimulovala.Ja som im tvrdila,že dokiaľ viem disimulovať,tak chorá nie som.Niekedy z toľkého filozofovania a meditovania nakoniec za pár dní som naozaj dostala akútnu psychózu a do nemocnice som šla aj tak.Prístup mojich rodičov však nehodnotím,len záporne,do tej nemocnice ma nemali toľko dávať,no boli tiež na jednej strane úzkostní a mysleli si,že ublížim sebe,alebo im.Bývala som aj agresívna,na psychiatrii som dala jednej babe facku,lebo telefonovala a ja som chcela tiež volať.Potom ma riešili na komunite.No to,že rodičia so mnou neriešili moje stavy,nepovažujem za mínus.Možno by im to aj ublížilo a vďaka tomu som teraz samostatná.V minulosti,som čas trávila aj s kamartátmi z ulice,s ktorými sme pili,čo mi dvakrát neprospievalo.Teraz,keď nebývam s našimi,tak ma mama dosť vypočuje,keď prídem,no myslím,že moje fantázie a bludy jej nerozprávam.Ak nejaké sú,nechávam si ich pre seba.No ako som už písala bludy, som chvalabohu už vyše 7 rokov nemala.Keď sa mi naposledy v lete zhoršilo,tiež som si začínala myslieť,že som výnimočná,no bolo to len v zárodkoch.Skor som sa s každým hádala a prestala som spať.Typická mánia.Taká zlostná,lebo može byť aj mánia,že niekto je nadmieru veselý a aktívny.Darčeky dávam našim aj napriek tomu,že sa možno vždy nechovali ku mne, ako mali. Ja dostávam od nich darčeky,tak považujem za samozrejmosť a trochu aj povinnosť sa aspoň trochu revanžovgať.Matej,Filipka má pravdu,nevyžívaj sa v tom,že si divný,lebo divným aj zostasneš.Ty chceš byť výnimočný,nechceš splynúť s davom,no s našou diagnózou pochybujem,že by si sa stal zrovna napríklad nositeľ Nobelovej ceny,ako Nash a iným Tvojim fantáziam už ani nerozumiem.Tvoju mamu najprv týral psychicky alkoholizmus Tvojho otca a teraz ju zaťažuješ svojimi výlevmi. Netvrď ,že jej Tvoje výlevy prospievajú.Píšeš ich predsa nám,tak prečo ešte s nimi zaťažuješ ju? Možno ju to do istej miery zaujíma,no určite jej to odčerpáva pozitívnu energiu.Viem,som na Teba tvrdá,no keď ako sám priznávaš, mama Ťa rozmaznáva,ja som tak asi vo veku Tvojej mymy,možno mám o niečo menej,neviem,no niekto musí byť k Tebe aj kritický.Nemožeš sa vyhovárať celý život len na F25.V akútnej fáze sa myšlienkový trysk nedá ovládať,ale určite máš obdobia,keď sa možeš trochu ovládať a ako priznávaš,trochu sa predvádzaš.Snaš sa odpútať od mamy nielen kvoli nej,ale hlavne kvoli sebe.23 rokov nie je predsa 8.V Tvojom veku mi prepukla choroba.Dovtedy som bola zdravá a behala s partiou po diskotékach.Ono to tiež nebolo asi moc zdravé,no do 23 rokov som vobec rodičov nezaťahovala do svojich problémov,čo som mala vtedy s frajermi,alebo s kamarátkami.Nevyžívaj sa v tom,že si výnimočný,lebo to nie je zdravé.Keď je niekto výnimočný dokáže to svojou prácou,nie len slovami.Ano tento web je perfektný,no že by si mal až taký výnimočný dar,to nedokazuje.Skús splynúť s davom a tým skor sa dostaneš z choroby.

Viete čo, vylezte mi na hrb. Už vás mám akurát tak dosť. Strkať sa vám do prdele furt nebudem, len aby som bol milučky matejko, ktorý podľa schémy má byť dobrým človekom, čo rád každému poradí a preto si aj založil fórum. S**EM NA TO!

To, čo si napísala Laura, je úplne na h**no, si mimo. Sám som sa pýtal mamy a ona mi povedala, že sú len dve možnosti. Buď budem ticho a nebudem sa jej zverovať a budem chodiť po byte ako bezduchý stroj so zmrzačenou a zúboženou tvárou, alebo sa jej zverím a ona sa konečne dozvie, prečo tak chodím. Možnosť A je vidieť že trpím a nevedieť čo mi je. Možnosť B je počúvať ma a moje zverovanie sa, a chápať, že trpím a prečo trpím. Mama si dobrovoľne vyberá možnosť B. Tak sa jej láskavo nese* do výberu.

