Negativne priznaky

Denisa, kratko po napisani svojich prispevkov z novembra som sa ocitol na 7 tyzdnov v nemocnici, tak, posud sama, ako som bol pri zdravych zmysloch...

tomas,
ja asi žijem úplne mimo reálneho sveta :- (

denisa napísal:tomas,
ja asi žijem úplne mimo reálneho sveta :- (

Ako to myslíš, Denisa? Povedz, prosím, o tom viac, dosť ma to zaujíma.

Držím palce.

Matej,
myslim to tak, že to čo tu popisu každý z vás dôverne poznám a príde mi to úplne normálne. Ak mi niekto povie, že sú to prejav šialenstva, tak krutim hlavou a hovorim si, že nie. Je to úplen normálne, ja takto žijem, už strašne dlho.

denisa napísal:Matej,
myslim to tak, že to čo tu popisu každý z vás dôverne poznám a príde mi to úplne normálne. Ak mi niekto povie, že sú to prejav šialenstva, tak krutim hlavou a hovorim si, že nie. Je to úplen normálne, ja takto žijem, už strašne dlho.

To chceš povedať, že keď niekto stratí kontakt s realitou a má bludy a halucinácie, že je to normálna činnosť jeho neurohumorálnej sústavy? Rozumiem ak poznáš depresiu a tá vie byť niekedy prirodzenou reakciou na vonkajšie okolnosti, ale niekedy je to chémia, ako mi aj potvrdila doktorka. Ja napríklad väčšinou nemávam vonkajšie príčiny svojej zlej nálady a depresie, a určite to nie je normálne. Najmä nie, keď sú to také desivé hĺbky. Ale o psychóze nemožno zaiste tvrdiť, že je to normálne. (spomínam ju preto, lebo to ona mala voľakedy prezývku "šialenstvo" čiže si spomenula práve ju).

Ja Ti nerozumiem. Chcem povedať, že je to súčasť môjho života a príde mi to prirodzené. Chcem tým povedať, že ja to chápem ako niečo bežné, pretože pre mňa je to bežná záležitosť. Neposudzujem to vo všeobecnosti, nedávam tomu názvy. Len píšem o tom, že to poznám, že taký život žijem a občas sa už ani nezamýšľam, či je to správne alebo nie. Nezamýšľam sa nad tým, pretože mi často nedôjde, že to asi nie je v poriadku.
Občas neviem, či je to mnou alebo vami, ale občas mám pocit, že každého druhého z vás na tomto fóre sa dotkne to čo tu píšem, že je to vnímané ako vyrývanie. A ja nechápem prečo. Nevyrývam, nie je to môj úmysel.

Denisa,neodpovedala si mi,ak nechceš,tak nemusíš,že či žiješ sama,či sa Tvoje okolie na Teba tiež pozerá,že je to normálne.Je síce pravda,že aj Van Gogh tvoril v schozofrénii a veľa hercov má a malo bipolárnu psychózu.No mám dojem,že Ty o tom ani moc nevieš,čo je čo.Mať hlasy,aby som sa zabila, rozhodne nie je normálne.No v dnešnom svete drog,hnutia Emo, satanizmu,scientológie a neviem ešte čoho, to možno za normálne niektrorí ľudia považujú.Potom to u nás aj tak vyzerá s tými samovraždami.

