Anketa - Čo vám pomáha/hlo pri psychickej kríze?

Filozofovanie a duchovno

• Váš spôsob myslenia a pohľad na duchovno (nie moje vlastníctvo)
  

Psychológia a duševno

• Váše zvládanie emócií a pohľad na duševno (moje vlastníctvo)
  

Tvorenie poznámok, čítanie a študovanie

• Zmudreli ste tak, že často rozjímanie, teda kontemplujete, či filozofujete.
  

Meditovanie, kontemplovanie

• Naučili ste sa ovládať cudziu a svoju myseľ, emócie, eGo a  peniaze.
  

Rôzne fyzické cvičenia, ako joga a pod...

Bežné činnosti a potreby v domácnosti a záhrade.

Práca, zamestnanie.

Prechádzky a vychádzky.

• Spoločnosť ľudí, vyhľadávanie príjemnej spoločnosti, kontakty a konexie.
  

Nikto a Nič.

• Dostali ste sa zo psychickej krízy úplne sami.
  

Nič nerobenie, len tak byť, užívať si prítomný okamih.

Ak ste začiarkli, všetkých desať odpovedí, ste na tom ako ja. Bez starostí, v zdraví a pohode.

Mne pomohli hlavne lieky. A keď som bol v najhoršom, tak som o pomoc prosil Krista a myslím že mi pomohol.

@Juraj ja som prosil Krista,myslím že to bolo zbytočné.keď som bol chorý(teraz si tak nepripadám),tak som bol veriaci kresťan evanjelik.prečítal som celú Roháčkovu bibliu-to bolo jediné pozitívum z celého toho obdobia.možno ma tu ktosi ukameňuje,no podľa mňa je viera v Boha len vecou sugescie.vytvára si človek vzťah.sú to neriešiteľné otázky-asi založím skupinu na debatu

Čo sa týka liekov, to neviem posúdiť, nakoľko pokaždé, keď som bol v nemocnici sa mi lieky nastavovali nové. Bol Som tam aj zo desať krát, každý rok na jar. Od roku 2013, teda pred deviatimi rokmi, čo si užívam poslednú hospitalizáciu, užívam kventiax SR, depakine chrono a cisordinol.

Či mi pomohli, alebo pomáhajú, ťažko povedať. Do leta 2018 Som mával Insomnie, psychózy, bludy, halucinácie a velikašov.

Mne najmä pomohla tá filozofia a duchovno, či psychológia a duševno. Keď Som zistil, že príčinou choroby je Insomnia- nespavosť , začal Som pravidelne a spokojne spať a zaspávať.

Takže lieky podľa mňa len utlmujú psychózne, či psychotickē príznaky duševnej choroby.

Mojou medicínou je tak tíchto desať odpovedí na otázku ČO VÁM POMÁHA/HLO PRI PSYCHICKEJ KRÍZE?

Juraj napísal:A keď som bol v najhoršom, tak som o pomoc prosil Krista a myslím že mi pomohol.

Keď už spomínaš toho Krista. Insomniu Som porazil, usmrtil a popravil nasledovne:

Všimol Som si, že keď Som si líhal do postele, tak sa vo mne prehadzovala zo strany na stranu chorá, nečistá duša. A dosť často aj vyskakovala z postele na nohy. Dosť často ma to ovládalo a riadilo.

Moje hrubé telo bolo ako kríž - náboženský symbol, posteľ ako poletujúci mrácik. To zoskakovanie na zem malo zmysel byť Bohom.

A tak Som zo svojho hrubého tela, tento náboženský symbol vyvesil všade po dome. A to bol koniec Insomnie a počiatok Nirvany.

@Vladimir, ja som bol dlho ateista, ale postupne som uveril v boha, lebo sa mi stávali veci ktoré sa nedali vysvetliť náhodou. Uveril som v boha, lebo nebolo možné vysvetliť náhodou, že sa mi v živote deje toľko zlého.

Potom sa moje myšlienky uberali tým smerom, že ak existuje zlý a trestajúci boh, tak existuje aj dobrý a láskavý Kristus. Keď mi bolo najhoršie a ostal mi on ako posledná nádej, tak som ho začal prosiť o pomoc. Podľa mňa Kristus pomôže, ale až keď je veľmi zle.

Ešte dodám že nie som pokrstený, nechodím do kostola a nemám rád bigotných ľudí. Mám si nimi mnoho zlých skúseností. Napríklad raz sme mali ako firma prenajatý priestor v jednej cirkevnej škole a bol tam byt a v ňom človek ktorého nemohli vyhodiť, lebo zmluva bola napísaná tak, že sa to nedalo. Ale oni ho chceli vyštvať a z jeho bytu urobiť čajovňu. Tak aby mu čo najviac znepríjemnili život, tak vedľajšiu miestnosť prenajali a chodili do nej cvičiť bubeníci z celej Bratislavy. Viem že to tak bolo, lebo kolega sa rozprával s jedným človekom z vedenia školy, ktorý mu to povedal. My sme boli z druhej strany toho bytu a dali nás tam pravdepodobne preto, lebo verili že budeme tiež robiť hluk. (Ospravedlňujem sa Dušanovi sa tieto off topic príspevky.)

Mne veľmi pomohla práca šla som mesiac po psychoze do prace. . Aj keď som nevládala a mýlila som sa pomáhal mi ten kontakt s ľuďmi to že som nemohla myslieť na to všetko zle ale že som sa musela venovať práci.
Ďalej to bol priateľ lebo on jediný mi hovoril že to bude dobré. Inú podporu som nemala a ani nádej vo mne nebola žiadna...hovoril mi že raz budem brať lieky a popritom budem aj chudá. Len som mavla rukou a pomyslela som si že hovorí hlúposti. A dnes je to tak ako vravel našťastie...
A ešte mi pomohli terapie s psychologičkou a veľmi mi pomohlo umenie. Maľovať si vysivat si spievať si tancovať. Odpútali ma to od tých ťažkých myšlienok s bolo mi lepšie.
Na Boha som zanevreli no v kútiku duše verím že ho raz budem opäť cítiť ako predtým...