Zbohom, píšte si tu čo chcete, ja sa na istý čas stiahnem. Lebo čo mi píšete sa ma naozaj dotklo. A že som citlivý a vulgárny a pyšný? Ha. Všetko viem presne psychologicky vysvetliť, prečo to tak je. Som zvedavý ktorý z Vás vie presne pomenovať, čo ho trápi a prečo sa mu vlastne vyvinula choroba. Ale to ja vaša vec. Trpte si, robte si čo chcete, vzhľadom na to že týmto príspevkom porušil Kódex, tak si baraj aj nadávajte. Mne je to jedno. Dokonca mi je ukradnutá aj zajtrajšia návšteva doktorky. Sa akurát tak na mňa vysere, veď ma aj tak berie, ako kus nábytku, s ktorým ako stolárka narába. Nie som jej pacient ani klient, som len otravná práca psychiatra.

Dovidenia. A mimochodom ja že sa vyžívam vo svojej chorobe?? Ach, ale *****, čo budem vám vysvetľovať. Myslel som že spolupacienti dokážu chápať ma lepšie, preto som začal vyhľadávať fóra aké mal triado, až ma to doviedlo sem k vlastnej réžii. Ale mýlil som sa. Vôbec sa nevieme pochopiť. Každý z nás je vo svojej schizofrénii ako slepý a navzájom sme slepci... slepý slepého nemôže viesť, obaja padnú do jamy. Tak jest. Presvedčil som sa o tom.

Dovi.

{ Príspevok prešiel procesom cenzúry, pretože porušil Kódex a princípy diskusného fóra http://forum-f25.slovakforum.net V prípade nutnosti ďalších zásahov cenzorného systému, administrátor pristúpi na trest odobratia bodov alebo reputačných hlasov. Upozorňujeme, že pri ignorovaní tejto informácie, administrátor pristúpi k vymazaniu celých príspevkov a otvorí sa priestor pre úvahu o zrušení Vášho účtu na diskusnom fóre. }

Matej,to čo si napísal na záver je pravda.Ja sa Ti nemám za čo ospravedlňovať.Budú mi tu chýbať aj iný ľudia,no asi si tiež dám s týmto fórom nejaký čas pokoj.Lebo mám pocit,že hoci ma to baví mne to tu odčerpáva energiu.

Ja by som chcela oponovat Filipke k tym dennikom, ze si ho pisu len blazni. Mne nahodou velmi pomahal. Mam dennik od 12-rokov. Teraz si uz nepisem tak ako predtym, len raz za pol roka. Musim povedat, ze prave naopak, to co som nedokazala nikomu povedat, tak som napisala sama pre seba. A ulavilo sa mi. Nikdy som sa nebala toho, ze si ho bude raz niekto citat. Ani sa toho nebojim. Mozno si aj nieco precitala mama za mojim chrbtom, ale co..aspon ma lepsie pochopi.

Inak Matej, nemal by si hned hadzat flintu do zita. Si predsa administrator. A vytvoril si dobre forum, lepsie ako Triadovo.
Mas pravdu v tom, ze schizofrenici si ziju vo svojom svete, tak sa necuduj, ze nevedia nasluchat inemu.

A niekedy som aj ja zhrozena z tychto prispevkov, to je fakt. Chvala panu bohu, ja som uplne v pohode. Minimalne depky, ziadne bludy, unava, paranoja, lenivost. To fakt nie je moj pripad.
Aj ked clovek nikdy nevie, tym sa nechcem vychvalovat, len hovorim, ze niekedy som prekvapena a to dost, ake to moze s nasou chorobou byt.
Preto prajem vam vsetko dobre!!!!!

Matej,Tvoja reakcia rozrušila aj mňa,že nemožem spať.Ja som Ťa nechcela tak naštvať.Keď si napísal,že možme si tu písať,čo chceme tak Ti napíšem,že viem,že moji rodičia boli málo citliví,možno aj egoisti.Teraz si mama postupne uvedomuje v čom mi ublížila,no nemyslím,že prístup Tvojej mamy by Ti nejak pomáhal,čo sa budúcnosti týka.Nepripúšťaj si moje prázdne slová,nerozčuluj sa a prajem vám všetkým pokoj na duši. Toto fórum je aj tak perfektné.Diskusia je diskusia,keď chce niekto písať,aby mu nikto neoponoval,nemá to nič spoločné s diskusným fórom.No ale mi sme chorí,tak sa to nejak utrasie medzi mnou a Matejom.Dúfam.A keď nie, tak nie,čo sa dá robiť.Martine želám tiež všetko dobré a diki za želanie.

Dufam, ze Matej to nemyslel vazne a mal len momentalne zlu naladu..odviedol kus dobrej prace..a to sa mu musi uznat..a ze je aky je? kazdy mame svoj priebeh choroby iny..