Laura, žijem sama. A myslim, že ma moje okolie vníma ako normálnu, samozrejme, že o svojich stavoch nehovorim, nie je to až tak tažke tváriť sa, že som OK, v podstate dosť klamem v tomto smere, skoro stále, nie je to také ťažké. To by niekto musel byť so mnou dvadsťštyri hodin denno denne, aby si to niekto všimol...........
Zabavne je, pre mňa teda, nedavno som sa s niekym začala stretávať, iba chvíľu a páči sa mu na mne, že viem byť tak normálna. Vlastne sa správam dosť nevyspytatelne, ale na to človek príde až neskôr.....
Myslím, že viem o tom niečo viac, našťastie sa o tom už popísalo dosť................
Áno, áno, viem, že to nie je normálne počuť hlas............ A kopu iných myšlienok, ktoré sa mi vnucujú..... ale mám pocit, že sa to dá prežiť. Skôr ma trápia iné prejavy s ktorými si neviem až tak poradiť. Úplne stácam záujem o čokolvek okolo mňa, ťažko sa sústredím, ani si nevieš predstaviť ako dlho mi trvalo pisať týchto pár riadkov, ale snažila som sa. Nestarám sa už ani o domácnosť ani o seba... nechcem si nájsť prácu, aby som sa nemusela stretávať s luďm, najradšej by som iba spala a mala od všetkého pokoj....... tak to som ja. Momentálne sa mi to síce nestáva, ale istý čas som mala pociť ako keby ma všetko rozrušovalo, nevedela som sa sústrediť, všetko som musela mať na absolútnom poriadku, inak by som nedokázala pracovať, nedokázala som obsedieť a sústrediť sa. Keď na mňa kamarátka rozprávala, pozerala som sa skz ňu, lebo som nebola schopná ju vnímať, mala som pocit, že mám v hlave strašný chaos skrz ktorý nedokážem vnímať nič. Preležalo som celé víkendy v posteli a zízala na bielu stenu, lebo ma to strašne ukludňovalo, bolo to jediné, čo som bola schopná vnímať skrz ten rozruch v hlave. Potom sa mi polepší a potom do toho spadnem.......A viem, že to nie je správne, nehovorím o tom so svojimi známmi, blízkymi...... Tak sa pred nimi pretvarujem a vymýšlam si. A chodím sem na fórum, aby som mohla byť úprimná. Dosť mi to pomáha, vyrozprávať sa tu, u lekátov ma to nebaví, nenatrafila som na niekoho, pri kom som mala pocit, že mi pomáha, teda hlavne vypočuje, s tým majú lekári najvačší problém, proste počúvať.

Milá Denisa,plne s Tebou súhlasím,že málo lekárov dokáže počúvať,no Denisa, je to už podstatne lepšie,ako pred 20timi rokmi.Vtedy naozaj len naordinovali lieky,prípadne šoky a bolo.Čo som sa ja natrápila po nemocniciach za mlada, to neprajem nikomu.No v poslednom čase mi tam aj pomohli,no možno mi tu niekto nebude veriť,fakt v minulosti mi známi hovorili,že mi v nemocnici ešte pohoršili.Výrazne mi pomohli v Pezinku a poslené dva razy aj v Blave,no to mi dokopy nič také vážne nebolo.Si určite na tom lepšie,než som bola ja,keď to dokážeš pred ľuďmi kamuflovať.Ja keby som bývala sama,ani teraz by som sa o seba asi nestarala, a preto bývam s druhom, aj keď máme často hádky,ako som tu už viac krát písala.Teraz je v podstate in...alebo cool... chovať sa "halúzne".Nerobím si srandu.Ja keď som mierne hypomanická tiež ma známi počúvajú,no potom keď hypománia skĺzne do mánie,tak som zo všetkého podráždená.Podstatné je,že bez liekov nevieš kam Ťa až Tvoj stav dostane.Ako som písala 12 rokov som manipulovala s neuroleptikami,dokonca mi nejaký čas namiesto neuroleptík predpisovali antiepileptikum,čo bolo aj na bipolárnu psychózu a stavy bludov sa mi opakovali.Potom ma vždy preliečili a normálne som fungovala.Osem rokov čo beriem antipsychotiká,to sú novšie neuroleptiká pravidelne,tak som bludy nemala a viem sa kontrolovať.Žiaľ stavy,že celý deň nič nespravím,často nenapravia ani antipsychotiká.No bez liekov možeš stratť nad sebou kontrolu úplne.A možno Ty máš to šťastie,že ju úplne nestratíš nikdy.No máš to šťastie,že Ťa asi niekto živí,keď neberieš iste ID, ani nerobíš.Ale do toho ma nič.Aj do mňa už rodičia investovali veľa peňazí.Moja posledná veta vyznie moc cynicky a rúhano,no keď chceli mať rodičia zo mňa invalida,nech sa starajú.Dúfam,že to nebudú čítať,lebo som im splietala,že chodím na nejaké schizofrenické fórum.Čau a drž sa.

Laura,
mňa nikto neživi.

Sorry ak som sa Ťa dotkla,aj mňa rodičia neživia,len mi pomáhajú.Keď mi je lepšie privyrábam si aj sama.

nie, Laura, mňa fakt nikto neživí. A keby som požiadala rodičov, tak sa na mňa vykaašlu. Proste som si zarobila tak, že si môžem dovoliť nepracovať dlhší čas, zatial.