otupenosť a oploštenie emócii

Z jedného webu:

Vlastnímu onemocnění často předchází tzv. prodromální fáze – stadium trvající několik let, kdy je již možné vnímat změny. K časným varovným signálům, které mohou poukazovat na schizofrenii, patří:

nízká výkonnost, (ÁNO)
depresivní nálada,(ÁNO)
nervozita až tzv. overexcitabilita (původní anglický výraz overexcitability lze volně česky lze přeložit jako „převzrušivost“) (NIE)
poruchy spánku, (NIE)
poruchy soustředění a paměti, (ÁNO)
apatie, (ÁNO)
sociální stažení, (ÁNO)
vnímání hlasů, které ostatní lidé neslyší – tzv. sluchové halucinace, (NIE)
neobvyklé a nepochopitelné myšlenkové pochody, (NIE)
člověk má neodbytný pocit, že je sledován či nějak šizen, (NIE)
zmatenost. (Áno)

Zmatenost je neschopnost myslet tak jasně a rychle jako obvykle. Člověk se může cítit dezorientován a mít potíže s pozorností, pamětí a…

S mojimi poznámkami, čo mám skoro už stále a čo ešte nie...

Prispejem sem teda aj ja. Ja som nikdy nemal problém s koncetráciou napr. , emóciami, pamäťou, sociálnym stiahnutím atd. To načo som sa sústrediť mal som dokázal spraviť. Teraz beriem lieky kvôli paranoidnej schizofrénii a neviem sa sústrediť, som emočne otupený, celkovo dosť oťapený a najviac ma trápi zníženie vnímanie, nemôžem napr. šoférovať.. Tiež som toto nikdy v živote nemal. Dosť veci určite robia aj lieky, myslím, že som čítal jeden rozhovor schizofrenika a na začiatku liečbu odmietal lebo sa bál, že lieky mu budú brániť v kreativite. Pri tejto chorobe človek nemá na výber s liekmi žiaľ. Ale určite nie všetky následky a obmedzenia sú z choroby. Ja pijem napr. 5 liekov...piť denne toľko liekov musí mať nejaký vplyv na človeka.

Majú aj nežiaduce účinky, ale nie také, čo sa im pripisujú väčšnou. Psychické a kognitívne vecí nie sú určite z liekov. Z liekov sú skôr fyzické potiaže ako napr. priberanie, tras, sexuálne problémy, ospalosť a pod. Ja viem, čo je z liekov a čo nie, keďže tie lieky som aj chvíľu nebral asi 3-4 mesiace...

Ano Kimi aj tie účinky, ktoré píšeš majú. To priberanie je hrôza. Ale myslím, že určite aj spomalenie a celkovo spomalené rozmýšľanie sú príznaky z liekov. Nemôžem si pomôcť ale toto som pred tým nemal. Zajtra idem na kontrolu k doktorke, hádam už budú výsledky testov aj keď pochybujem, že sa niečo na mojej diagnóze zmení. Ja to mám horšie v tom, že nie som invalidný dôchodca a nemôžem byť asi ani a možno by mi to ani neschválil, o to horšie to je, tolerovať následky choroby a liekov. Je jasne že s touto kombináciou následkov z oboch faktorov sa ťažko žije plnohodnotne a ťažko pracuje

Určite spomalenie nie je z liekov, ale z choroby. Koniec koncov, preto píše lekár pri každej kontrole, že aké bolo psychomotorické tempo a tak, lebo súvisí s chorobou. Choroba ma v tomto skutočne "zabila". Napr. mám problém s tým ešte väčší ako som mal, keď som bol zdravý. Už keď som bol zdravý tak nebolo bohviečo. Od choroby úplný mráz... Ja vždy hovorím dajte mi niečo robiť a dokážem, aký som neschopný... Úplne nešikovný...

jaro koniec koncov dal som tu už raz niečo z článku a to sa hodí:
Zmatenost je neschopnost myslet tak jasně a rychle jako obvykle. Člověk se může cítit dezorientován a mít potíže s pozorností, pamětí a…

Myslím si, že hodí sa to aj na teba,

@kimi a po akom čase si prestal brať AP? bolo to po kunzultácii s doktorom?

Jj po dohode s doktorom. Liekov som sa "zbavil" až príliš skoro. 4 mesiace od psychózy som bral lieky, a potom usúdil, že nemusím. Prišla na mňa veľká depresia po 4 mesiacoch bez liekov a ja som musel do nemocnice... Teda možno dalo sa to riešiť aj doma, ale kvôli tomu aby mohli dať lepšie lieky, tak som išiel do tej nemocnice....

@Mous Iste každý človek je iný, neviem aké lieky užívaš ty, no ja som po tretej hospitalizácii dostal lieky, že som po rannej dávke musel spať. Takto som spával cez deň 3 roky a poviem ti, že mi to veľmi komplikovalo život. Po celú dobu som každý deň športoval, nejedol sladké a napriek tomu mal nadváhu 13 kg. Regulátory nálady spôsobujú u mňa "konštantnú náladu", nič ma nebaví, nechce sa mi komunikovať, myseľ je prázdna. Okolie nerozumie mojej situácii, nikto neporadí čo robiť, psychiatri sú preťažení. Dá sa však zájsť za psychológom, neverím veľmi, že by mi pomohol.
Vyštudoval som strojárinu, ale teraz robím úplne v inej oblasti.

@Indypindy asi najlepšia je aktivita. Ako píšeš-šport-to Ti iste pomohlo a pomáha. 13kg nie je až tak veľa. Ja mám len jeden liek-Abilify Maintena depot. S náladou som trable nemal. Akurát som tiež pribral-30kg a so športom to teraz nie je dobré- pridružili sa mi k obezite aj iné ťažkosti. Chodím ale pravidelne na prechádzky. Ten pocit prázdnej mysle môže ale byť aj z choroby. Dosť ľudí tu pripisuje liekom veľa nežiadúcich účinkov, no v zásade si myslím robia to hlavne tie naše choroby. Ja som tiež na invalidnom no dáku prácu mám, tak sa jej snažím držať- dni sú niekedy dlhé. Psychológ alebo psychoterapeut- možno dáky by pomohol. Ja tomu neprikladám taký význam. Najlepšie je naučiť sa pomáhať si sám. Nejaké staré veci-no čo no ten pohyb iste na jar zaradím. A možno pojdem aj na snowboard. Dúfam, že neotrhnem pri svojej váhe kotvu na vleku

@Maus Dá sa aj schudnúť, ale ide to ťažko a pomaly. Napr. ja som chudol na bicykli - každých 350 km 1 kilo. Teraz ako chodím do roboty tak asi zo stresu, zlého spánku a mrte cigariet tiež veľmi pomaly chudnem. V zime trénujem na stacionárnom biku doma. Ťažšia fyzická námaha, či už bike, turistika, beh má na moje duševné zdravie pozitívny vplyv. Ja užívam Zypsilan, Depakine Chrono, občas neurol, či Xanax. Na vplyve liekov na kreativitu, citové prežívanie, pocity šťastia však trvám- videl som zmenu, keď som ich vysadil. Ja som sa však zmieril s tým, že ich budem užívať a budem mať ochudobnený život. Veľmi by ma však zaujímalo ako ich budem užívať v starobe, ak sa jej však dožijem.

Ako som písal to je hlúposť. Koniec koncov odporúčam si najprv niečo aj naštudovať a až tak písať. Ja mám to všetko naštudované, že čo tu píšem. Trvám na tom, že svoju chorobu, ako aj nežiaduce účinky liekov poznám už dokonale... Koniec koncov kedysi som sa vzdelával na začiatku dosť mesiace. Môžem sa spýtať svojej psychologičky o mesiac, že či pozná niečo také z liekov... Bojím sa, že ma vysmeje...